Do súboja o hlasy investovali milióny eur aj tie strany, ktoré sa nakoniec do parlamentu nedostali. Naznačujú to záverečné správy politických hnutí zverejnené ministerstvom vnútra. Až osem strán tento rok na kampaň minulo viac ako dva milióny eur, vysoké náklady na propagáciu pritom pomohli len šiestim z nich. Hnutie Sme rodina Borisa Kollára investovalo do volieb 2,36 milióna eur a skončilo v nich s výsledkom 2,21 percenta. Demokrati Eduarda Hegera boli o niečo úspešnejší, získali 2,93 percenta hlasov a kampaň ich stála „len“ 2,18 milióna eur.
V roku 2020 bol lídrami krúžkovania, v roku 2023 ich v parlamente neuvidíme. Koľko získali krúžkov v roku 2020 a koľko ich v roku 2023 stratili nájdete vo fotogalérii.
Na kampani nešetrili ani Modrí Mikuláša Dzurindu, ktorí zaplatili 1,15 milióna, ani to však na slušný výsledok nestačilo. Získali totiž mizivého 0,26 percenta hlasov. Odborníci Transparency International Slovensko (TIS), ktorí hodnotili priebeh a financovanie kampane strán vo voľbách, tento výsledok považujú za katastrofálny. Poukazujú hlavne na to, že pomer výdavkov strany na každý získaný hlas vychádza na sumu 145 eur.
Za najúspešnejšiu z neúspešných strán sa dá považovať Republika Milana Uhríka. Tá sa síce do Národnej rady nedostala, no po voľbách má nárok na financovanie zo štátneho rozpočtu. Za štyri roky dostane príspevky za hlasy na vlastnú činnosť v celkovej hodnote 3,4 milióna eur, čo je trojnásobne vyššia suma, než hnutie investovalo do kampane.
Kollár v Dubaji, uhríkovci v Bruseli
Hovorí sa, že nová kampaň štartuje zakaždým na druhé ráno po tom, ako boli vyhlásené výsledky volieb. Pri neúspešných stranách ale tento princíp pravdepodobne neplatí. Podľa dát servisu Politics.Social, ktorý sleduje aktivity politikov na sociálnych sieťach, počet interakcií na facebookových účtoch Demokratov, Republiky a Sme rodiny v októbri a novembri klesol až päťnásobne. Strany sa nesnažia upútať pozornosť ani protestmi, ani tlačovými vyhláseniami. Brífingy k aktuálnej situácii viac-menej pravidelne vysiela iba strana Demokrati.
Akékoľvek náznaky aktívneho politického života v neúspešných stranách nezaznamenal ani politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. „Po voľbách sa po nich zľahla zem. Zachytil som, že Boris Kollár bude mať nové dieťa, ale politicky sa zrejme angažovať veľmi nechce. A Demokrati si idú o niekoľko dní voliť nového predsedu. Ale to je všetko, čo sa ku mne dostalo,“ zhodnotil pre Pravdu.
Najmenej viditeľné je práve hnutie Borisa Kollára. Samotný líder hnutia po odovzdaní funkcie predsedu parlamentu odcestoval do Dubaja a pozornosť mu venujú hlavne bulvárne médiá v súvislosti s jeho partnerkami a novými prírastkami do jeho veľkej rodiny. Oficiálna stránka hnutia na sociálnych sieťach „spí“ a len občas zdieľa Kollárove statusy. Tlačové oddelenie Sme rodina nereagovalo ani na otázky Pravdy k budúcnosti strany a jej najbližším plánom.
Aktivity stlmilo aj hnutie Republika. Lídri jej kandidátky sú síce naďalej aktívni na sociálnych sieťach, no k aktuálnym politickým témam sa vyjadrujú málo. Hnutie sa momentálne zaoberá budovaním svojich štruktúr, po voľbách spustili sériu krajských snemov, na ktorých vybavujú aj nových členov, uviedlo pre Pravdu tlačové oddelenie Republiky. Po neúspechu vo voľbách nezvažujú voľbu nového lídra.
Foto: TASR, Jakub Kotian
„Republikový snem bude na jar budúceho roka. Predčasné voľby vedenia hnutia neplánujeme, vedenie hnutia bolo zvolené len cca pred dvoma rokmi a naplno vykonáva svoj mandát,“ odkázalo hnutie. Doplnilo, že všetci politickí lídri hnutia zostávajú aj naďalej politicky aktívni. „Čo sa týka finančného aspektu, nikto z nich nikdy nebol a nie je „odkázaný“ na príjem z politiky. Politiku robíme z presvedčenia,“ uzavreli.
Politika však mnohým lídrom hnutia po finančnej stránke pomáha. Predseda Republiky Milan Uhrík je europoslancom a podľa informácií na webovej stránke Európskeho parlamentu mu pri výkone mandátu pomáhajú viacerí ľudia z kandidátky hnutia. Akreditovanou asistentkou Uhríka v Bruseli je napríklad Michaela Riapošová, ktorá do Národnej rady kandidovala zo šiesteho miesta. Jeho europoslaneckými asistentmi na Slovensku sú ďalšie tváre Republiky Marián Ďuriš a Ján Kecskés, odborné štúdie si Uhrík objednáva od podpredsedu Republiky Milana Mazureka. Každý europoslanec môže mesačne minúť na platy asistentov a súvisiace služby sumu až do 28,5-tisíca eur.
Čítajte viac Štát vyplatí stranám takmer 100 miliónov eur. Demokratom na štátny príspevok chýbalo len 2-tisíc hlasov
Heger a Dzurinda nebudú lídri
Demokrati sú po voľbách najaktívnejšou stranou spomedzi mimoparlamentných, čelia však vážnym finančným problémom. Hegerova strana mala siedmu najdrahšiu kampaň, no nebola schopná uhradiť všetky výdavky a záväzky z nej v lehote 30 dní po voľbách, upozorňuje TIS. „Ministerstvo vnútra bolo preto nútené informovať, že stav ich transparentného účtu nesedí so záverečnou správou, čo je neobvyklá situácia. K dnešnému dňu by mal rozdiel v rámci oficiálnej časti kampane predstavovať zhruba 400-tisíc eur,“ informovala mimovládka.
Okrem toho si Demokrati pred voľbami vypožičali takmer 300-tisíc eur a doteraz je otázne, z čoho ich vyplatia. Najväčším veriteľom strany bol manžel podpredsedníčky Andrey Letanovskej, ktorý požičal na kampaň 90-tisíc eur. Letanovská po voľbách oznámila, že jej rodina dlh odpustí. Ďalších 35-tisíc eur požičal doterajší podpredseda Miroslav Kollár. Demokratov síce opúšťa, podľa jeho slov však súhlasil s predĺžením splatnosti záväzku do „vzdialeného úspechu strany v budúcich voľbách“.
Strana podľa všetkého v budúci úspech naozaj verí. Pokračujú v rozširovaní členskej základne a začiatkom decembra sa bude konať snem Demokratov. „Na stretnutí si členovia zvolia nové predsedníctvo strany, vrátane predsedu. Verejne svoju kandidatúru na predsedu Demokratov nateraz ohlásil exminister Jaroslav Naď,“ uviedla hovorkyňa strany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Foto: FB (Jaro Naď)
Bývalý minister obrany je zatiaľ jediným Demokratom, ktorý z vysokej politiky po voľbách nevypadol. Pred mesiacom totiž prijal ponuku od českého ministerstva obrany a primárne pracuje ako poradca ministerky Černochovej. Andrea Letanovská sa z pozície volebnej líderky vrátila na post primárky na ARO v Národnom onkologickom ústave. „Ďalší členovia predsedníctva budú v prípade, že sa tak rozhodnú, komunikovať svoje pracovné aktivity individuálne,“ odkázalo tlačové oddelenie strany na otázky o tom, čím sa momentálne zaoberajú Eduard Heger a Juraj Šeliga.
Snem majú naplánovaný aj v strane Modrí, ten by sa mal uskutočniť v polovici februára. „Strana pokračuje vo svojej činnosti, sústredíme sa na budovanie štruktúr, ale aj na politickú činnosť. Kongres strany je naplánovaný na 17. 2. a k tomuto dátumu sa celé vedenie strany vzdá svojich funkcií,“ uviedol pre Pravdu podpredseda strany Ľuboš Schwarzbacher. Do parlamentných volieb strana išla v spojení s Mostom-Híd, no po voľbách bude pôsobiť každý politický subjekt samostatne, doplnil podpredseda Modrých s tým, že budúca spolupráca s maďarskou stranou nie je vylúčená.
Pomôžu eurovoľby?
Najbližšie tri až štyri roky pre mimoparlamentné opozičné strany nebudú jednoduché, naznačuje politológ Štefančík. Nevylučuje, že niektoré strany môžu skončiť pre finančné problémy, pretože nebudú mať z čoho platiť svoje aktivity. „A nemožno vylúčiť, že niektorí členovia budú vidieť svoju budúcnosť v niektorej parlamentnej strane, takže svojmu pôvodnému subjektu dajú zbohom a pôjdu na istotu k susedom,“ rozmýšľa odborník.
Najhoršie hodnotí šance strany Modrí. „Predpokladám, že jej založenie bol len výstrelok Mikuláša Dzurindu, ale nešlo o skutočný záujem pôsobiť v slovenskej politike. Predpokladám, že sa ešte bude podsúvať pred európskymi voľbami, ale ak neuspeje ani v nich, zrejme definitívne ako politik skončil,“ zhodnotil politológ. Viac optimizmu je v prípade Demokratov. Štefančík poukazuje najmä na to, že Jaroslav Naď ako potenciálny predseda strany ostáva vo verejnom živote, aj keď iba ako poradca českej ministerky obrany. „To mu môže poskytnúť dostatok priestoru na angažovanie sa aj v domácej politike,“ myslí si.
Čítajte viac Štvrtá Ficova vláda získala dôveru. Ako prebiehala rozprava? Búrlivý Matovič, tichá koalícia a aktívni nováčikovia z PS
Osudy Sme rodina a Republiky sú ťažko predvídateľné. Obe hnutia totiž disponujú dostatočnou finančnou rezervou a tiež sú lepšie známe voličom, lebo pôsobia v politike o niečo dlhšie. Republika ale pred voľbami raketovým tempom strácala priaznivcov a tí vo voľbách preferovali iné strany. Štefančík zatiaľ nevie zhodnotiť, či sa tento trend zastavil alebo pokračuje.
„Predpokladám, že časť voličov môžu pohltiť strany Smer a SNS, resp. tí poslanci a ministri, ktorí kandidovali na kandidátke SNS. Byť mimo parlamentu je veľkou nevýhodou pre krajnú pravicu, keďže médiá nebudú mať žiadny dôvod týchto ľudí sledovať a oslovovať ich na komentáre,“ poznamenal.
Ak sa neúspešné strany dokážu zotaviť z rany, ktorú dostali v septembrových voľbách, podľa odborníka bude pre nich dobrou príležitosťou hlasovanie do europarlamentu. Táto kampaň zvyčajne stranám vychádza lacnejšie, než parlamentná. Náklady sú nie v miliónoch, ale v státisícoch eur. „Ale bez peňazí to pôjde veľmi ťažko. Treba však poznamenať, že tieto voľby prajú stredopravicovým stranám, takže nejaká šanca by tu mohla byť aj pre niektorú z mimoparlamentných strán podobnej orientácie,“ skonštatoval politológ Štefančík.
Pravdou oslovené hnutia a strany s ambíciou uchádzať sa o mandát v europarlamente počítajú. Republika uviedla, že v kampani stranu povedie europoslanec Milan Uhrík. „Kandidátnu listinu však budeme schvaľovať začiatkom budúceho roka,“ uviedla. Demokrati zatiaľ plány prezradiť nechcú, tému bude preberať už nové predsedníctvo strany. Účasť v eurovoľbách zvažujú aj Modrí. „O prípadnej kandidátnej listine budeme informovať, keď bude finálna,“ uviedol podpredseda strany Schwarzbacher. Sme rodina na otázky Pravdy o budúcnosti hnutia nereagovalo.