Jeden z posledných návrhov, ktorý Národná rada stihla prerokovať v rámci riadnych schôdzí, bol materiál o zvýšení finančných príspevkov štátu pre cirkvi. Autori novely chcú, aby sa to odrazilo najmä na vyšších platoch farárov. Ak by novela prešla druhým a tretím čítaním v novom zložení parlamentu, už od januára by sa zmenil spôsob výpočtu štátneho príspevku na financovanie platov duchovných.
Momentálne sa výška štátnej dotácie pre cirkvi odvíja od valorizácie miezd štátnych zamestnancov. Poslanci však navrhujú, aby suma bola viazaná na rast priemernej mzdy v celom hospodárstve. Tieto mzdy stúpajú rýchlejšie, a tak by viac stúpala aj suma transferu zo štátneho rozpočtu do rozpočtov registrovaných cirkvi. Toto je v zásadnom rozpore s hlavným odporúčaním odborníkov a ekonómov, ktorí v najbližších rokoch odporúčajú hlavne škrtať výdavky rozpočtu a konsolidovať verejné financie.
Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok v sume 57,6 milióna eur. Ak by parlament schválil navrhovanú zmenu, na budúci rok by táto suma dosiahla 62 miliónov eur, v roku 2025 takmer 67 miliónov a v roku 2026 by vyskočila na necelých 72 miliónov.
Majú milióny, platia minimálne mzdy
Podľa súčasného znenia zákona si príspevok medzi sebou môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali. Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, tento rok ide o sumu vyše 39 miliónov eur. Evanjelická a gréckokatolícka cirkev si každá polepšili o 5,5 milióna.
Vyše 90 percent príspevku zvyčajne ide na platy duchovných a laikov. Z týchto peňazí platia odvody. Zvyšok sumy sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije. Štát neurčuje ani výšku platov duchovných, ale cirkvi sú povinné predkladať ministerstvu kultúry správy o hospodárení so štátnou dotáciou.
Miliónové príspevky štátu však cirkvám postačia iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií. Napríklad priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani mal pohybovať okolo tisíc eur v hrubom. Laici mali dostavať o stovku viac. Duchovní zamestnanci gréckokatolíckej cirkvi vlani dostavali o niečo menej.
„Priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur,” informovala náboženská organizácia v správe o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi vlani priemerne dostávali od štátu 700 eur mesačne. Cirkvi pri tom nie sú odkázané na štátne peniaze. Prispievať na mzdy svojim zamestnancom môžu aj z vlastných prostriedkov, či už ide o príjmy z podnikania, z členských príspevkov, či o výnosy z cenných papierov.
Evanjelická cirkev pre Pravdu uviedla, že jej ústredie ročne hospodári s rozpočtom okolo osem miliónov eur. Väčšiu časť príjmov tvorí štátna dotácia, cirkev dostáva finančné príspevky aj zo zahraničia, tie sú viazané na konkrétny účel. „V posledných dvoch rokoch bola osobitná pomoc na úrovni viac ako 500-tisíc eur, ale iba v súvislosti s pomocou odídencom z Ukrajiny. Ide o pomoc z iných cirkevných organizácií v zahraničí,” uviedli v stanovisku. Okolo 300-tisíc ročne evanjelici zarábajú na prenájme majetku. Ďalších 20 percent príjmov, čo je okolo 1,6 milióna eur, tvoria príspevky členov.
Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev presné čísla o svojom hospodárení neprezradili. „Je veľmi ťažké určiť presnú časť, ktorú tvorí príspevok štátu na príjmoch cirkví, keďže príspevok štátu je poskytovaný spolu 14 subjektom, väčšinou sú to biskupstvá. Ďalších skoro 1 600 farností, rehoľné spoločenstvá a diecézne charity sú plne financované z vlastných zdrojov. Z tohto pohľadu môžeme povedať, že príspevok štátu pre katolícku cirkev na Slovensku vykryje menej ako polovicu jej nákladov,” reagovala Konferencia biskupov Slovenska na naše otázky.
Ako ukázala analýza Pravdy, slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojene do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Tými sú napríklad výnosy z kostolných zbierok či poplatky za krsty, sobáše a pohreby.
Náboženské organizácie ale ťažia financie aj z iných zdrojov, preto povinne zverejňujú aj informácie o svojich hospodárskych výsledkoch. Účtovne závierky troch najväčších cirkvi na Slovensku naznačujú, že celková hodnota ich majetkov sa blíži k 800 miliónom eur a vlastné príjmy ročne presahujú sumu 13 miliónov. Ďalšie milióny náboženské organizácie chránia na bankových účtoch a vo vlastných fondoch.
Školy, drevo a cestovná kancelária
Získať informácie o celkovej hodnote cirkevných majetkov je takmer nemožné. Cirkvi totiž majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastne účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý publikuje informácie o finančných výsledkoch firiem, je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií. Zverejňujú však aj informácie o hospodárení tých väčších "zložiek” cirkevných organizácii, ako sú eparchie, diecézy či biskupstvá.
Napríklad gréckokatolícka cirkev na Slovensku rozdeľuje štátny príspevok medzi tri podriadené organizácie, ktorými sú Bratislavská eparchia, Košická eparchia a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev delí dotáciu na päť častí, z ktorých pozostáva jej štruktúra. Najväčšiu katolícku cirkev tvorí osem biskupstiev a arcidiecéz, Slovenská katolícka charita, Konferencia vyšších rehoľných predstavených a Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Každá z týchto cirkevných jednotiek dostáva štátny príspevok na platy, ale môže aj samostatne zarábať.
Základ bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa náboženské organizácie dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Sú to sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, takto nadobudli aj lesy a pôdu. Pred jedenástimi rokmi ministerstvo kultúry urobilo sčítanie cirkevných majetkov a podľa neho cirkvi celkom vlastnia takmer 10-tisíc nehnuteľností a 120-tisíc hektárov pôdy a lesných pozemkov.
Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje práve najbohatšia katolícka cirkev. Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev. Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva. Vyše 2,3 milióna vlani zarobili aj zložky evanjelickej cirkvi, podstatnú časť z nich však tvorili výnosy z príspevkov od právnických osôb či z verejných zbierok.
Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva. Príjmy majú aj z poskytovania sociálnych služieb v cirkevných domovoch, na ktoré prispieva ministerstvo práce.
Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove. Obidve eseročky sú však roky v stratách a nemôžu sa pochváliť ani veľkými finančnými zásobami.
Nemajú dôvod zarábať
Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet. Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov. Napríklad v rámci programu obnovy kultúrnych pamiatok.
Cirkvám tak chýba motivácia na lepšie hospodárenie s majetkom, ktorý vlastnia. Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Finančné prospešné farnosti či biskupstvá svoje zisky radšej posielajú do zásob, vo väčšine prípadov však ide o skromné sumy okolo desiatok tisíc eur za rok.
Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov. Nitrianske biskupstvo totiž ako jediné vlani hospodárilo tak, že by dokázalo prefinancovať svoju existenciu aj bez štátneho príspevku.
Sekularizáciu podporuje väčšina
Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných. Podobný trend zaznamenal aj čerstvý prieskum denníka Pravda, podľa ktorého odluku cirkví od štátu podporujú 59 percent voličov.
Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme pre Pravdu vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií. Na Slovensku sú pritom desiatky náboženských spoločnosti a združení, ktoré túto úlohu jednoducho musia zvládnuť, lebo nemajú šancu získať nárok na štátne financovanie.
Čítajte viac Odstrihnúť cirkev od štátneho rozpočtu? Pozrite si, ako hlasovali čitatelia Pravdy vo veľkej predvolebnej ankete
Prísne podmienky pre ďalších
Ak by si však niekto myslel, že založiť cirkev a zarobiť, je jednoduchý nápad, mýli sa. Takmer všetky štátom uznané a platené náboženské organizácie boli registrované ešte predtým, ako do platnosti vstúpila súčasná legislatíva. Tým získali aj nárok na štátne financovanie. Pre ostatných teraz platia prísne pravidlá a pre registráciu novej cirkvi treba nazbierať 50-tisíc overených podpisov ľudí, ktorí sa k jej vierovyznaniu hlásia. Ministerstvo kultúry, ktoré má na starosti registráciu cirkví, za uplynulé tri roky nedostalo ani jednu takúto žiadosť, uviedlo pre náš denník.
Vzniká tým paradoxná situácia, keď štátnu dotáciu napríklad dostáva československá husitská cirkev, ku ktorej sa podľa dát zo sčítania obyvateľov z roku 2021 hlási 581 ľudí, či Evanjelická metodistická cirkev s troma tisícmi veriacich. Počas sčítania obyvateľstva sa pritom k islamskému vierovyznaniu sa prihlásilo 3,8 tisíca ľudí, k budhizmu necelých sedemtisíc veriacich. Toto však nestačí ani na podanie žiadosti o registráciu cirkvi.
Rezort kultúry v tom problém nevidí, v reakcii pre Pravdu zdôraznil, že základné ľudské slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví. "Nález Ústavného súdu SR z roku 2010 konštatoval, že podmienky registrácie vrátane početného cenzu nie sú v rozpore s ústavou,” doplnil v stanovisku.
Predstavitelia neregistrovaných náboženstiev sú však opačného názoru. Pravdou oslovené náboženské združenia tvrdia, že zmena prístupu štátu k menšinovým vierovyznaniam je viac ako žiadaná. Združenie moslimov, ktoré prevádzkuje mešitu Al Noor v Banskej Bystrici, pripomenulo, že Slovensko je jediná krajina v Európe, v ktorej islam nie je oficiálne uznaný ako náboženstvo.
„Nemáme podporu ani od štátu, ani zo zahraničných organizácií a už vôbec nie z mimovládok,” skonštatovalo združenie. Doplnilo tiež, že moslimovia by boli radi, ak by zákon bol pre registráciu nových náboženských organizácii jednoduchší. „V najbližších rokoch to asi nebude reálne, pretože neexistuje na to politická vôľa,” myslí si.
Ján Kysucký z najväčšieho slovenského centra budhizmu Diamantovej cesty by privítal zmenu legislatívy podľa českého modelu. „Vhodnejšia by bola forma dvojstupňovej registrácie náboženských spoločností. Našou ambíciou nie je získať štátne financovanie či iné výhody, ale predovšetkým mať možnosť nadobudnúť adekvátnu právnu formu, ktorá by zároveň reflektovala vnímanie budhizmu ako jedného zo svetových náboženstiev s 2 600-ročnou tradíciou a približne polmiliardou praktizujúcich na svete,” povedal pre náš denník.
Hľadať inšpiráciu v zahraničí navrhuje aj misijný pastor neregistrovanej cirkvi Spoločenstvo biblickej viery Jan Šichula. „Podmienky by sa mohli uvoľniť a transformovať podľa amerického modelu, kde sú naozaj minimálne a umožňujú takmer každej náboženskej skupine získať registráciu. Štát potom len registruje, že má na svojom území rôzne náboženské zoskupenia, medzi ktorými ďalej nijako nerozlišuje a nerieši ani ich vnútorné záležitosti a ani ich financovanie,” navrhuje Šichula.
Susedia môžu ísť príkladom
Snahy o zmeny pri registráciách cirkví zatiaľ nemali u politikov dostatočnú podporu. „Dve poslanecké legislatívne iniciatívy v rokoch 2022 a 2023, ktoré navrhovali zmenu súčasných podmienok, boli neúspešné,” pripomenulo v stanovisku pre Pravdu ministerstvo kultúry. Slovenskí politici by možno v tejto téme sa mohli inšpirovať skúsenostiam susedných štátov, kde zmeny vo vzťahu štátu s cirkvami nakoniec nastali.
V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka. „Investičný fond je iba jeden z mnohých krokov, ktoré sme urobili pre to, aby sme po 30 rokoch, keď sa skončí vyplácanie, nežili z podstaty, ale z výnosov,“ vysvetľoval pred ôsmimi rokmi generálny sekretár Českej biskupskej konferencie Tomáš Holub.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci. Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári. Má na to špeciálnu stránku, na ktorej informuje o štruktúre výnosov i výdavkov aj za jednotlivé diecézy, ako aj čísla o charitatívnej, vzdelávacej i kultúrnej činnosti.
Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry. Dane sa tak stávajú adresnejšími a autonómia cirkví je väčšia ako pri slovenskom systéme.