NKÚ koncom augusta informoval o výsledkoch kontroly v štátnom podniku Letecké prevádzkové služby (LPS) SR. Podnik poskytuje civilným leteckým spoločnostiam služby riadenia, letovú informačnú a pohotovostnú službu letom, ktoré prilietajú alebo odlietajú z letiska a tiež tým, ktoré slovenským vzdušným priestorom prechádzajú. Keďže tieto služby poskytujú za poplatok, kontrolóri preverovali, či sú finančné prostriedky v štátnom podniku vynakladané efektívne, účinne a nedochádza k ich plytvaniu.
Najdrahšie nebo v regióne
Zo správy NKÚ vyplýva, že prelet naším vzdušným priestorom stojí dopravcov najviac v porovnaní so susednými krajinami. Za let nad Maďarskom totiž letové spoločnosti platia len 33,68 eura za traťovú jednotku, cesta poľským vzdušným priestorom je za 44,29 eura, o niečo drahšie sú Rakúsko (66,82 eura) a Česko (68,08 eura). To je však stále menej než za prelet slovenským vzdušným priestorom, kde musia zaplatiť až 72,23 eura. Vyplýva to z dát medzinárodnej organizácie Eurocontrol, ktorá v rámci Európskej únie zodpovedá za bezpečné riadenie letovej prevádzky.
„Jedným z dôvodov vysokých nákladov za traťové navigačné služby sú aj veľmi vysoké benefity pre zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tie totiž výrazne navyšujú osobné náklady na zamestnancov, ktoré sú súčasťou nákladov pri výpočte sadzieb za navigačné služby,” konštatujú kontrolóri.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Podľa zistení NKÚ totiž osobné náklady tvoria okolo 60 percent celkových výdavkov štátneho podniku. Napríklad vlani LPS vynaložili na svoju činnosť necelých 65 miliónov eur, z toho 41 miliónov išlo práve na výplatu miezd a odmien zamestnancom.
Kontrolóri v správe uvádzajú, že kým priemerná hrubá mzda všetkých zamestnancov štátneho podniku je zhruba 5-tisíc eur, benefity leteckých dispečerov sú ešte niekoľkonásobne vyššie. Cena práce je podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho primeraná, lebo leteckí dispečeri sú vysoko žiadaná, nedostatková a veľmi zodpovedná profesia. Za problém však považuje benefity zamestnancov štátneho podniku, ktoré sú podľa neho mimoriadne vysoké. „Môže za to aj neštandardne štedrá kolektívna zmluva, na čo ale podnik musí niekde zarobiť,“ zdôraznil Andrassy.
Čítajte viac Na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2023 sa predviedli slovenskí výrobcovia
Ročný plat ako odstupné
Za mimoriadne štedrý benefit kontrolóri označili napríklad odstupné, ktoré u niektorých zamestnancov podľa kolektívnej zmluvy môže dosiahnuť aj 12-násobok priemerného mesačného zárobku. Ide o akýsi „zlatý padák“ v sume nad 60-tisíc eur.
Ešte väčšia odmena je určená pre vysokopostavených zamestnancov. „Riadiacemu letovej prevádzky a vedúcemu zmeny stanovišťa letových prevádzkových služieb pri odchode do predčasného starobného dôchodku poskytne štátny podnik odchodné vo výške 24-násobku jeho základnej mesačnej mzdy,” zistil kontrolou NKÚ. Podľa výšky priemernej mzdy má ísť o odchodné v minimálnej výške 120-tisíc eur.
Čítajte viac "Vitajte v Belgicku". Šéfovi Ryanairu klimatická aktivistka v Bruseli chrstla tortu do tváre
Okrem odstupného a odchodného štátny podnik poskytuje svojim zamestnancom aj prémie, mimoriadnu mzdu (13. a 14. plat), mimoriadne odmeny, rekondičné pobyty vo svojich zariadeniach, hradí zamestnancom doplnkové dôchodkové sporenie či kapitálové životné poistenie a iné.
„Osobné náklady pritom tvoria rozhodujúcu zložku nákladov pri výpočte jednotkovej sadzby za poskytnutie leteckých navigačných služieb. Aj vzhľadom na uvedené SR patrila a patrí v rámci susediacich krajín k najdrahším poskytovateľom týchto služieb,” tvrdia štátni kontrolóri.
Svedčia o tom aj dáta Eurocontrolu. V porovnaní s okolitými krajinami je aj hodina práce riadiaceho letovej prevádzky na Slovensku najdrahšia. Kým osobné náklady na zloženú letovú hodinu u nás predstavujú 196 eur, v Česku je to 138 eur, v Poľsku 127 eur a v Maďarsku 121 eur.
Kým vo výške nákladov je Slovensko na čele rebríčka, v počte prevádzkovaných letov za susedmi zaostáva. Od začiatku tohto roka totiž štátny podnik poskytuje svoje služby priemerne pri 1,5 tisíca preletov denne. Český prevádzkovateľ ANS ČR pri tom spracúva 1,7 tisíca letov, poľský PANSA necelých 1,9 tisíca a maďarské HungaroControl nad 2,8 tisíca letov.
„Dôsledkom toho je, že vzdušný priestor SR nie je využívaný tak, ako by mohol byť, výnosy štátneho podniku by mohli byť vyššie,” upozorňujú kontrolóri. Združenie riadiacich letovej prevádzky (ATCA) oponuje, že kapacity LPS sú aj tak na maxime, a to pre dlhodobý nedostatok zamestnancov.
Odporúča sa šetriť
NKÚ v správe upozorňuje, že podiel osobných nákladov každým rokom stúpa, a preto sociálne benefity dohodnuté v kolektívnej zmluve treba zreálniť. „Vzhľadom na európskymi pravidlami regulovanú cenu preletov tieto osobné náklady môžu do budúcna ovplyvniť hospodárenie podniku. Treba mať na pamäti, že kolektívne zmluvy majú garantovať finančne udržateľné sociálne benefity, ktoré sú spoločnou zodpovednosťou vedenia štátneho podniku a zamestnaneckých odborových organizácií,” zhodnotil šéf NKÚ Andrassy.
Štátny podnik do uzávierky neodpovedal na otázky nášho denníka k tomu, ako vníma odporúčania kontrolórov a či zvažuje zmeny pri kolektívnych zmluvách. Škrtanie osobných nákladov sa pritom už preukázalo ako efektívny krok. V čase pandémie koronavírusu bola letecká doprava výrazne obmedzená, teda aj príjmy štátneho podniku s prevádzky letov extrémne klesli. LPS napriek tomu dosiahli lepšie výsledky hospodárenia, a to najmä vďaka prijatiu úsporných opatrení.
„Počas pandémie podnik napríklad nevyplácal nenárokovateľné variabilné zložky mzdy, ako sú prémie, 13. a 14. plat, mimoriadne odmeny,” uvádza sa v správe o výsledku kontroly. Výška osobných nákladov preto v roku 2020 klesla oproti roku 2019 až o 37 percent, v roku 2021 o 47 percent. Vlani, keď LPS znovu pristúpil k výplate benefitov, sa úspora na osobných nákladoch zmenšila na 11 percent.
Výsledky previerky boli zaslané ministerstvu dopravy ako aj riadeniu kontrolovaného podniku. „LPS SR nevzniesli námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. NKÚ SR uložil štátnemu podniku prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31. 8. 2023 a do 30. 11. 2023 predložiť správu o ich plnení,” uvádza sa v správe NKÚ.
Podľa odborárov ide o pomstu
Výhrady voči zisteniam NKÚ však vyslovilo Združenie riadiacich letovej prevádzky. Vo svojom stanovisku uviedlo, že osobné náklady patria medzi najvyššie položky rozpočtu každého poskytovateľa traťových navigačných služieb. „Európska komisia akceptuje túto položku zhruba do 70 percent celkových nákladov, ale len za predpokladu, že poskytovatelia splnia prísne bezpečnostné, nákladové, kapacitné a environmentálne ciele,” objasnilo združenie ATCA s tým, že traťové služby si na seba zarobia. Poplatky, na ktoré upozorňoval NKÚ, boli podľa ATCA zvýšené ako kompenzácia výpadkov počas pandémie, keď sa lietalo málo.
Benefity zamestnancov sú zároveň podľa združenia v porovnaní so susednými štátmi výrazne nižšie. „Správa sa snaží vytvárať dojem u laickej verejnosti, že osobné náklady a benefity dohodnuté v kolektívnych zmluvách sú financované z peňazí daňových poplatníkov, čo považujeme za vysoko tendenčné,” reagovalo združenie ďalej.
Čítajte viac Padne rekordná pokuta? Aerolínie predávali lístky na neexistujúce lety, podviedli aj vás?
Rovnako to platí aj pre sadzby za traťový poplatok LPS SR, ktoré sú podľa združenia leteckých navigátorov porovnateľné so sadzbami v iných krajinách. Preto sa nestotožňujú so záverom NKÚ o tom, že pre vysoké poplatky prichádzame o priazeň dopravcov. „Traťový poplatok je len jeden z niekoľkých kritérií pri výbere tratí preletov a zohráva minimálnu úlohu pri rozhodovaní leteckých spoločností, nakoľko je jeho podiel na ich celkových nákladoch do štyroch percent na let,” zdôraznili odborári.
Najdôležitejším kritériom pre výber tratí stále zostáva pravidlo "čo najkratšie a najrýchlejšie“, argumentovali ďalej. Aj preto susedné Rakúsko je pre prelety atraktívnejšie, a to bez ohľadu na výšku poplatkov za prelet, tvrdí združenie: „Je to z dôvodu, že sa nachádza v najefektívnejšom južnom prúde smerujúceho z Blízkeho východu a Turecka do západnej Európy.” Na záver dodalo, že o zníženie traťového poplatku môže požiadať EK rezort dopravy, čím by sa zvýšila konkurencieschopnosť LPS SR.
Spor kvôli miliónovej odmene
Na jar na verejnosť vyšiel konflikt medzi združením ATCA a vedením LPS SR. Vlani totiž štátny podnik vyprodukoval zisk nad 10 miliónov eur a vedenie rozhodovalo, ako ho použiť. Koncom mája Denník N s odvolaním sa na šéfa ATCA informoval, že sa na stole bolo vyplatenie odmien pre riaditeľa podniku a členov jeho dozornej rady v celkovej sume 1,5 milióna eur. Ministerstvo dopravy tvrdilo, že nejde iba o odmeny. „Sú to peniaze, o ktorých využití môže rozhodnúť ministerstvo, napríklad na doplnenie rezervného fondu či dodatočné investície a, samozrejme, aj prípadné odmeny,“ reagovalo ministerstvo.
Podľa leteckých navigátorov kauza stále žije a výsledky kontroly NKÚ sú jej súčasťou, vraj svedčí o tom „kontrola samotná, jej načasovanie, následné koordinované medializovanie a cielená sugestívna interpretácia”. Ministerstvo dopravy sa do uzávierky k otázkam Pravdy ohľadom správy kontrolórov nevyjadrilo. Vedenie LPS pre Pravdu uviedlo, že zistenia NKÚ rešpektujú a s nimi súhlasia. „V kolektívnej zmluve je zakotvených množstvo ustanovení, z ktorých časť vyplýva z legislatívnych požiadaviek. Veľkú časť záväzkov však predstavujú aj záväzky nad rámec ustanovení a nie je nám známe, prečo ich predchádzajúce manažmenty odsúhlasili,” odpísali v stanovisku.
Štátny podnik LPS SR bol založený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a do obchodného registra bol zapísaný 1. januára 2000. Podnik je štátom poverený poskytovať letové prevádzkové služby vo vzdušnom priestore SR. Na Slovensku pracujú zamestnanci LPS na letiskách v Bratislave, Košiciach, Poprade, Žiline a Piešťanoch.