Problémy zneužívania moci, zdá sa, vnímame citlivo. Otázkou tak je, kde ležia hranice našej tolerancie? A ako predísť zneužívaniu moci?
Prečo sa pýtame?
Veľa sa hovorí o zneužívaní moci, no čo si pod tým predstavujeme?
Zo všetkých strán počúvame o zneužívaní moci. Napríklad o tom, že vláda zneužíva moc na zasahovanie do policajných vyšetrovaní a generálny prokurátor zneužíva moc paragrafu 363. Mimovládne organizácie manipulujú spoločnosť. Vláda šikanuje mimovládne organizácie.
Predstavujeme si, že moc je hra „tých tam hore”. Každý z nás sa však ocitá v situáciách, v ktorých má moc, a môže ju zneužiť, vypýtať si úplatok, predrať sa dopredu v rade, prihrať kamarátovi pracovnú pozíciu – a ak tým nikomu neuškodí, tak v čom je problém?
Čo to znamená zneužívať moc?
Priamočiare zneužitie moci predsa musí každému z nás prekážať. Zdá sa to jasné – nie je správne, keď minister zatlačí na vyšetrovateľov v prípade obvinenia jeho kumpána.
Ale čo ak máme pocit, že došlo v konečnom dôsledku len k náprave krivdy? Je v poriadku vypnúť weby šíriace cudziu propagandu, keď nám predsa naozaj škodili?
Prekáža nám zneužívanie moci vždy alebo len keď je zneužívaná proti nám? Sme ochotní v určitých prípadoch zažmúriť oči?
Kto je zodpovedný?
Moderný výkon moci v demokratickom štáte je zložitý proces. Z veľkej časti je to zámerné – čím viac jednotlivých prvkov moci, tým menšia šanca jej uzurpovania. Čo však robiť v prípade, že k zneužitiu moci dôjde? Kto je zodpovedný za výsledok, keď mal každý na starosti iba svoju časť?
Na zložitom procese výkonu moci sa podieľajú nevolení úradníci a volení politici. Kto z nich má mať väčšie slovo? Majú to byť politici reprezentujúci vôľu tých, ktorí ich zvolili, alebo úradníci, experti vo svojej oblasti? A čo keď ich názory stoja proti sebe?
Svätí účel prostriedky?
Z predošlých DEMDIS diskusií vyplýva, že nám záleží na zachovaní demokracie. Čo však s mocou, ktorá potenciálne demokraciu ohrozuje? Platí aj naďalej, že vláda, ktorá vyhrá voľby, nemôže všetko?
Otázka o vzťahu moci a demokracie môže smerovať oboma smermi. Ak sa nám zdá, že vláda, hoci aj legitímne zvolená, ohrozuje demokraciu a zneužíva svoju moc, smieme sa jej postaviť akýmkoľvek spôsobom?
V oboch prípadoch sa dostávame k rovnakej otázke: Svätí účel prostriedky? Ak sme si istí, že máme pravdu, záleží na tom, akým spôsobom ju presadzujeme?
A kde je dôvera?
Spoločenská nedôvera sa spája a koreluje aj s nízkou spoločenskou dôverou. Veď ako veriť ľuďom okolo seba, ak si myslíte, že zneužívajú systém vo svoj prospech? Ak však nemôžeme veriť ľuďom okolo seba, ostáva smutne logické, že sme náchylní zneužiť takú moc, akej sa nám dostáva. Ak si nepomôžeme sami, kto nám pomôže, keď si nie sme schopní dôverovať?
Zneužívanie moci likviduje spoločnosť a vťahuje nás do bludného kruhu vzájomnej nedôvery. Ako s tým bojovať? Ako k sebe hľadať cestu v nedôverčivej spoločnosti?
V DEMDIS sme presvedčení, že najmä férovou a otvorenou diskusiou.
Zapojte sa do diskusie a vytýčme hranice prípustného na základe nájdenej zhody!
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.