Problémy však nespôsobuje atraktivita Slovenska pre migrantov, ale zatváranie hraníc v cieľových destináciach. V utorok sa nemecká vláda rozhodla ponechať kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom a so Švajčiarskom, ktoré obnovili v polovici októbra. Zároveň o ďalších šesť mesiacov predĺžila kontroly s Rakúskom, ktoré ich zaviedlo už v roku 2015. Kontroly síce nie sú plošné, ale na vybraných miestach spôsobujú niekoľkokilometrové kolóny. Policajti sa sústreďujú najmä na autá s východoeurópskymi a balkánskymi značkami. Nemecká vláda chce tak stlmiť masívny prílev nelegálnych migrantov, ktorý od leta zažíva takmer celá východná a stredná Európa.
No ešte pred mesiacom by tento krok kabinetu Olafa Scholza znamenal vážne dôsledky pre Slovensko, pretože obrovská časť migrantov, ktorí sa presúvajú cez územie Slovenska, smeruje práve do Nemecka po takzvanej západobalkánskej trase. Tá sa začína v Turecku a vedie cez viacero krajín Balkánu, južnej, východnej a strednej Európy. Keď krajiny, do ktorých sa migranti chcú dostať, zatvárajú svoje hranice, spúšťa sa reťazová reakcia. Teda v prípade, že sa tranzitujúci cudzinec nedostane do cieľovej krajiny, zostane v tej tranzitnej. Preto štáty susediace s Nemeckom, ako sú Rakúsko, Poľsko či Česko, tiež nasádzajú kontroly, aby eliminovali počet prichádzajúcich migrantov. Podobne reagujú aj ďalšie krajiny a tak ďalej až po vonkajšiu hranicu schengenského priestoru.
V zime však prevádzači menia trasu, po ktorej sa snažia nelegálne dostať ľudí do Európy. Volia totiž teplejšie krajiny a posielajú migrantov cez Slovinsko a Chorvátsko, následne do Rakúska a odtiaľ do cieľových krajín, vysvetlili pre Pravdu na Úrade cudzineckej a hraničnej polície. Tento trend potvrdzujú aj policajné štatistiky. V októbri počet osôb tranzitujúcich cez Slovensko klesol oproti septembru dvojnásobne. Aj tak bol počet zaevidovaných nelegálnych migrantov za minulý mesiac takmer sedemtisíc ľudí.
V pondelok večer obsadili policajti zelenú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Nezachytili jediného migranta.
Mimoriadne náročný október
V septembri zverejnila strana Smer video zo záchytného tábora vo Veľkom Krtíši, kde policajti zvážali zadržaných cudzincov. Vláda síce reagovala zvýšením počtu hliadok, ktoré kontrolovali situáciu v teréne, no razantnejšie nekonala. K stráženiu hraníc s Maďarskom došlo až začiatkom októbra, po tom, čo kontroly na hraničných priechodoch so Slovenskom zaviedlo Rakúsko, Česko a Poľsko. Tieto opatrenia všetky krajiny predĺžili do konca novembra.
Masívny prílev migrantov registrovali aj samosprávy. Minulý mesiac vyhlásili preto mimoriadnu situáciu tri krajské mestá – Bratislava, Banská Bystrica a Prešov. Vyhlásenie tohto stavu umožnilo mestám operatívne a efektívnejšie poskytovať pomoc prisťahovalcom. Krok bol nevyhnutný, lebo tým, že okolité štáty uzatvorili hranice, sa v hlavnom meste začali koncentrovať väčšie skupiny migrantov. Aspoň tak to vysvetľoval bratislavský magistrát.
Polícia však nemusí zadržať a vyhostiť každého migranta, ktorý vkročil na Slovensko, hoci v rozpore s platnými pravidlami. Do cely policajného zaistenia smerujú len tí, ktorí nemajú žiadne platné doklady. Ostatní po overení totožnosti dostanú buď doklad o zotrvaní na Slovensku, alebo im policajti určia lehotu, dokedy musia územie štátu opustiť.
Z celkovo 20-tisíc migrantov, ktorí na Slovensko vstúpili počas jesene, bolo podľa polície zaistených len niekoľko stoviek. Ostatní uviazli na Slovensku bez možnosti ihneď vycestovať, ale zároveň bez zabezpečenej strechy nad hlavou. „I keď riešenie uvedenej témy je primárne úlohou štátu, hlavné mesto v tejto situácii nemôže zostať len pasívnym pozorovateľom. V spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj mimovládnymi organizáciami sa koordinujeme a pomáhame s ubytovaním pre matky s malými deťmi, so zabezpečením jedla, pokrývok, ako aj potrebných liekov," spresnil hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Mimoriadna situácia z októbra naďalej trvá vo všetkých troch mestách, potvrdili pre Pravdu radnice Bratislavy, Prešova a Banskej Bystrice. Tento stav umožňuje miestnym orgánom operatívne a efektívnejšie poskytovať pomoc migrantom, ktorí nemali v pláne zostať na Slovensku. Riešiť túto agendu nakoniec mali samosprávy, kým štát sa sústredil hlavne na ochranu hraníc a chytanie prevádzačov.
„V spolupráci s mimovládnymi organizáciami sme pomáhali so zabezpečovaním humanitárnej pomoci, akou je poskytnutie teplého a náhradného šatstva či stravy. Takisto aj zdravotnej pomoci, akou sú lieky a ošetrenie, psychologickej pomoci, služieb pre zraniteľné skupiny, ako aj s transportom do núdzového ubytovania a poskytnutím núdzového ubytovania,” opísal riešenie krízy bratislavský magistrát.
V Banskej Bystrici mesto v spolupráci s mimovládkami a dobrovoľníkmi zabezpečilo pre migrujúce osoby ubytovanie, vyhrievané stany, jedno teplé jedlo za deň, tlmočníka, a v prípade potreby ošetrenie. V Prešove konali podobne a cudzincom poskytli núdzové ubytovanie a s tým aj stravu, pitný režim a základné hygienické minimum.
Na bratislavských Vajnoroch v blízkosti cudzineckej polície vyrástlo desať provizórnych domčekov pre päťdesiat ľudí a zatiaľ dva vyhrievané stany.
Kríza pominula?
Vrchol migračnej krízy už má Slovensko za sebou. Na tomto tvrdení sa zhodujú aj ňou najviac zasiahnuté samosprávy. „Kým začiatkom októbra sme v Bratislave narátali aj približne šesťsto migrujúcich za deň, po 26. októbri 2023 nastal výraznejší pokles a aktuálne na verejných priestranstvách nepozorujeme žiadne takéto skupinky migrantov,” uviedol pre Pravdu hovorca hlavného mesta Bubla.
Branislav Tichý, bývalý externý poradca ministra Romana Mikulca, k migrácii tvrdí, že tranzitná migrácia cez Slovensko už päť týždňov prudko klesá. Potvrdzujú to aj na cudzineckej polícii. Dôvodom je sezónna zmena migračnej trasy na tú južnejšiu, ale aj rozsiahla operácia v Srbsku, ktorá sa uskutočnila začiatkom mesiaca. Počas nej bolo zadržaných takmer štyritisíc nelegálnych migrantov, skontrolovaných viac ako 61-tisíc vozidiel a 320 zariadení. „Takisto bolo zaistených päť automatických pušiek, päť pištolí, 1 511 kusov streliva a zatknutých osem prevádzačov. Jedna osoba je v pátraní a zadržaných bolo celkovo 70 osôb,” informovala polícia.
Napriek tomu, že migrácia je niekoľko týždňov na poklese, ministri novej vlády naďalej označujú boj s ňou za hlavnú prioritu. Koncom októbra premiér Robert Fico (Smer) a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) prezentovali rozsiahlu nočnú akciu na slovensko-maďarských hraniciach, do ktorej zapojili zvýšené počty policajtov, drony, psov aj vodné delo. Hoci počas akcie nebol zachytený ani jeden migrant, Šutaj Eštok ju zhodnotil ako úspešnú. „Presne toto sme chceli, celému svetu Slovensko dalo najavo, že nie je naďalej bezpečnou tranzitnou krajinou,” zdôraznil s tým, že k situácii na hranici ešte chce zvolať bezpečnostnú radu. Takto chce zistiť, či kvôli vojne v Pásme Gazy hrozí vyšší prílev migrantov.
Čítajte viac Migranti pri srbsko-maďarských hraniciach spustili po sebe streľbu. Najmenej traja ľudia zahynuli
Na boj s nelegálnymi migrantmi je pripravený aj čerstvý minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Označil to za jednu z priorít rezortu v najbližšom období. „Tie krátkodobé úlohy, ktoré pred sebou rezort obrany má, je spolu s ministerstvom vnútra reagovať na migračnú krízu, ktorá na Slovensku vznikla po tom, čo minulý rok došlo k zásadne zlým rozhodnutiam predchádzajúcej vlády. Stovky vojakov už sú nasadené v tejto operácii,” informoval v pondelok na tlačovom brífingu.
Ombudsman zistil problémy
Podľa Šutaja Eštoka bude ekonomicky efektívnejšie, keď policajti budú na hranici s Maďarskom robiť nočné preventívne akcie, než starať sa o migrantov, ktorí sem prídu. Minister v pondelok tiež informoval o 15 Sýrčanoch, ktorých zadržali pri nelegálnom prekročení slovensko-maďarskej hranice. Migrantov následne presunuli do útvaru policajného zaistenia v Sečovciach.
„Takéto opatrenia boli prijaté s cieľom obmedzenia ich voľného pohybu na dobu tridsať dní a tým vyslať jasný signál migrantom i prevádzačom, že prístup Slovenska sa diametrálne mení. Opatrenia sú prijímané s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a verejný poriadok v krajine,” odkázal Šutaj Eštok v tlačovej správe.
Spomenul tiež, že Policajný zbor má pre tieto osoby vyčlenené kapacity v útvaroch policajného zaistenia v Sečovciach a Medveďove, z ktorých každý je schopný zabezpečiť ubytovanie a poskytnúť základnú starostlivosť približne pre 200 osôb. „Tieto zariadenia však nie sú určené pre obmedzenie voľného pohybu cudzincov,“ vysvetľuje v stanovisku pre Pravdu Prezídium Policajného zboru.
Foto: Archív MV SR
„Cudzinec je v útvare policajného zaistenia umiestnený len za účelom jeho návratu do domovskej krajiny. Všetky úkony smerujú k realizácii návratu, teda ak nebola zatiaľ zistená totožnosť, tak sa zisťuje. Tiež získanie náhradných cestovných dokladov a samotný výkon vyhostenia do krajiny, ktorá bola určená v rozhodnutí o vyhostení alebo v rozsudku, kde mu bol uložený trest vyhostenia,” informovala polícia.
Migranti, ktorí sa ocitli v policajných útvaroch pre zaistené osoby sa pri nelegálnom prekročení hraníc v podstate dopúšťajú administratívneho priestupku, za ktorý im hrozí pokuta do výšky 1 600 eur. Po zadržaní sú ale ubytovaní v podmienkach, ktoré sú porovnateľné s väzením. Skupina cudzincov preto vyhlásila hladovku na protest proti nehumánnym podmienkam v záchytnom zariadení v Medveďove. Situáciou sa zaoberal aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý išiel osobne skontrolovať stav v policajnom zariadení. Správa o kontrole zatiaľ nie je dokončená a ombudsman sa venuje získavaniu všetkých potrebných informácií, uviedla jeho kancelária pre Pravdu.
„Napriek tomu možno predbežne konštatovať, že v zariadení sme našli obdobné problémy ako počas návštevy v Sečovciach. Ide napríklad o nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, konkrétne v Medveďove kožné ochorenie, ktoré sa šíri celým zariadením, nedodržiavaní zákonom stanovených vychádzok, ťažkosti spojiť sa s rodinou a priateľmi, tiež o nedostatok informácií o tom, prečo sú osoby zadržiavané,” odpísali v stanovisku. Okrem toho chýbajú sociálni pracovníci, ktorí by cudzincom pomáhali riešiť každodenné záležitosti a tieto nedostatky sa javia ako systémové.
Na ľuďoch šetriť, na technike nie
Minister vnútra Šutaj Eštok tvrdí, že akcia, počas ktorej nechytili ani jedného migranta, stála okolo 60-tisíc eur. „Bezpečnosť obyvateľov Slovenska stojí za každý jeden cent,” vyhlásil. Následne nariadil spraviť audit nákladov na starostlivosť o migrantov od začiatku roka.
Na vrchole krízy však náklady na migrantov znášali primárne samosprávy a mimovládne organizácie, nie štát. „Počas mimoriadnej situácie poskytli mestu Prešov súčinnosť členovia krízových štábov, zamestnanci Okresného úradu Prešov a Centrum podpory. Zo strany Centra podpory boli zabezpečené stany, prípojka elektrickej energie a toalety so sprchami,” uviedla hovorkyňa mesta Terézia Rácová. V Banskej Bystrici s riešením krízy pomáhali Slovenský Červený kríž, Územný spolok Banská Bystrica, a dobrovoľníci.
V Bratislave celkové náklady odhadujú na desaťtisíce eur. Suma však nie je konečná, pretože mimoriadna situácia aj naďalej trvá a v prvých októbrových týždňoch sa mesto staralo o migrantov bez pomoci štátu. „Od 19. októbra núdzové prenocovanie už zabezpečovalo ministerstvo vnútra. Okresný úrad Bratislava spolu so sekciou krízového riadenia rezortu vnútra vybudovali a prevádzkovali núdzové ubytovanie v kempe na Regrútskej ulici,” informoval magistrát hlavného mesta.
Čítajte viac Migranti na Slovensku zostať nechcú. Sme chudobní, xenofóbni a nepohostinní
Kým na nákladoch na nelegálnych migrantov chce štát ušetriť, do techniky na ochranu hraníc je odhodlaný investovať viac. Šutaj Eštok uviedol, že chce nakúpiť nové drony a autá s termovíziou. Skúsenosti z predošlej migračnej krízy, ktorá zasiahla Európu po roku 2015, však naznačujú, že nie každá investícia do ochrany hraníc sa osvedčí. V roku 2016 ministerstvo vnútra, ešte pod vedením Kaliňáka, zaobstaralo demontovateľný 6,6 kilometra dlhý plot za milión eur, a to pre prípad „krízovej situácie v súvislosti s migračnou vlnou”.
Protimigračná bariéra sa však na hraniciach nepoužívala a bola uskladnená v priestoroch Záchrannej brigády HaZZ v Malackách. V decembri 2021 vtedajší minister vnútra Roman Mikulec z bývalého OĽaNO daroval plot Litve, ktorá čelila vlne nelegálnej migrácie zo strany Bieloruska. Do akej miery bol účinný, nevedno, ale vlani sa Slovinsko rozhodlo podobný plot z hraníc odstrániť, lebo neslúžil svojmu deklarovanému účelu. V roku 2022 sa počet nelegálnych prechodov slovinských hraníc zvýšil oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 75 percent a to aj napriek 200 kilometrov dlhému plotu s ostnatým drôtom.