„Ubytovanie v centre Moskvy, 20 minút pešej dostupnosti od Červeného námestia. Každá izba disponuje vlastnou kúpeľňou, televíziou, malou chladničkou s minibarom a bezplatným Wi-Fi pripojením na internet,” láka návštevníkov hotel v širšom centre ruského hlavného mesta. Hostia majú k dispozícii aj bazén, saunu či telocvičňu. Lákadlom je aj cena: za ubytovanie v dvojlôžkovej izbe v lukratívnej časti Moskvy si hotel účtuje len 55 eur, teda 22,50 eura na osobu a noc – a to aj s raňajkami. Ponuka platí výlučne pre občanov Slovenska a Česka, keďže ide o štátne ubytovacie zariadenie pri veľvyslanectve Slovenskej republiky v Moskve.
Hotel sa inak volá aj Slovenský dom a ceny ubytovania v ňom sú na moskovské pomery naozaj nízke. Na porovnanie, susedia s ním hotely svetoznámych sietí Sheraton a Mariott, ktoré si pýtajú za služby v porovnateľnej kvalite aj dvakrát vyššie sumy. Ako je to možné? Atraktívnu cenu ubytovania pri slovenskej ambasáde sčasti financuje náš štátny rozpočet. Slovenský dom patrí príspevkovej organizácii ministerstva zahraničných vecí (MZV) Správa účelových zariadení (SÚZA), ktorá na svoj chod dostáva dotácie vo výške niekoľkých miliónov eur. Státisíce z nich smerujú práve do Moskvy.
Stratový hotel
Vlani príspevková organizácia dostala transfer v sume takmer 2,4 milióna eur. Táto suma je určená na plnenie rôznych úloh v prospech rezortu diplomacie, ale aj na mzdy zamestnancov. SÚZA zabezpečuje napríklad správu a údržbu budov ministerstva, dopravné, poštové a tlmočnícke služby, stravovanie či organizáciu rezortných podujatí.
Na poskytovaní väčšiny z týchto služieb vie podnik aj zarobiť. Podľa účtovnej uzávierky príspevkovej organizácie, jej tržby za vlastné tovary a služby vlani presiahli 800-tisíc eur a na konci roka SÚZA evidovala skromný zisk. Jej príjmy prevýšili výdavky o 113 eur. Zisk by mohol byť vyšší, ale ako vyplýva z výročnej správy príspevkovej organizácie, čísla zhoršuje práve moskovská prevádzka.
„SÚZA zaznamenala značný prepad príjmov v Moskve z dôvodu pandémie a aj z dôvodu pretrvávajúcich sankcií voči Ruskej federácii,” uvádza sa v dokumente. Narástli aj výdavky pobočky, a to pre nestabilnosť ruskej meny. V dokladoch sa uvádza pod označením ,nerealizované kurzové straty' mínusová položka vo výške takmer 37-tisíc eur. Slovenský dom v Moskve je však stratový už štyri roky po sebe. Vlani zariadenie skončilo s výsledkom mínus 106-tisíc eur, v roku 2020 bola strata ešte väčšia, a to 274-tisíc eur.
Slovenskí turisti môžu prenocovať v hoteli v centre ruskej metropoly iba za niekoľko desiatkov eur. Zvyšok ceny dotuje štát.
Dôvodom nepriaznivých finančných výsledkov môže byť aj nízka miera obsadenosti izieb v Slovenskom dome. Napriek atraktívnej polohe a cene hotel nie je populárny medzi slovenskými turistami. Za posledné tri roky sa v ňom ubytovalo len pár stoviek hostí za celý rok. Podľa SÚZA za niekoľkonásobný pokles návštevníkov môže pandémia a ruská invázia na Ukrajine.
„Začiatok roka 2022 sa niesol v znamení postupného uvoľňovania pandemických opatrení. Počet ubytovaných hostí rástol, objednávky prichádzali každý deň. Tržby v reštaurácii sa blížili k stavu pred pandémiou. Situácia sa rapídne zhoršila po 24. februári 2022. Postupne sa rušili rezervácie ubytovania a nízka obsadenosť mala za následok aj pokles tržieb. Situáciu ešte viac zhoršilo aj zrušenie priamych letov do Moskvy,” píše sa vo výročnej správe organizácie.
Tržby moskovskej prevádzky by teoreticky mohli byť vyššie, ak by svoje služby sprístupnila napríklad aj obyvateľom Moskvy či turistom z iných krajín ako Česko a Slovensko. Ale bežný Rus sa do slovenskej reštaurácie nedostane, vyplýva z hodnotení Slovenského domu na internete. Vstúpiť môže len v sprievode slovenského občana. Prečo štátom zriadená organizácia stanovila až také prísne podmienky, sme sa spýtali MZV. Do uzávierky však na naše otázky neodpovedalo.
Stoja poloprázdne
Na financovanie štátneho systému rekreačných a účelových zariadení upozornil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií. „Štát svoje zariadenia finančne dotuje. Odhadom dáva na všetky 13 až 19 miliónov eur ročne. Nevýhodou je, že istota dotácií nemotivuje organizácie zabezpečiť celoročnú obsadenosť pre spravované zariadenia. Naznačujú to aj hospodárske výsledky. Podľa nich by samostatné organizácie bez podpory štátu dosahovali výrazné straty,” píšu v správe vládni analytici.
Ďalším problémom podľa nich je to, že štát ani nepozná celkový počet rekreačných zariadení, ktoré má vo vlastníctve. „Vieme, že ich je minimálne 130 a len malá časť z nich vystupuje pod samostatnými organizáciami s vlastnou právnou formou,” uvádza ÚHP s tým, že zvyšok je schovaný v rámci rezortných štruktúr a keďže nemajú vlastné IČO, nedajú sa dohľadať.
Spraviť poriadok s rezortnými rekreačnými zariadeniami sa pritom plánovalo ešte pred 12 rokmi. Vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) v roku 2011 kritizoval, že štátne hotely a vily stoja štát priveľa a sú využívané iba na 70 až 80 percent. Úrad vlády vtedy odporučil zriadiť databázu rezortných ubytovacích zariadení, Fico neskôr prišiel s myšlienkou sprístupniť ich aj pre verejnosť.
Na tému však akoby sa zabudlo. Databáza štátnych rekreačných stredísk nebola vytvorená, konštatujú analytici. Jej vznik by podľa ÚHP zvýšil transparentnosť systému. „Poznali by sme účel zariadení, počet ubytovacích kapacít, ceny, vyťaženosť aj hospodárske výsledky. Zariadenia by sa dali porovnávať medzi sebou a voľné kapacity by sa dali rozdeľovať efektívnejšie medzi rezorty,” zdôvodnili experti ministerstva financií.
Socialistický skvost
Ako ďalej upozornili, na Slovensku funguje celkom netypický systém na podporu rekreácie štátnych zamestnancov. „Krajiny EÚ podporujú rekreáciu štátnych zamestnancov najčastejšie formou finančných bonusov. Na Slovensku a v ďalších piatich krajinách EÚ stále fungujú štátne ubytovacie zariadenia ešte z čias socializmu,” píšu analytici ÚHP. Podľa dotazníka EUPAN fungujú štátne ubytovacie zariadenia ešte v Poľsku, Česku, Bulharsku, Maďarsku a v Slovinsku. Hoci tento systém si vyžaduje miliónové dotácie na údržbu a prevádzku, má aj určité výhody. Napríklad úradníkom a štátnym zamestnancom poskytujú priestory na školenia, ako aj nefinančný benefit vo forme rekreácie.
Mnohé rezortné hotely či vily sa nachádzajú v lukratívnych lokalitách a pre zamestnancov aj ich rodinných príslušníkov sú lacné. Podľa zistení Pravdy sú niektoré z nich prístupné aj pre širokú verejnosť. K takým napríklad patri rekreačne stredisko ministerstva obrany v Piešťanoch. Na jar bola ukončená rekonštrukcia hotela Granit Piešťany a historickej vily Izabela v centre mesta. Turistov do nich pozýval vtedajší šéf rezortu Jaroslav Naď (Demokrati). Pobyt pre dve osoby stoji 85 eur za noc, v cene sú aj raňajky. Rezervovať si izbu odporúča v predstihu, lebo možnosti ubytovania vo vile Izabela sú obmedzené.
Asi najväčším počtom rekreačných zaradení po celom Slovensku disponuje ministerstvo vnútra. Spravuje celú sieť hotelov v prestížnych destináciách, ako sú Donovaly, Štrbské Pleso či Tatranská Lomnica. Primárne sú určené na rekreáciu najmä zamestnancov rezortu a príslušníkov Policajného zboru či Hasičského a záchranného zboru. Na webe organizácie Centrum účelových zariadení, ktorá sa o rekreačné strediska stará, sú dostupné cenníky aj komerčných pobytov, čo naznačuje možnosť ubytovania pre bežných turistov. Tak ako aj v prípade moskovského hotela MZV, verejnosť sa môže tešiť hlavne z nízkych cien. Napríklad nocľah v dvojlôžkovom apartmáne v lyžiarskom stredisku Kremenec v Tatranskej Lomnici počas zimy vyjde len za 55 eur.
Úrad vlády sme oslovili s otázkou, či sa vláda zaoberala zefektívnením hospodárenia so štátnymi ubytovacími zariadeniami, alebo považuje za správne ich dotovanie z rozpočtu. Pýtali sme sa tiež, v akom štádiu je príprava databázy takýchto zariadení, o ktorej sa uvažovalo pred 12 rokmi. Do uzávierky Úrad vlády odpovede nezaslal.