Tomáš Drucker v rozhovore hovorí:
- o prioritách na rok 2024,
- či by sa dali ešte navýšiť mzdy učiteľov,
- aké dôsledky bude mať nízka gramotnosť detí v budúcnosti,
- či mal byť premiér Robert Fico miernejší vo vyjadreniach o študentovi práva.
Pred Vianocami sa podarilo v parlamente schváliť návrh štátneho rozpočtu. Ako ste spokojný s tým, koľko sa ušlo ministerstvu školstva?
Vzhľadom na to, v akom stave sú verejné financie, som spokojný. Samozrejme, nemôžem povedať, že to je vynikajúce. Keby prišlo o 300–400 miliónov eur viac, školstvo by ich spotrebovalo. Nepodarilo sa nám zatiaľ vyrokovať peniaze, že by od 1. januára došlo k navýšeniu personálnych zdrojov, ale diskutovalo sme o tom s ministerstvom financií aj so zástupcami odborov. Kolektívna zmluva nám končí až k 31. augustu, takže určite za vládu budú rokovania o celkovom navyšovaní miezd v štátnej správe.
To, čo považujem za uspokojivé je, že sa nám podarilo získať pomerne dobré a uspokojivé peniaze do oblasti duševného zdravia, do oblasti podporných opatrení na to, aby sme mali dostatočný počet psychológov na základných a stredných školách, špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľov, sociálnych pracovníkov, supervízorov. Tiež sa nám podarilo presadiť peniaze do vysokého školstva – o 122 miliónov eur viac.
Začíname s výkonnostnými zmluvami. To je zhruba 80 miliónov eur, ktoré budú každoročne, alebo teda v prvom roku, potom to bude stúpať, a pôjdu na tieto zmluvy. Je tam o 47 miliónov eur viac vysokým školám. Podarilo sa nám takisto získať 110–115 miliónov eur do oblasti takzvaných prevádzkových peňazí základných a stredných škôl. V minulosti chýbali.
Je tam mnoho vecí, ktoré považujem za uspokojivé a v kontexte toho, ako vyzerajú verejné financie za veľmi dobrú správu pre školstvo. Avizoval som to aj v minulosti, nedávali sa peniaze na mládež, súťaže či olympiády, teraz príde k významnému navýšeniu peňazí pre olympiády aj nové učebnice, ktoré chýbali a nie sú k dispozícii.
Čítajte viac Poslanci schválili rozpočet. Deficit má byť v miliardách eur
Otázka, ktorej sa azda nevyhol žiaden minister je zvyšovanie učiteľských platov. Plánuje výrazné zvyšovanie miezd pedagógov?
V roku 2023 bola valorizácia miezd od 1. januára o 10 percent a v tomto istom roku od 1. septembra o 12 percent, medziročne je to 22 percent. Áno, stále treba hovoriť, že tie mzdy potrebujú impulz. V rozpočte máme špeciálnu položku, ktorú voláme koeficient ekonomickej rovnováhy, je to zhruba 60 miliónov eur, ktoré chceme použiť práve na navyšovanie rôznych príplatkov k tým profesiám, pedagógom, začínajúcim absolventom aj v regiónoch, v ktorých mzda nestačí na to, aby pokryla životné náklady alebo je veľmi nízka v porovnaní s alternatívnymi povolaniami, ku ktorým sa absolventi pedagogických fakúlt utiekajú, odchádzajú a neprichádzajú. Je to konkrétny príklad, že tie peniaze máme a teraz budeme so zástupcami zamestnancov diskutovať, ako tieto peniaze využiť bez toho, aby boli diskriminačné.
Slovenské deti pohoreli vo výsledkoch medzinárodného testovania PISA, čo ste označili za národnú tragédiu. Aké hrozby vyplývajú do budúcna, ak sa výsledky detí nezlepšia?
Mali sme tu objektívne príčiny ako Covid-19, zatvorené školy, dištančné vzdelávanie. To bolo vidieť v rámci celého OECD, že sa nám zhoršili výsledky, v priemere a takmer vo všetkých krajinách. Problémom Slovenska bolo, že sme ešte viacej sa zhoršili oproti poklesu priemeru.
Najväčší problém je takzvaná gramotnosť porozumenia slovenského jazyka. To znamená, že deti nie sú schopné porozumieť čítanému textu, to má potom vplyv napríklad aj v oblasti matematiky. Ak máte slohové úlohy často ich neviete vyriešiť. Je to problém pre ďalšie medzipredmetové súvislosti. Súvisí to, samozrejme, aj s konkurenciou, ktorú nám vytvára svet multimédií, nových technológií, ktoré deti bezprostredne využívajú doma mimo školy. A po tom prichádzajú do školského prostredia do systému, kde ich nedokážeme často vtiahnuť do procesu učenia, prispôsobiť vzdelávanie tomu, aby sme v nich budovali zručnosti, menej vedomostí. K tomu smeruje práve zmena na základných školách, takzvaná kurikulárna reforma, kde sa chceme sústrediť na to, aby sme deťom pomáhali mať viac otvorenú myseľ, aby mali viac kritického myslenia, aby dokázali byť aj viac agilné, teda viac sa zapájať, aj viac zvedavé, aby sa podporovala ich inovatívna myseľ. To budú potrebovať v neskorších fázach vzdelávania, ale bezprostredne to budú potrebovať vo svojom ďalšom živote. Budú konfrontované s tým, že sa budú musieť prispôsobiť novým trendom, možno budú musieť pristúpiť k tomu, že sa budú „prevzdelávať“ niekoľkokrát za život, oveľa viac ako ich rodičia alebo starí rodičia.
Zmeny nebude vidno hneď, sám ste povedali, že ich uvidíme až časom. Čo sa však dá urobiť už nasledujúci rok, aký je váš prioritný cieľ?
Cieľov je veľa. Spustili sme 40 projektov z programového vyhlásenia vlády. Mojím absolútnym cieľom je ustrážiť, aby nám projekty nezanikli, ale budú nám hrať jeden orchester. To je jedna z priorít.
Druhá – adresná – je, že si uvedomujem, že máme obrovský problém v oblasti duševného zdravia. Veľkú pozornosť chcem venovať okrúhlym stolom, aby sa nám tragédie, ktoré boli aj v Českej republike, niektoré u nás na Slovensku, neopakovali a predchádzali sme im. Oveľa viac prevencie v oblasti duševného zdravia nielen na základných, ale aj vysokých školách.
V kurikulárnej reforme sa nám prihlásilo vyše 400 škôl, ktoré máme dnes zapojené do zmeny, čakalo sa okolo 150 škôl. To je veľmi dobrá správa, že chcú. Pilot s 39 školami mal dobrú odozvu. Ako minister školstva so neunavoval učiteľov s tým, že znova všetko zbúrame a ideme pripravovať novú reformu. Je možné, že počas toho, ako to robíme, natrafíme na problémy a chyby a priebežne ich budeme odstraňovať. To je jedna z kľúčových priorít. Veľmi mi záleží na tom, aby sme to „umenežovali“.
V otvorenom liste sa na vás obrátili rektori a rektorky vysokých škôl, aby ste premiéra Roberta Fica vyzvali nech prestane s osočovaním študenta práva, ktorý sa vyjadroval k dekanovi Eduardovi Burdovi. Hovorili ste o tom s premiérom? Mal byť premiér miernejší vo svojich vyjadreniach?
Nepotrebujem žiadne výzvy. Asi ste zachytili, že som sa predtým, ako mi výzvy boli adresované, stretol so zástupcami Študentskej rady vysokých škôl a konkrétne aj so študentom Marekom Janigom. Chcel som ubezpečiť nielen jeho, ale všetkých študentov na Slovensku, že si ctím akademické slobody a diskusiu v akademickej rovine. Diskusia na rôzne témy, aj kritická s inými názormi, sem patrí. Podstatné je, aby prebiehala slušne, aby nebola invektívna, aby nebola osobná z kohokoľvek strany.
Áno, považoval som to, aj som to povedal, za nepatričné, ak nejakým spôsobom dehonestujeme kohokoľvek, akéhokoľvek aktéra v diskusii. Istým spôsobom som sa postavil za akademickú obec. Nepotrebujem na to žiadne výzvy. Myslím si, že činy sú dôležité, nie prázdne slová, frázy a reči. Prizval som študentskú radu do projektov, napríklad v tom, ako zlepšiť prostredie študentov, aby sa implementovali pravidelné testovania na vysokých školách v rámci hodnotenia kvality, ako sú spokojní, aké problémy máme, napríklad aj s obťažovaním, šikanou. Toto sú konkrétne veci. Budú účastní napríklad prípravy zmeny vysokoškolského zákona. Radšej sa zameriavam na konkrétne výsledky ako polarizáciu. Odkazy cez médiá? Veď to sme tu mali tri roky, a tak to aj vyzeralo. Ja si určite nič cez médiá odkazovať nebudem.