Nezískali dostatok hlasov, preto teraz hľadajú sponzorov. Strana Demokrati, na čele ktorej je od jej vzniku v marci Heger, na volebnú kampaň minula vyše 1,2 milióna eur. Investícia však nebola úspešná, strana dostala 2,93 percenta hlasov voličov, a tak zostala nielen pred bránou parlamentu, ale aj bez nároku na príspevky od štátu.
V roku 2020 bol lídrami krúžkovania, v roku 2023 ich v parlamente neuvidíme. Koľko získali krúžkov v roku 2020 a koľko ich v roku 2023 stratili nájdete vo fotogalérii.
Strany v dlhoch
Demokrati ani pred voľbami nepatrili medzi najbohatších politických hráčov, strana nemala ani veľké finančné rezervy, ani štedrých podporovateľov. Podľa výročnej správy mala koncom minulého roka na účtoch okolo 300-tisíc eur, pred voľbami mala dostať od štátu ďalších 200-tisíc eur. Išlo totiž o príspevok za hlasy patriaci strane za voľby 2020. Predchodca Demokratov mal názov Spolu a v koalícii s Progresívnym Slovenskom tiež skončil bez mandátov v NR SR.
Ani polmiliónová suma však nestačila na pokrytie výdavkov Hegerovej strany na kampaň. Preto si pred voľbami aktívne požičiavala. Z informácií na webovej stránke Demokratov vyplýva, že celkovo dlhujú 285-tisíc eur. Najväčšie sumy strane požičali jej vlastní kandidáti. Napríklad podpredsedovia Pavel Nechala a Miroslav Kollár spolu strane poskytli 100-tisíc eur, bývalý minister hospodárstva Karel Hirman prispel sumou 15-tisíc. Predseda strany Šanca Viliam Novotný, ktorý kandidoval na zozname Demokratov, požičal cez svoju eseročku 50-tisíc eur. Najštedrejšiu podporu Hegerovej strane poskytol manžel volebnej líderky Andrey Letanovskej, ide o pôžičky v celkovej sume 90-tisíc eur.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Všetky dlhy sa strana zaviazala splatiť do konca marca 2024. Či to dokáže, je zatiaľ otázne. Lídri Demokratov na sociálnych sieťach a cez médiá aj v týchto dňoch vyzývajú priaznivcov finančne podporiť stranu či sa zapojiť do jej radov. Tlačové oddelenie na otázky Pravdy k zdrojom financovania uviedlo, že sa budú spoliehať na príspevky verejnosti a členskej základne. “Všetky záväzky už postupne splácame, vedenie strany aktívne komunikuje s veriteľmi a situáciu z hľadiska financií považujeme práve vďaka podporovateľom za udržateľnú,” uviedla hovorkyňa Demokratov Martina Kovaľ Kakaščiková.
Ešte horší povolebný vývoj je v strane ďalšieho bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Modrí, Most-Híd v hlasovaní skončili s výsledkom 0,26 percenta hlasov a so zápornou sumou na volebnom účte. Na kampaň poslali takmer 720-tisíc eur, podľa analýzy Transparency International Slovensko (TIS) konečná suma môže presiahnuť milión. “Z pohľadu financovania ide o vysoko neúspešnú kampaň, pri ktorej sa cena jedného hlasu vyšplhala na 145 eur. Dokopy majú pôžičky za viac ako pol milióna,” zhodnotila mimovládna organizácia.
Podľa TIS je najväčším veriteľom strany syn niekdajšieho ministra za SDKÚ Milana Horta Michal. Požičal jej vyše 280-tisíc eur, ďalších 100-tisíc poslal ako dar. Strana na otázky Pravdy, ako bude splátky dlhov financovať a či ich plánuje vrátiť v stanovených termínoch, neodpovedala.
Čítajte viac Štát vyplatí stranám takmer 100 miliónov eur. Demokratom na štátny príspevok chýbalo len 2-tisíc hlasov
Finančná situácia v Dzurindovej strane totiž vyzerala o niečo horšie. Bývalý premiér sa pred voľbami spojil s hnutím Most-Híd, ktoré koncom minulého roka malo na účtoch len 590 eur. Okrem toho strana dlhovala štátu 26-tisíc eur na pokutách, ktoré jej roku 2016 uložilo ministerstvo vnútra, vyplýva z výročnej správy Most-Híd. Tohtoročná bilancia zrejme bude horšia, keď náklady strany násobne stúpli a príjmy tvorili najmä úvery. Modrí nereagovali na otázky Pravdy o plánoch strany na najbližšie obdobie, no Mikuláš Dzurinda sa pravdepodobne so stranou ešte nerozlúčil. Pred niekoľkými dňami on a podpredseda strany Ľuboš Schwarzbacher poslali na jej transparentný účet finančné príspevky, čo naznačuje ambíciu zostať v politike.
Kollára zachráni dobré hospodárenie
Hnutie Borisa Kollára si tiež na voľby požičalo v státisícoch, no nedokázalo presvedčiť ani tri percentá voličov. Po finančnej stránke sa však Sme rodina nemá až tak zle. Hnutie totiž disponuje nehnuteľnými a finančnými majetkami, ktoré umožňujú jeho ďalšiu existenciu a bezproblémové splatenie dlhov. Kollárova strana si pred voľbami požičala 620-tisíc eur, prevažne od vlastných členov, a takmer 400-tisíc poskytol samotný šéf hnutia. Dohodnúť neskoršie splatenie pôžičiek zrejme bude jednoduché. Hnutie na otázky Pravdy k financovaniu dlhov doteraz neodpovedalo.
Výročné správy Sme rodina však naznačujú, že hnutie má efektívne hospodárenie. Kollárova strana dostávala príspevky od štátu v priebehu dvoch volebných období, a tie nemíňala, ale sporila a investovala. Peniaze išli napríklad na nákupy a opravy budov. Tie Sme rodina následne prenajímala a ročne tak zarábala vyše 100-tisíc eur. Zisky hnutia skončili v rezervách a teraz Sme rodina môže nielen splatiť pôžičky, ale aj bezproblémovo financovať politické akcie až do budúcich volieb.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Zdá sa, že najjednoduchšie vyrovnanie sa s povolebnými dlhmi má strana Maďarské fórum. Financovanie strany je totiž postavené na princípe, že splatenie dlhu je viazané na volebný výsledok strany. “Ak strana získa do troch percent, tak sa veritelia vzdajú nároku na vrátenie pôžičky. Ak strana získa výsledok od 3–5 %, tak členovia dostanú pomerné splatenie pôžičky, ak dosiahne viac ako 5 %, tak sa im vráti celá pôžička,” uvádza sa na webovej stránke Maďarského fóra.
Potenciál je mizerný
Všetky zadlžené strany po voľbách vyhlásili, že v politike chcú pokračovať. Sme rodina a Modrí však nereagovali na naše otázky o najbližších politických plánoch. Hovorkyňa Demokratov uviedla, že strana chystá snem. “Naberáme desiatky nových členov, ktorí po voľbách prejavili záujem o vstup do strany. Začíname sa zaoberať otázkou eurovolieb, prezidentských volieb a budeme pozorne sledovať aktivity novej vlády,” doplnila v stanovisku.
Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík perspektívy zadlžených strán nevidí ružovo. “Potenciál tam je, ale veľmi mizerný,” zhodnotil. Upozornil, že absencia financií je existenčnou výzvou a prekážkou pre ďalšie fungovanie. “Strany budú musieť najskôr riešiť otázku, čo s dlhmi. Potom si musia uvedomiť, že vo voľbách dostali vysvedčenie od občanov, a tí ich zatiaľ odmietajú. Takže ísť s tými istými ľuďmi do ďalších volieb by bolo nezmyselné,” uviedol odborník.
Zadlžená strana má v prvom rade obdobie do budúcich volieb prežiť. To sa napríklad nepodarilo strane Vlasť pod vedením bývalého sudcu Štefana Harabina. V parlamentných voľbách 2020 mala kampaň v hodnote 1,3 milióna eur. Financovala ju z pôžičiek v celkovej sume zhruba 970-tisíc eur. Strana však už po roku priznala, že nie je schopná splatiť svoje dlhy a požiadala súd o vyhlásenie bankrotu.
Vďaka konkurzu sa mohli veritelia pokúsiť získať aspoň časť svojich peňazí späť, no proces skomplikovalo, že Vlasť nemala žiaden majetok, a teda svoj dlh nemala z čoho splatiť. Ôsmi veritelia, ktorí od harabinovcov žiadali vrátenie dlhov v sume 607-tisíc eur, si tak nakoniec medzi sebou rozdelili sumu okolo tisíc eur, ktorú skrachovaná strana po sebe zanechala.