„Obsah sa významným spôsobom nemení, ten sa aktualizuje pravidelne,“ priblížil Drucker pre TASR s tým, že dôležitosť spočíva v zmene formy vzdelávania, ktorá má pomôcť deťom budovať viac zručností, učiť ich kriticky myslieť a správne triediť informácie.
Predtým vo vyučovaní na ZŠ podľa jeho slov prevládali prednášky a skúšanie. Cieľom kurikulárnej reformy je však zapojiť deti do vzájomnej interakcie a menej ich učiť naspamäť. Medzi sebou by mali posudzovať činnosť a prezentovať námety, aby si pomáhali rozvíjať zručnosti na ďalší rozvoj vo vzdelávaní či v budúcej praxi.
Škola podľa slov Druckera v dnešnej dobe nie je výnimočnou studnicou vedomostí a učebnice nie sú jediným zdrojom informácií. „S nástupom internetu, s nástupom sociálnych sietí, nových aplikácií, mnohého digitalizovaného obsahu a tak ďalej nájdete všetko,“ uviedol.
Ako skonštatoval, v dnešnej dobe sú deti vystavené obrovskému sociálnemu prostrediu. Sociálne vzťahy však neprebiehajú len v triedach či vonku a deti väčšinou interagujú prostredníctvom sociálnych sietí s väčšou intenzitou a množstvom kontaktov. Preto je podľa ministra dôležité, aby učiteľ vedel s obsahom v škole zaujať.
„Ide o to, ako sa k danej téme pristupuje a ako sa využíva, aby samotné deti boli zvedavé v tej oblasti, aby si dokázali spájať informácie. Toto je výzva, ktorú však musíme spoločne s učiteľmi zrealizovať, aby sme sa posúvali vpred,“ zdôraznil. Orientovať sa je preto podľa neho potrebné na ich podporu.
V školskom roku 2023/2024 sa do kurikulárnej reformy zapojilo 39 škôl. Do výzvy na zapájanie nových škôl, ktoré budú v reforme pokračovať v školskom roku 2024/2025, sa zapojilo vyše 400 škôl. Ako skonštatoval minister, očakával ich okolo 150. „Kurikulárna reforma má odozvu v tom, že sa školy hlásia dobrovoľne,“ dodal Drucker.