Dňa 26. decembra 2020 sa vo Fakultnej nemocnici Nitra rozbehlo očkovanie proti covidu. Prvým zaočkovaným Slovákom bol profesor Vladimír Krčméry. Následne sa štát presvedčil o tom, akú nedôveru k vakcínam slovenská spoločnosť má a v očkovaní proti covidu sme sa ocitli na chvoste Európy pričom dezinformácie o vakcínach udávali tón debaty. O pár kampaní a očkovaciu lotériu rieši štát čo spraviť s vakcínami, ktoré nikto nechce a tak hľadá firmu, ktorá ich zlikviduje. Celkovo sa tak plánujú zničiť očkovacie látky za 62 miliónov eur. Treba pripomenúť, že vakcíny zaplatila ešte v roku 2020 Európska únia. Tá spravila spoločnú objednávku za približne 36 miliárd eur. To znamená, že aj napriek tomu, že očkovacie látky naprieč Európou exspirujú, farmaceutické spoločnosti za ne už dostali zaplatené.
Čítajte viac Slovensko začalo s očkovaním, ako prvý dostal vakcínu infektológ Krčméry
Ministerstvo zdravotníctva pre Pravdu zdôraznilo, že pristupuje k likvidácii vakcín citlivo a zákonne. “Bolo vyhlásene verejné obstarávanie -Služba nakladania s odpadom – zvoz a likvidácia liekov , vo výsledku ktorého bude vybratý uchádzač s najnižšou cenovou ponukou,” reagoval rezort.
Likvidácia vakcín prebieha obdobne ako likvidácia iných nebezpečných odpadov vznikajúcich v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach.
Určených k likvidácii prostredníctvom verejného obstarávania bolo 3 118 260 dávok vakcín.
Čítajte viac Mrhanie vakcínami? Vinník paradoxne neexistuje
Očkovacie látky spadajú do kategórie vysoko nebezpečného zdravotného odpadu, ktorý nemôže zostať v skladoch a musí byť zničený.
Suma za jednu očkovaciu látku od spoločnosti Pfizer nebola nikdy oficiálne zverejnená, no podľa dostupných informácií vypočítaných z údajov poskytnutých krajinami, ktoré zmluvy k vakcínam poskytli stála jedna dávka v priemere 19,39 eur. To znamená, že Slovensko zlikviduje vakcíny za zhruba 62 miliónov eur.
Čo ďalej?
V polovici februára 2022 sa záujem o očkovanie zastavil. Vtedy bolo oboma dávkami zaočkovaných 2,7 milióna Slovákov a dnes je ich počet rovnaký. V rovnakom čase sa na plno rozbehla aj možnosť tzv. booster dávky, teda tretieho očkovania. Túto možnosť však využilo len 1,6 miliónov Slovákov pričom štvrtú dávku si nechalo aplikovať 90-tisíc ľudí. “Nejakým spôsobom sa ich budeme musieť zbaviť tak aby to bolo v súlade s platnou legislatívou,” ozrejmila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Síce v minulosti sa milióny nechcených vakcín darovali, no aktuálne podľa ministerky nie je o ne vo svete záujem. Problémom sú najmä logistické problémy spojené s chladovým reťazcom či ich klesajúca účinnosť. “Zmluvy boli nadstavené tak ako boli predchádzajúcimi vládami a my ich musíme naplniť,” ozrejmila.
Ministerstvo zdravotníctva sa však pochválilo, že v roku 2023 došlo k výraznému zníženiu počtov dodávaných vakcín. Teda všetky vakcíny, ktoré mali byť dodané v roku 2023 prídu až v priebehu nasledujúcich troch rokov.
V roku 2023 bolo na Slovensko dovezených 200-tisíc dávok vakcín od spoločnosti Pfizer a na budúci rok je objednaných 148-tisíc dávok.
Čítajte viac Prokuratúra vyšetruje nákup vakcín. Šéf Pfizeru sa už dvakrát vyvliekol z vypočutia
Európa sa však chce z centrálneho objednávania vakcín či liekov počas pandémie poučiť a aj aktuálne prebieha debata na úrovni ministrom členským krajín, ako postupovať v prípade ďalšej vlny pandémie koronavírusu, či iného patogénu. Zatiaľ však podľa ministerky na nič neprišli. No pravdou je, že Slovensko nie je v otázke liekov či vakcín sebestačné a musí sa spoliehať na centrálny nákup Európskej únie.
Hoci nikto z odborníkov účinnosť vakcíny ani jej prínosnú úlohu v boji proti pandémii nespochybňuje, otázniky sa dvíhajú nad obchodnými praktikami v pozadí. EP sa odkazuje na nezodpovedané otázky z auditu stratégie Európskej únie (EÚ) v oblasti obstarávania vakcín. Tie sa týkajú konkrétne komunikácie medzi generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom a predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy na 1,8 miliardy dávok vakcíny v hodnote zhruba 36 miliárd eur. Európska komisia v septembri odmietla zverejniť akékoľvek podrobnosti o osobnej úlohe von der Leyenovej pri rokovaniach o zmluve so spoločnosťou Pfizer.
Šéfka EK sa v apríli 2021 pre New York Times vyjadrila, že si s generálnym riaditeľom Pfizeru mesiac vymieňala textové správy. Malo sa to stať v období, keď sa schyľovalo k podpisu zmluvy medzi EÚ a farmaceutickým gigantom z USA.
Podľa portálu Politico sa von der Leyenová tak stala terčom špekulácií, podľa ktorých počas rokovaní konala na vlastnú päsť a obišla štandardné spôsoby komunikácie, ktoré sa v rámci týchto postupov využívajú. Následne novinári EK požiadali o sprístupnenie týchto správ, no exekutíva EÚ im oznámila, že žiadne takéto správy neeviduje.
Čítajte viac Slovensko žiada Pfizer zastaviť dodávky vakcín