Rozhovor s Jánom Madarásom si môžete vypočuť aj ako podcast.
V rozhovore sa dozviete:
- či možno očakávať po pondelku ešte dotrasy,
- prečo bolo zemetrasenie také silné,
- čo si myslí o hoaxoch, že za zemetrasením sú USA,
- prečo ľudí pred zemetrasením nevarovali,
- či Vihorlat ožíva.
Zemetrasenie malo silu takmer 5 magnitúdy. Prihliadnuc na škálu, ktorou meriame zemetrasenia a keď porovnáme zemetrasenia, ktoré boli tento a vlaňajší rok v Turecku či v Afganistane, o aké silné zemetrasenie išlo?
Podľa spresnených údajov, keď sme urobili manuálne určenie veľkosti zemetrasenia, hovoríme o hodnote 4,9. Keď budeme hovoriť o päťke, tak tam už nie je veľký rozdiel. Keby sme to porovnali s tým, čo bolo nedávno v Maroku, v Afganistane alebo predtým vo februári v Turecku, to sú diametrálne odlišné veľkosti zemetrasenia, pretože tam išlo o hodnoty magnitúdy 6,5 až 7,5. Treba si uvedomiť, že táto stupnica je logaritmická, čiže napríklad rozdiel medzi magnitúdou 4 a 5 je ten, že štvorka je 32-krát menšia, alebo má menej uvoľnenej energie, ako je to pri hodnote 5. Nemôžeme porovnávať naše zemetrasenie, ktoré malo magnitúdu 5, s tým tureckým, ktoré malo magnitúdu vyššiu ako 7. To je už potom rádovo niekoľko 100-krát silnejšie zemetrasenie.
Platí, že to bolo najsilnejšie zemetrasenie za posledných 80 rokov na našom území?
Nielen za posledných 80 rokov. Porovnateľné zemetrasenie s magnitúdou 4,8 bolo v uvedenej oblasti – Humenné, Vranov nad Topľou, Michalovce v roku 1914. Čiže to bolo najsilnejšie zemetrasenie v tej oblasti za ostatných skoro 110 rokov. V rámci Slovenska sme mali zemetrasenie s magnitúdou 5 v oblasti severu Malých Karpát pri Dobrej vode v roku 1930, takže aj to už je vyše 90 rokov.
Je pravdou, že po tomto prvotnom silnejšom zemetrasení môžeme očakávať ďalšie hoci slabšie?
Určite môžeme očakávať nejaké dotrasy. Nejaké už máme aj namerané prístrojmi, zatiaľ ale nemáme informácie, že by boli pocítené obyvateľmi. Je takmer pravidlo, že po silnejšom otrase nasleduje séria dotrasov, ktoré sú rádovo slabšie. Uvoľnená energia sa totiž ešte musí nejakým spôsobom odakumulovať v podobe slabších dotrasov a tie môžu trvať pri tomto type zemetrasenia pár dní, alebo to môže byť aj pár týždňov. Určite to budú už len nejaké slabšie záležitosti. Možno nejaké dva-tri dotrasy by mohli byť pocítené, ale nepredpokladáme, že by dosiahli takú veľkosť ako prvý otras.
Aká teda bola jeho príčina? Vie sa už aj prečo bolo zemetrasenie také silné?
No to by sme radi vedeli, prečo bolo také silné, pretože aj na slovenské pomery je to veľmi nezvyčajná záležitosť. Takéto niečo sa tu udialo pred desiatkami rokov, čiže nik z našej generácie seizmológov, tektonikov, geológov to nezažil. Tá oblasť bola známa aj v minulosti takýmito otrasmi, len tá minulosť je veľmi stará, takže toto nás trošku prekvapilo.
Zemetrasenie bolo tektonického pôvodu, čiže má pôvod v hlbokých štruktúrach zemskej kôry. V tomto konkrétnom prípade tam je rozhranie medzi dvomi veľkými tektonickými jednotkami. Na severe je takzvané flyšové pásmo Karpát a južnejšie je úzka tektonická zóna, ale veľmi dlhá. Je tam veľmi hlboké bradlové pásmo a medzi tým je sústava zlomov, na ktorých sa v hĺbke nad 10 kilometrov alebo do 18 kilometrov toto zemetrasenie vlastne udialo.
Zemetrasenia v ohniskovej časti východného Slovenska nie sú zriedkavým fenoménom, ale väčšinu z nich ľudia ani nezachytia. Je to tak?
Áno, východné Slovensko bolo veľmi dlho v tieni známejších oblastí, pretože až do roku 2004 sme tam nemali žiadnu seizmickú stanicu, ktorá by zachytila slabšie otrasy. Všetko vychádza z historických záznamov, kroník a ďalších dokumentov. Zaznamenávali sa len také zemetrasenia, ktoré boli pocítené obyvateľmi. Pri analýze toho v akej tektonickej štruktúre sa pohybujeme, sú dôležité záznamy aj slabých zemetrasení. Odkedy tam máme inštalované seizmické stanice, zaznamenávame v tej oblasti minimálne 10 až 15 otrasov ročne. To nám upresňuje priebeh tektonických línií, zlomov a upresňuje samotnú oblasť Zeme.
Dočítal som sa, že otrasov môže byť až 80 ročne. Je to prehnané číslo?
Ročne zaznamenávame v rámci našich sietí alebo monitorovania asi 70–80 zemetrasení, ktoré sú zaznamenané seizmometrickými prístrojmi, ale z nich sú len štyri až šesť ročne zaznamenané aj makroseizmicky. To znamená, ich účinky sa prejavia tak, že ich pocítia ľudia a vedia nejakým spôsobom na to reagovať. Nie je to veľký počet.
Ešte by som sa vrátil k tomu podložiu na východnom Slovensku. Vieme, že tam je tenká zemská kôra a je tam aj geotermálna aktivita. Nahráva to vzniku zemetrasenia?
Celá oblasť východného Slovenska, respektíve Zemplín a južná časť východného Slovenska, má kôru, ktorá je oproti zvyšku Karpát tenšia. To sa týka nielen Zemplína, ale aj celého južného Slovenska skoro až po Bratislavu. Samozrejme, aj Maďarsko. Rozdiel hrúbky kôry oproti zvyšku Karpát je asi 10 kilometrov. To znamená, že na Zemplíne máme hrúbku zemskej kôry 25 až 28 kilometrov, kdežto napríklad pod Vysokými alebo Nízkymi Tatrami je hrúbka kôry okolo 35 kilometrov. S tým súvisí aj geotermálny gradient. Má to za následok, že v oblasti východného Slovenska, keď máme napríklad geotermálny vrt, na dosiahnutie vysokej teploty nám stačí menšia hĺbka vrtu, ako by sme museli vŕtať inde.
Z hľadiska zemetrasení to ale nie je ešte taká teplota kôry, že by tie horniny boli vo výrazne plastickejšom stave. Toto sa ráta až možno na vrchný plášť, to znamená, že až rádovo desiatky kilometrov pod povrchom. Aj tam bývajú, samozrejme, zemetrasenia, ale nie u nás, takže nemá to až takú veľkú rolu. Tým, že tam je zvýšený geotermický gradient, voda, ktorá je v tých hĺbkach, je pod obrovským tlakom. Predstavte si, že máte mokrý spodok hrnca na sporáku. Hrniec sa začne kĺzať a začne až podskakovať, keď sa to celé prehreje. Niečo podobné sa deje aj tam. Aj to nám môže spôsobovať zemetrasenia. Je veľmi zložité to potvrdiť, ale taký mechanizmus je možný.
V prípade zemetrasení v okolí Vihorlatu sa niekedy objavujú otázky, či zemetrasenia nemôžu súvisieť s obnovením vulkanickej činnosti pohoria. Zaznamenali ste takéto niečo?
Určite nie. Ostatné zemetrasenie, ktoré bolo v 21. storočí, bolo práve v oblasti v pohoria Vihorlat. Bolo to 20. mája 2003 a malo magnitúdu 4,3. Určite to nesúviselo s tým, že by tam dochádzalo k prejavom vulkanickej aktivity, nebodaj obnoveniu. Celý systém východoslovenských vulkanických pohorí, ale aj stredoslovenských a juhoslovenských je vyhasnutý niekoľko miliónov rokov. Zvyškové teplo tam je. Je aj pod Banskou Štiavnicou aj pod Žiarskou kotlinou. Tak isto aj pod Vihorlatom, ale to nemá súvis s tým, že by sa mohla obnoviť sopečná činnosť rádovo skôr ako za stovky alebo milióny rokov.
Polícia na svojom profile na sociálnej sieti už musela vyvracať tvrdenia šíriteľov hoaxov, že za zemetrasením na východe stojí projekt USA, ktorý skúma vplyv výkyvov slnečného žiarenia na ionosféru. Čo by ste k tomu dodali vy ako odborník?
Na to sa aj ťažko odpovedá, pretože zemetrasení na Zemi sú denne – takých ako sme mali v pondelok na východe – stovky až tisíce, keď do úvahy zoberieme morské dno, kde monitoring nie je. Zem je, chvalabohu, živá planéta. Pohyb tektonických dosiek stále pretrváva a je tu už miliardy rokov. Z tohto hľadiska je úplne vylúčená informácia, že zrovna my by sme sa takýmto spôsobom mohli podieľať na výskume niečoho zlého.
Prečo zemetrasenie na východe ľudí zaskočilo a neboli varovaní? Už v minulosti vedeli vedci do istej miery predpovedať príchod zemetrasenia. Predpokladám, že sa to v poslednom období zlepšilo.
Ťažko povedať, či sa to zlepšilo. Japonsko, USA alebo Čína – žiaden z týchto štátov nie je schopný predvídať zemetrasenie a urobiť patričné opatrenia. Prekurzory, že sa niečo pripravuje, samozrejme, sú. Nie je však možné monitorovať obrovské územia a toľké množstvá zlomových plôch a rozhraní, o ktorých možno ani nevieme, alebo sú pochované pod inými horninami. Jednoducho je to technicky, personálne aj finančne nemožné, takže sa to nedá takto povedať.
Ak by ste tam teda videli nejaké náznaky, stále by ste len varovali a potom by vás už asi ani nebrali vážne, všakže?
Asi tak. My práveže monitorujeme takéto potenciálne aktívne zlomové zóny. Vieme o tom, že pokiaľ je zlom „otvorený“, tak z tej zlomovej plochy uniká rádioaktívny plyn radón, ktorý sa dá veľmi jednoducho na profiloch merať. Čiže takéto veci sa dajú merať.
Ako silné zemetrasenie vydržia napríklad paneláky, v ktorých žije veľká časť Slovákov? Predpokladám, že záleží asi aj na podklade. V Petržalke, na najväčšom slovenskom sídlisku, je štrkopieskové podložie. Je to výhoda?
Nie je to výhoda. Máme štatistickú skúsenosť, že najviac reagujú na zemetrasenie ľudia z panelových výškových domov od 5. poschodia vyššie. Vo vyšších poschodiach je ten výkyv o niečo väčší ako kdesi na prízemí. Aj ja s tým mám skúsenosť v Devínskej Novej Vsi, že v rodinnom dome som pri slabom zemetrasení nepocítil nič, ale kolega, ktorý býval oproti v paneláku na 8. poschodí ich cíti pravidelne.
Stavebné normy, podľa ktorých sa stavajú domy, zohľadňujú seizmické riziko. Tam, kde je riziko vyššie, platia o niečo prísnejšie stavebné normy. Potom platí aj známa biblická veta – postav svoj dom na skale. To znamená, že čím mám pevnejšie podložie, žulové, vápencové alebo pieskovcové, tak je to vždy pre stavbu lepšie ako keď je to postavené na štrkoch, štrkopieskoch, nebodaj v údolí nív potokov a riek, kde sú tie sedimenty najmenej spevnené a potom sa tam prejavujú lokálne účinky zemetrasenia.
Čo sa týka panelákov, tak je to v podstate samonosná železobetónová konštrukcia. Je veľa príkladov z Japonska, keď pri veľmi silných otrasoch nespadol panelák, ale sa vychýlil do šikmej polohy a zostal stáť. Je tiež veľa príkladov, že ak nebol použitý kvalitný železobetón a kvalitná výstuž, čo sa stalo napríklad teraz vo februári v Turecku, tak popadali jednotlivé podlažia a boli to najtragickejšie udalosti. Myslím si, že väčšina panelákov, ktoré sa stavali ešte pred 30 – 50 rokmi je na tom stavebne veľmi dobre. Tam by som nemal žiadne obavy.