Nový kabinet uvádza vo svojom Programovom vyhlásení vlády (PVV), že zvažuje presun stíhačiek F-16 zo Sliača na letisko do Kuchyne. Zvažovala už aj úradnícka vláda, ktorej ste boli súčasťou, tento krok, alebo je to úplná novinka?
Slovensko má dve vojenské letiská a stíhačky F-16 by mali prísť na Sliač, kde prebieha rekonštrukcia, ktorá sa naťahuje. Bolo potrebné pripraviť sa aj na situáciu, že by stíhačky na Sliač nemohli prísť a museli by dočasne fungovať na druhom letisku, lebo iné nemáme. Týmto sme sa zaoberali, nielen naša vláda, ale aj tá predtým.
Čítajte viac Stíhačky F-16 sú stále bez domova. Vláda zvažuje ich presun na Záhorie. Nech si ich nechajú na Sliači, odkazujú ľudia
Prekvapilo vás, že si to vláda zahrnula do PVV?
V PVV sa píše niečo, čo nie je úplne zrozumiteľné. Vychádza mi z toho skôr, že je to trvalý presun do Kuchyne. Samozrejme, nie je to rozhodnutie, ktoré by sa dalo vybaviť jednou vetou v programovom vyhlásení
Mala sa vláda viac rozpísať?
Buď v PVV, alebo samostatne. Treba k tomu spraviť proces, v ktorom bude potrebné dôsledne zvážiť mnoho faktorov a súvislostí. Má to veľký vplyv na rozpočet, na konkrétnych vojakov, na vnútorné organizačné členenie síl, obyvateľov v okolí letísk aj na kolektívnu obranu v rámci NATO. Sú to všetko veci, ktoré treba zvážiť. Nemám informácie o tom, či sa vláda alebo ministerstvo obrany tým plánuje zaoberať intenzívnejšie. Predpokladám, že pri schvaľovaní a pravidelných plánovacích dokumentoch by bolo viditeľné, ako veľmi túto možnosť preloženia stíhačiek natrvalo do Malaciek ministerstvo zvažuje.
Má letisko v Kuchyni kapacity a infraštruktúru na to, aby tam mohli byť F-16 umiestnené, alebo by si to vyžadovalo väčšie úpravy?
Muselo by prejsť výraznými zmenami, rekonštrukciou, ale aj rozvojom. Bolo by tam treba postaviť aj veľa novej infraštruktúry pre to, aby spĺňalo všetky požiadavky. Vo výsledku by to museli Spojené štáty americké certifikovať na základe zmluvy, ktorú podpísal minister Peter Gajdoš ešte v roku 2018. Nie je to len na nás, aby sme povedali, čo všetko F-16 potrebujú, ale aj na výrobcovi. Vláda USA to zastrešuje, dáva tomu poslednú pečiatku, aby ochránila aj know-how, respektíve technológie, ktoré sú v lietadlách použité.
Príchod stíhačiek nás teda stojí nielen opravu Sliača, ale by nás stál aj rekonštrukciu v Kuchyni?
Áno. Na Sliači už bolo investované úsilie. Mnoho z toho, čo treba, aby stíhačky mohli prísť na Sliač, sa už uskutočnilo. Či už je to príprava fyzickej rekonštrukcie infraštruktúry, menila sa aj organizačná štruktúra Ozbrojených síl. Nakúpilo sa napríklad vybavenie na stráženie letiska, ktoré musí byť na úplne inej úrovni, peniaze sa minuli aj na projektovú dokumentáciu. Rozpočet na rekonštrukciu, ktorý ešte za ministra Gajdoša vláda predpokladala, že bude približne 50 alebo 70 miliónov, bol veľmi optimistický a nie úplne vhodne spočítaný, čo by to všetko stálo. Realizácia sa vyšplhá niekde asi nad 150 miliónov eur. Z toho významná časť prostriedkov už bola odvedená do agentúry NATO, ktorá zastrešuje rekonštrukciu významnej časti infraštruktúry. Sú tam aj národné projekty, respektíve projekty, ktoré sú financované z iných fondov NATO. Teraz by sme museli vedieť povedať, čo z toho je už nenávratne stratené, čo sa nebude realizovať, aké sú škody. Neviem, či to potom netreba nazvať nehospodárnym vynakladaním prostriedkov. Nevieme zatiaľ povedať, či by sa k tomu pristúpilo, respektíve, ak by to pokračovalo, či potrebujeme dve letiská, ktoré budú mať takýto vysoký štandard infraštruktúry a celkovo zabezpečenia.
Bolo by ekonomickejšie, ak by stíhačky zostali do zrekonštruovania Sliača v USA?
Neviem, či by to bolo ekonomickejšie, keďže by to bol majetok, ktorému beží záručná doba. Je to významná investícia, ktorá má doma konkrétne úlohy, ktoré by mala plniť. Máme pilotov, ktorí sú na ne vycvičení. Postupne už budú prichádzať domov. Ak tu nebudú mať na akých lietadlách lietať, tak budú musieť cestovať do Spojených štátov, tam lietať na možno slovenských, možno na amerických, aby si udržiavali svoju certifikáciu. Stíhačky musia po prílete prejsť ešte procesom zavedenia. Od prvého dňa nebudú vedieť plniť všetky úlohy. Čím neskôr sem prídu, tým viac sa to bude ešte odďaľovať, a tým dlhšie budú musieť spojenci strážiť naše nebo. Mám za to, že táto vláda to chce čo najviac urýchliť. Odkladanie príchodu sa mi zdá ako nesprávne riešenie.
Výcvik slovenských pilotov na stíhačkách F-16 prebieha v rámci 162. krídla národnej gardy štátu Arizona na letisku Tucson.
Mohlo by sa stať, že by presun oddialil príchod stíhačiek, ktorý je predpokladaný pred letom 2024?
Závisí to predovšetkým od dohody so Spojenými štátmi. Sú tam niektoré možnosti na to, aby stíhačky dočasne do Kuchyne prišli a niekoľko mesiacov tam boli. Rôzne situácie predpokladá aj používanie stíhačiek. Vedia fungovať aj mimo svojich materských základní, vedia byť „v nasadení“. Zdôrazňujem, že to je len dočasná vec. Predstavte si to tak, ako keby išli americké stíhačky pôsobiť napríklad do Iraku, aby mohli byť nasadené na nejaké obmedzené obdobie. Nie je to však ich trvalé umiestnenie, lebo sa potom vrátia. To je ten rozdiel. Dočasne by to teda išlo. Otázka je, či to všetko vložené úsilie, že Sliač bude ich domovská základňa, a to nehovorím len o peniazoch, personáli a vybavení, ale aj nastavení našich plánov alebo plánov kolektívnej obrany, by sa muselo zmeniť a prehodnotiť, či to má vôbec zmysel. Jednou vetou v programovom vyhlásení sa to nedá povedať.
Je presun stíhačiek záležitosť, ktorú treba konzultovať so spojencami z NATO?
Určite áno. Štrnásť lietadiel, ktoré majú na Slovensku pôsobiť, je silná spôsobilosť, ktorá má v plánoch kolektívnej obrany veľký zmysel. Štandardný prístup je, že takéto zmeny krajiny prediskutujú aj so svojimi spojencami v NATO.
Ako by presun stíhačiek do Kuchyne ovplyvnil chod letísk vo Viedni alebo v Bratislave?
Už aj teraz nám z vojenského letiska vylietavajú lietadlá, takže sa to dá nastaviť. Nemyslím si, že by tam bol vplyv na civilnú prevádzku. Ľudia by si jednoznačne všimli týchto 14 lietadiel vo výbornom prevádzkovom stave. Nebudú to lietadlá, ktoré budú ledva niekedy lietať. Budú lietať tak často, ako treba, aby piloti plnili 100 percent svojich výcvikových časov a lietali letové hodiny, ktoré potrebujú. Prevádzka na ktoromkoľvek letisku, kde budú uložené, bude naozaj častá. V Kuchyni treba zvážiť aj to, že je tam Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie na severe vojenského priestoru, kde sa testuje munícia. Každá šarža munície sa musí otestovať, či je správne vyrobená a tam sa musí odstrieľať. Na Slovensku sa môže testovať napríklad 155-milimetrová munícia len v tomto priestore. Buď je teda vypnuté letisko, alebo skúšobný ústav. Harmonizácia s ostatnými vojenskými prvkami, ktoré na Záhorí pôsobia, je dôležitejšia ako s civilným letiskom.
Ako bude približne vyzerať letový režim nových stíhačiek? Ako by ich pôsobenie ovplyvnilo obyvateľov v okolí Kuchyne?
To je skôr otázka na vzdušné sily, aké majú plány. Ak si to porovnáme s tým, čo teraz Slovenská republika vlastní a prevádzkuje v zmysle vojenských lietadiel, tak máme vrtuľníky, máme dopravné lietadlá, ktoré lietajú toľko, koľko Ozbrojené sily potrebujú na to, aby trénovali piloti. Do toho by pribudlo raz toľko lietadiel, ktoré sú naozaj hlučnejšie. Tá technika bude vo výbornom prevádzky schopnom stave, treba rátať so zvýšenou viditeľnosťou, ale aj s hlukom, ktorý s tým prichádza.
Keď sme sa pýtali obyvateľov obcí v okolí letiska, zaznievalo od nich jednoznačné stanovisko, že si neželajú, aby tam stíhačky boli. Čo môžu urobiť z ich pozície? Uspeli by napríklad s petíciou?
Rozumiem, že ľudia ak majú možnosť, chcú to ovplyvniť. Na druhej strane, bývajú pri vojenskom letisku. Z môjho pohľadu je pochopiteľné, že ak sa niekto rozhodne tam bývať, musí očakávať v situácii, keď je v susednej krajine vojna, že na vojenskom letisku bude nejaká činnosť. S tým súvisí aj hluk. Myslím si, že ministerstvo obrany aj vláda môžu s obcami aj ľuďmi viesť zmysluplnú debatu o tom, aké sú podmienky, alebo akým spôsobom by sa dalo dohodnúť na spoločnom záujme, alebo aký to môže mať prínos aj pre región. Je to bežná vec, o ktorej musí ministerstvo obrany v každej krajine viesť debatu s občanmi, ktorí bývajú v okolí vojenských základní. Nie je to nič neštandardné. Myslím, že sa dajú nájsť prieniky.