Robert Fico sa veľmi usiloval, aby ako vymenovaný premiér išiel na schôdzku Európskej rady. Slovensko teda bude zastupovať niekto, kto sa môže oprieť o parlamentnú väčšinu po voľbách. Čo však Fica pravdepodobne čaká v Bruseli, akým otázkam bude čeliť aj vzhľadom na výroky súvisiace so zahraničnou politikou a na to, že európski socialisti pozastavili členstvo Smeru i Hlasu?
Nový slovenský premiér nie je v Bruseli nováčikom. Zavíta však do hlavného mesta Európskej únie v inom kontexte ako v minulosti. Či už hovoríme o tom slovenskom, ale aj medzinárodnom, ktorý je poznačený turbulenciami a dokonca vojnou v našom susedstve. Navyše Fico a jeho strana sa výrazne zmenili. Počas predvolebného boja sa šéf Smeru a jeho kolegovia doslova obuli do EÚ a USA a v kampani hojne využívali protieurópsku, protiamerickú a protiukrajinskú rétoriku. Paralelne vysielali pozitívne signály smerom Rusku, ktoré sa ocitlo v medzinárodnej izolácii. Odklonili sa aj od viacerých hodnotových tém, ktoré sa v EÚ nespochybňujú. Toto a vstup do koalície s radikálnou a so značne proruskou SNS napokon spôsobili i pozastavenie členstva Smeru v Strane európskych socialistov. Bude záležať na Ficovi a jeho vláde, ako vysvetlí partnerom a spojencom svoje výroky a kroky počas ostatných troch rokov, a najmä počas predvolebnej kampane. Veľa naznačia prvé zahraničné návštevy premiéra a šéfov rezortov diplomacie a obrany.
Smer aj Hlas sa sťažovali na postoj európskych socialistov. Konali oprávnene?
Dobrou správou je, že nová koalícia verejne oznámila, že jej strategickou prioritou je členstvo v EÚ a NATO a bude to zakotvené i v programovom vyhlásení vlády. Z toho budú okrem nespochybniteľných výhod vyplývať aj záväzky. Pre nový kabinet je nepríjemné, že jeho dvom členom dali európski socialisti nateraz červenú, čo bude mať dôsledky pre ich poslancov v Európskom parlamente, ale aj pre kredibilitu a výkon vlády. Zároveň to vytvorí na novú garnitúru tlak, aby dokázala, že členstvo Slovenska v spomenutých zoskupeniach myslí vážne. Kampaň sa skončila. Neprimerané a často nezmyselné útoky na hlavu štátu, politických partnerov, orgány činné v trestnom konaní, mimovládne organizácie a médiá neostanú nepovšimnuté.
Nakoľko sa obávate skutočného politického príklonu nastupujúcej Ficovej vlády k Maďarsku, Rusku či k Číne a čo by to znamenalo pre Slovensko a jeho zahraničnú politiku?
Slovensko bude teraz pod drobnohľadom a budú ho, prirodzene, porovnávať s ostatnými susedmi vo V4. Dlhodobý rešpekt a priateľstvo Roberta Fica a Viktora Orbána sú známe. Po zmene kurzu v Poľsku si mnohí pozorovatelia a aktéri politiky budú klásť otázku, či sa Slovensko, členská krajina eurozóny, prikloní v domácej a zahraničnej politike k trajektórii Maďarska, alebo bude skôr spojencom Česka a Poľska. Predpokladám, že nová vláda, ktorá bude riešiť obrovské socioekonomické problémy a výzvy spojené so školstvom, zdravotníctvom, spravodlivosťou a s únikom mozgov, si uvedomí našu prepojenosť a závislosť od EÚ a transatlantického spoločenstva a nevydá sa maďarskou cestou. Je však možné očakávať, že sa bude snažiť do istej miery meniť zahraničnú politiku a rozvíjať ju aj v iných geografických a tematických smeroch, ako to bolo doposiaľ. Nasvedčuje tomu i voľba nového vedenia v rezorte zahraničia a obrany.