Diskusiu o šikane na základnej škole v mestskej časti Bratislava – Vajnory rozprúdil minulý mesiac príspevok anonyma. Opisoval, ako škola o šikane vie, no nekoná tak, aby deti mohli opäť chodiť na vyučovanie bez stresov. Neurčí vinníka a druhý stupeň ničí prvý. „Drží dieťa za nohy von oknom, na WC ich zatvárajú, bijú ich,“ načrtol v príspevku. Násilie v akejkoľvek podobe je neprijateľné. Pravdu na verejné sťažnosti upozornil obyvateľ mestskej časti.
Na nevhodné správanie reagovali v diskusii aj iní. Šikana nie je na Osloboditeľskej údajne ničím novým. „Už na tej škole síce sedem rokov nie som, ale ako vidím, nič sa tam nezmenilo,“ pridal sa ďalší. Jedna z diskutérok opakované incidenty dokonca pomenovala ako verejné tajomstvo.
Facebook nie je riešenie
Škola šikanu medzi deťmi nezahmlieva a potvrdila, že ju zaznamenali aj v poslednom období. Priznáva, že sa vyskytuje vo všetkých ročníkoch, najčastejšie na druhom stupni. Riešila ju už aj minulosti a nie vždy vyzerala rovnako. Niekedy išlo o zastrašovanie, slovné a fyzické útoky či potvrdenie si moci.
„V priamej podobe vidíme tieto prejavy nežiaduceho správania sa ako fyzické útoky v podobe strkania sa, vzájomného bitia sa, poškodzovania vecí, ako aj nadávok, ohovárania, vyhrážania sa, či ponižovania,“ uviedlo pre Pravdu vedenie školy v spoločnej odpovedi s podporným školským tímom (ďalej len škola).
Varovné signály, ktoré by si mali rodičia všímať:
- Akákoľvek zmena v živote dieťaťa.
- Zmeny nálad a strata záujmu o veci, ktoré im robili radosť.
- Nevysvetliteľné zranenia.
- Stratené alebo zničené oblečenie, knihy, elektronika, …
- Časté bolesti hlavy alebo žalúdka, pocit nevoľnosti, predstieranie choroby.
- Zmeny v stravovacích návykoch.
- Ťažkosti so spánkom alebo časté nočné mory.
- Zhoršujúce sa známky, strata záujmu o školské povinnosti alebo nechuť chodiť do školy.
- Náhla strata priateľov alebo vyhýbanie sa sociálnym interakciám.
- Pocit bezmocnosti alebo znížená sebaúcta.
- Sebapoškodzovanie správanie.
- Myšlienky na smrť.
Zdroj: IPčko
Starosta mestskej časti Michal Vlček sa na prípad pýtal a hovoril aj s rodičmi. Do komunikácie na Facebooku sa zapojil totiž miestny úrad, ktorý rodičov vyzval, aby informácie o šikane zaslali na referát školstva alebo ich hlásili osobne. Iné podnety však okrem toho, ktorý vyvolal diskusiu, neskôr už nedostal. „Je veľmi nešťastné, keď sa takéto veci riešia na Facebooku a iných sociálnych sieťach. Je to citlivá vec, často môže byť aj niekto neprávom obvinený, preto ju musia riešiť kompetentné orgány,“ uviedol Vlček pre Pravdu.
S otázkami, či evidujú podnety na šikanu na základnej škole vo Vajnoroch sme sa obrátili aj na Úrad komisára pre deti. Do uzávierky nereagoval.
Aktualizované o stanovisko komisára:
„Nie neevidujeme, ak by sa na nás z danej školy obrátilo s podnetom dieťa, rodič či učiteľ, podnet by sme prešetrili, ale do dnešného dňa sa tak nestalo. V uvedenej otázke má tiež svoju pôsobnosť aj Štátna školská inšpekcia, na ktorú sa tiež môžu obrátiť zákonný zástupca dieťaťa/žiaka so sťažnosťou,“ reagoval úrad.
Rozširovanie informácií o šikane na sociálnych sieťach nepovažuje za dobrý nápad ani základná škola. K anonymným príspevkom sa preto vyjadriť nechcela. „Túto komunikáciu považujeme za nekorektnú a za prejav a podporu kyberšikany. Naopak, snažíme sa o otvorenú, korektnú a slušnú komunikáciu s rodičmi,“ reagovala na otázky Pravdy. Po posledných incidentoch zaslala deťom a rodičom list s otázkami a odpoveďami, čo robiť, ak si šikanu všimli, videli alebo sa na nej podieľajú.
Šikanu často eskalujú rodičia
Podľa psychológa Mareka Madra z poradne IPčko je úplne prirodzené, že rodičia chcú svoje deti maximálne chrániť, aby sa im v živote nič zle neudialo, a aby boli v bezpečí. Šikanované deti potrebujú vedieť, že to nie je ich vina a že sa o ich bezpečnosť niekto postará. „To najdôležitejšie je, aby deti a mladí ľudia nezostávali so svojimi pocitmi a náročnými situáciami osamote. Povedať niekomu o tom, čo sa vám v živote deje chce veľkú dávku odvahy,“ vyzdvihol.
O eskalovanie šikany sa podľa neho často neúmyselne pričiňujú aj dospelí. „Samozrejme, aj v rodičoch sa odohráva mnoho emócií a reagujú v takejto situácií rôzne. Je však potrebné zostať pokojní a začať komunikovať so školou a ďalšími inštitúciami, ktoré riešenie tejto situácie majú vo svojich kompetenciách,“ podotkol psychológ. Ak majú rodičia pocit, že škola nereaguje, ich ďalšie kroky môžu smerovať k Štátnej školskej inšpekcii, na políciu, do Kancelárie pre obete trestných činov či do poradne IPčko.
Čítajte viac Umenie jej pomohlo prekonať traumu zo šikany. Herečka Katrin Virágová si plní svoje sny
So situáciou, kedy vzali riešenie do rúk rodičia sa stretla aj vajnorská škola. Hoci k šikane dochádza najmä na školskom dvore, toaletách či triede, žiaci sa konfrontujú aj mimo areálu, napríklad v parku. „Dávali sme aj podporu žiakom, ktorí boli konfrontovaní za bránami školy verbálnymi vyhrážkami rodičmi spolužiakov. Pravda však bola niekde uprostred a sme radi, že pomoc a poradenstvo školského podporného tímu týmto rodičom ukázala cestu,“ priblížila škola.
Plánujú zaviesť kamery
Pre školu je kľúčová prevencia. Pred troma rokmi zriadila podporný tím, ktorý pozostáva zo školského psychológa, dvoch špeciálnych pedagógov a siedmich pedagogických asistentov. Kvôli šikane plánovala zaviesť kamery ešte začiatkom školského roka, avšak pre dôsledky zmeny ich financovania ich zatiaľ nemá. „Ich potreba zavedenia má mnoho dôvodov a jedným z dôvodov je aj nevhodné správania sa našich žiakov voči sebe, či poškodzovanie majetku školy,“ priblížila v odpovedi.
Vedenie podotklo, že podnety od rodičov rieši a každý si vyžaduje rôzne prístupy. Zásadná je v prípade šikany diskrétnosť pre obe strany konfliktu. „Prosím, neočakávajte, že budeme konkretizovať, vieme, že by sme tým ublížili. Postačuje, že k takémuto ubližovaniu dochádza na sociálnych sieťach a teda nebudeme podporovať tieto prejavy kyberšikany,“ reagoval tím z Osloboditeľskej.
Aj ten, kto ubližuje iným deťom, má podľa Madra svoj vlastný príbeh a v živote sa mu mohlo odohrať niečo, s čím sa nevie vyrovnať inak, ako tým, že ubližuje. „Často majú tieto deti pocit, že vďaka moci môžu niečo zmeniť, ovplyvniť a mať nad niečím kontrolu. Pomoc a podporu potrebujú obete, ale aj agresor,“ vysvetlil. V tomto duchu postupuje aj školský tím. Hľadá porozumenie pre každého v konflikte. „Neodsudzujeme a neznevažujeme žiakov, ale odsudzujeme ich správanie a samotný skutok,“ dodal.