Po nástupe novej vlády vyvolali niektoré nominácie štátnych tajomníkov otázniky aj pobúrenie časti verejnosti. Na piatich ministerstvách sa opäť zaviedla aj krížová kontrola, ktorá však podľa politológa slúži len na uspokojenie potrieb SNS.
Štátni tajomníci bývajú často neviditeľní a o ich činnosti vie verejnosť oveľa menej. Poslednýkrát sa v novej vláde blysol štátny tajomník rezortu životného prostredia Filip Kuffa, keď oznámil riaditeľovi TANAP-u Pavlovi Majkovi bez udania dôvodu, že po 16 rokoch končí vo funkcii. Minister Tomáš Taraba mal zrejme iné povinnosti a jeho rozhodnutie tak tlmočil Kuffa.
Štátny tajomník rezortu školstva Robert Zsembera sa zúčastnil odovzdávania ocenenia Cena za vedu a techniku v rámci 20. ročníka Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2023 (TVT), no a niekoľko akcií má za sebou napríklad aj štátny tajomník rezortu obrany Igor Melicher vrátane odovzdania velenia pozemných síl OS SR.
Pravá ruka ministra bez hlasovacieho práva
Štátnych tajomníkov na ministerstve si určuje (a aj odvoláva) minister a počas jeho neprítomnosti ho zastupujú v rozsahu práv a povinností ministra. Na rokovaní vlády síce štátny tajomník môže vystúpiť s návrhmi, predložiť body za ministra, no má len poradný hlas a pri jednotlivých návrhoch hlasovať nemôže. De facto na rokovaní „len sedí“ a ministri musia rátať s tým, že stratia hlas.
Čítajte viac Gašpar, Kuffovci či Krišanda. Mali by lídri stiahnuť sporné nominácie? Systém „našich ľudí“ stále trvá, tvrdí politológ
Minister určí, v akom poradí ho zastúpia a zväčša im zadáva úlohy. Podľa zákona ide o politickú funkciu, ktorej výkon sa považuje za výkon verejnej funkcie. Ministerstvá majú dvoch štátnych tajomníkov, pričom rezort školstva má z dôvodu širokej agendy troch štátnych tajomníkov, tretím je v tomto prípade štátny tajomník pre šport – v súčasnosti Ján Krišanda (SNS).
Agendu sa líši v závislosti od toho, ako si rezort usporiada organizačnú štruktúru v rámci ministerstva a je upravená v jednotlivých organizačných poriadkoch ministerstiev, ktoré schvaľuje minister. Musia byť zverejnené na stránke každého rezortu spolu s dátumom, kedy boli upravené. Po vymenovaní novej vlády trvá zväčša mesiac až dva, kým sa určí agenda.
Organizačné poriadky sa menia relatívne často a sú flexibilné napríklad z dôvodu pribúdajúcej agendy či rozširovania kompetencií. Prípadne ak pribudne nová oblasť ako v minulosti povinnosti v súvislosti s plánom obnovy. „Poriadok sa mení pomerne často, niekedy aj účelovo, aby mohli niekoho napríklad vyhodiť tak, ako to vidíme na všetkých ministerstvách práve v týchto dňoch,“ zhodnotil pre Pravdu bývalý vedúci Úradu vlády SR Július Jakab (hnutie Slovensko).
Zarábajú menej ako poslanci. Aké majú benefity?
Fungovanie štátnych tajomníkov je upravené v niekoľkých zákonoch. Kým dopracovať sa k ich právomociam je relatívne jednoduché, horšie je to s platom. Štátny tajomník po nástupe do funkcie nemôže podnikať a prislúcha mu plat vo výške poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) podľa zákona 55/2017 o štátnej službe. Ide o trojnásobok priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok, teda ich plat je aktuálne vo výške 3 912 eur.
Foto: SITA, Diana Černáková
Funkčný plat je teda rovnaký, ako majú poslanci. Rozdiel je však vo výške paušálnych náhrad. Kým štátni tajomníci ich dostávajú vo výške 121 percent (teda 1,21 násobok) z 9. platovej tarify (1 626 eur), čo je 1 968 eur, u poslancov sa síce odvíjajú od priemernej mzdy, ktorá je nižšia ako spomínaná platová tarifa, no násobky sú vyššie. Poslanec z Bratislavského kraja má paušálne náhrady vo výške 1,8 násobku priemernej mesačne mzdy za predchádzajúci rok, čo je 2 348 eur, v prípade poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja je to 2,1 násobok, čo je 2 739 eur.
Pod paušálnymi náhradami, ktoré sú vyplácané mesačne a sú nezdaniteľné, sa rozumejú „bližšie nešpecifikované výdavky“ na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie.
Štátni tajomníci môžu okrem platu a paušálnych náhrad dostať odmeny, ktoré im odsúhlasí osobitným dekrétom minister alebo ministerka daného rezortu. Ide o sumu 20 percent z funkčného platu, čo by za tento rok predstavovalo sumu takmer 9 400 eur. Minister ju môže vyplatiť mesačne, jednorazovo alebo podľa dohody so štátnym tajomníkom. Odmeny síce nie sú nikde zverejnené, no celý príjem aj s odmenami musí byť zverejnený v majetkovom priznaní.
Odmena nad rámec 20 percent by bola porušením zákona. „Nemám vedomosť, že by boli v minulosti schvaľované odmeny nad rámec zákona, tejto oblasti by však rozhodne prospelo viac transparentnosti. Občania majú právo vedieť, akú mzdu vyplácajú politikom, ktorí ich zastupujú,“ zhodnotil pre Pravdu zástupca riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu Martin Suchý.
Noví štátni tajomníci majú tento rok nárok len na 20 percent z posledných dvoch výplat za november a december, čo je približne 1 560 eur, mesačne si tak prilepšia o niečo vyše 780 eur. Každý štátny tajomník má aj svoju kanceláriu, zo zákona pridelené služobné vozidlo s vodičom vybavené majákmi s povolením na používanie zvláštnych výstražných znamení.
Čo sa týka zahraničných pracovných ciest, využívajú prvú triedu na bežných linkách. Vládnym špeciálom by mali cestovať len v prípade, že sú členmi oficiálnych delegácií, prípadne majú so svojím ministrom rovnaký cieľ cesty. Na zahraničnej ceste majú hradené aj vedľajšie výdavky ako parkovné, výdavky za taxík, víza či mestskú taxu, pokiaľ nie je zahrnutá v cene ubytovania.
Spojka medzi ministrom a sekciami
Funkciu štátnych tajomníkov presadila druhá vláda Vladimíra Mečiara (HZDS) zákonom o organizácii ministerstiev z roku 1992, ktorý neskôr nahradil zákon 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii štátnej správy. „Pôvodná idea bola, že v rezorte bude iba jeden štátny tajomník, postupne ich počet začal narastať. Predchodcom tejto funkcie bola pozícia námestníka ministra, ktorá existovala minimálne od obdobia komunistického režimu,“ povedal pre Pravdu politológ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak.
Čítajte viac Čo bude riešiť nové ministerstvo pre turizmus a šport? Danko chce štíhly rezort, úrad bude rozdeľovať rekordné peniaze
Pri federalizácii ČSSR sa v roku 1968 zavádzala v niektorých rezortoch funkcia štátnych tajomníkov, ktorý mal zastupovať inú republiku, než z ktorej pochádzal príslušný minister. „Mal tak vyvážiť napríklad majorizáciu Slovenska vo federálnej vláde. Po roku 1969, resp. 1970 táto funkcia zanikla. Z uvedeného vyplýva, že hoci obe funkcie mali rovnaký názov, ich úloha bola výrazne odlišná,“ ozrejmil.
Prečo sa tejto funkcii venuje pozornosť? Ako sme spomínali, štátny tajomník je pravou rukou ministra a mal by byť odborníkom v rámci svojej agendy. Ide teda o druhú najsilnejšiu pozíciu na ministerstve. „Jeho úlohou je zabezpečovať stále riadenie ministerstva alebo jeho častí, byť akousi spojkou medzi ministrom a jednotlivými sekciami,“ konštatuje Marušiak.
Foto: TASR, Martin Baumann
Najčastejšie majú v rámci ministerstva rozdelené sekcie, ktorých činnosť koordinujú. „Táto funkcia má sensu stricto (v užšom zmysle slova, pozn. red.) politický charakter, technické riadenie úradu má na starosti generálny tajomník, v minulosti vedúci úradu ministerstva, čo už nemusí byť politická funkcia, aj keď v praxi to môže vyzerať inak. Štátni tajomníci teda predstavujú v rezortoch záujmy vládnych strán, resp. koalície,“ uviedol politológ SAV.
Na každom z ministerstiev je viacero tajomníkov, ktorí zodpovedajú za rôzne oblasti spadajúce pod daný rezort. „Napríklad vysoké školstvo spadá pod jedného z tajomníkov na ministerstve školstva. Daný tajomník má potom zvyčajne pomerne silné slovo v tvorbe politík pre danú oblasť,“ zhodnotil Suchý.
Keďže štátni tajomníci by sa mali v im pridelenej agende vyznať a byť odborníkmi, natíska sa otázka, či by nemalo ísť skôr o odbornú, než o politickú nomináciu. „Je v poriadku, pokiaľ strany na tieto pozície nominujú ľudí, ktorým dôverujú a ktorí dokážu s ministrami dobre spolupracovať. Je však dôležité, aby sa prihliadalo súčasne aj na odbornosť a integritu daného nominanta alebo nominantky,“ uviedol Suchý.
Foto: SITA, Diana Černáková
Politickou nomináciou je tento post aj v iných krajinách, prípadne je jeden politický a druhý odborný nominant. „Problém sú čistky, ktoré súčasná vláda robí na vysokokvalifikovaných pozíciách. Napríklad generálny riaditelia sekcií a riaditelia odborov či oddelení. Tam by mali byť apolitickí úradníci. Politickými osobami na ministerstvách by mali byť minister, štátny tajomník a maximálne generálny tajomník služobného úradu. Ostatní by mali byť profesionálni úradníci, bez politickej príslušnosti,“ uviedol bývalý vedúci Úradu vlády.
„V súčasnosti vidíme politické čistky aj v radoch orgánov činných v trestnom konaní. V jednom prípade dokonca súd už rozhodol o nezákonnom vyhodení. Nasledovať bude kto? Nepohodlní prokurátori? Je rozdiel medzi výmenou pár spolupracovníkov ministra, ktorým minister potrebuje dôverovať, a čistkami medzi odborníkmi, ktorí nie sú pre súčasnú vládu pohodlní,“ dodal Jakab.
Okrem rozpočtu ministerstva a verejných obstarávaní majú na starosti personálnu politiku práve generálni tajomníci služobných úradov (GTSÚ) jednotlivých rezortov. „Koncom roka 2021 parlament cez novelu zákona o štátnej službe právomoci GTSÚ v oblasti personálnej ešte viac posilnil. Generálny tajomník môže odvtedy de facto odvolať vedúcich zamestnancov spadajúcich pod ministerstvo bez udania dôvodu a okamžite,“ uviedol Suchý s tým, že štátnych tajomníkov odvolať nemôžu.
Krížová kontrola je len na oko
Diskusiu o štátnych tajomníkoch vyvolali niektoré sporné nominácie. Ide napríklad o obžalovaných Štefana Kuffu a jeho syna Filipa, ktorí sú tajomníkmi na rezorte kultúry a životného prostredia, štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara, ktorý figuroval na nahrávkach z poľovníckej chaty a v minulosti ho stíhali pre podozrenie z krivej výpovede, keď mal inštruovať Roberta Kaliňáka, ako má vypovedať o kajúcnikovi Ľudovítovi Makóovi, ale aj o pravú ruku ministra obrany Igora Melichera či tajomníka pre šport Jána Krišandu, ktorý v minulosti komunikoval s odsúdeným kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom.
Foto: SITA, Ľudovít Vaniher, Milan Illík, TASR/Adriána Hudecová
„O vami spomínaných nomináciách nemám žiadnu vedomosť, že by takúto prax mali, ale ich menovanie určite nie je protizákonné,“ hovorí Marušiak s tým, že odborná zdatnosť tajomníkov nie je nikde formálne definovaná. „Predovšetkým strany by mali budovať svoje odborné zázemie tak, aby boli schopné disponovať adekvátnymi odborníkmi vo vládnych rezortoch,“ hovorí politológ SAV.
„Dôveru znižujú už samotné nedoriešené podozrenia a spojenia s kauzami z minulosti. V mnohých prípadoch sa však dá hovoriť aj o konflikte záujmov,“ uviedol Suchý. Napríklad Gašpar ako tajomník rezortu spravodlivosti by mal dohliadať na fungovanie justície a spravodlivosti na Slovensku. „Jeho otec bude v dvoch kauzách stáť pred súdom a ďalšie sú vyšetrované. Pavol Gašpar zároveň pôsobil ako advokát Norberta Bödöra, ktorý je súdený pre megakorupciu v agrosektore. To určite nevysiela dobrý signál smerom k verejnosti ani smerom do justície. A toto je len jeden z príkladov,“ hovorí Suchý.
Čítajte viac Absurdný krok či opozičné právo? PS nestíha raketové vládne tempo. Fico sto dní má, Šimečka nie
Niektoré vlády na rezortoch zavádzali tzv. krížové kontroly, teda že jeden zo štátnych tajomníkov bol z inej koaličnej strany, ako bol minister, aby činnosť koaličného partnera monitorovali. Zväčša to však znamená len „teplé miestečko“ pre niektorého člena strany, prípadne poslanca, ktorého potrebujú dostať z parlamentu. V tom prípade nemá štátny tajomník takmer žiadne právomoci a funguje len „na oko“.
Rôzne vlády k týmto postom pristupujú rôznym spôsobom. V predchádzajúcom volebnom období Igor Matovič krížovú kontrolu zrušil. Chcel, aby ju vykonávali novinári. „Keď si budeme navzájom nedôverovať od prvého dňa, tak to nevysiela dobrý signál,“ povedal vtedy Gábor Grendel. V tretej vláde krížová kontrola síce bola, no vtedajší šéf parlamentu Danko sa sťažoval, že nefunguje.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
„My tam máme štátneho tajomníka, ale ten doslova len varí kávu,“ povedal na margo pôsobenia Jaroslava Ridoška na ministerstve zdravotníctva. Krížovú kontrolu zrušila aj vláda Ivety Radičovej. „Sú to výkonní pracovníci, nie kontrolóri. My nepotrebujeme kontrolovať svojich partnerov, my im dôverujeme,“ povedala Radičová o tajomníkoch v roku 2010 pri kreovaní vlády. Dokonca malo každé ministerstvo počas jej vlády len jedného štátneho tajomníka, keďže chceli šetriť v rámci zoštíhľovania štátnej správy.
„V minulosti sme však videli aj prípady, kedy takéto obsadenie neprispievalo k efektívnemu chodu ministerstva. Napríklad počas tretej Ficovej vlády pod ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (vtedy Most-Híd) pôsobila štátna tajomníčka Monika Jankovská (nom. Smeru), ktorá nemala ministerkinu dôveru a tak jej všetky kľúčové kompetencie odobrala,“ hodnotí Suchý.
Krížová kontrola je podľa Marušiaka vecou dohody politických strán. „Je fakt, že pri krížovej kontrole môže byť rezort paralyzovaný, ak vzniknú koaličné spory. Krížová kontrola tak môže komplikovať činnosť danému ministrovi. Iné je, pokiaľ medzi partnermi nepanuje dôvera alebo je príliš málo postov na rozdelenie (pokiaľ máme do činenia s koalíciami zloženými z veľkého počtu partnerov),“ myslí si politológ.
Aktuálne je krížová kontrola na piatich ministerstvách (z toho jedno patrí SNS) a týka sa len strany SNS. Líder SNS Andrej Danko nominoval svojich ľudí na rezort školstva, životného prostredia, práce, pôdohospodárstva a rezort obrany. Hlas a Smer si štátnych tajomníkov „nekrížili“.
Podľa politológa zo SAV je za súčasnou krížovou kontrolou snaha uspokojiť SNS ako koaličného partnera. „A zbaviť poslanecký klub ľudí, u ktorých by mohli byť problémy s lojalitou k strane, napr. preto, že nie sú jej členmi alebo sú členmi iných politických strán. V prípade, že budú zastávať post štátnych tajomníkov, budú viac zainteresovaní na udržaní existujúcej koaličnej zostavy,“ uviedol Marušiak.
Za prekvapenie považuje politológ to, ako ľahko sa Hlas vzdal akéhokoľvek vplyvu napr. na ministerstvo zahraničných vecí. „Hoci ešte aj po rozhodnutí vytvoriť koalíciu so Smerom jeho predseda Pellegrini vyhlasoval zahraničnú politiku za stranícku prioritu,“ uviedol.
Síce zatiaľ žiadny štátny tajomník neupozornil na kauzu svojho partnera, no funkcia krížového tajomníka by nemala byť len o dohliadaní na tendre a „dohodených postoch“. Štátny tajomník by tak v ideálnom prípadom mohol v rezorte pretláčať napríklad program svojej strany, zastupovať rôzne záujmové skupiny a zvyšovať tak názorovú pluralitu pri riešeniach či dohliadať na plnenie programového vyhlásenia.
Ministerstiev sme sa pýtali na to, aký majú štátni tajomníci plat, benefity, čo všetko majú preplatené a aké kompetencie, resp. akú agendu majú. Celé odpovede jednotlivých rezortov si prečítajte na ďalších stranách.