Zo súťaže na radary, ktorú pripravila a spustila ešte úradnícka vláda, sa podľa Šutaja Eštoka stal „mačkopes”. Obstarávanie je podľa neho neprehľadné a podklady k nemu obsahujú viaceré sporné body. Preto sa na ministerstve rozhodli obstarávanie zrušiť, reflektovať doručené pripomienky a následne vyhlásiť novú súťaž, oznámil minister.
Naťahovanie času
Zámer na vybudovanie siete radarov a kamier po celom Slovensku, ktoré by automaticky odhaľovali a pokutovali porušenie pravidiel cestnej premávky, predstavili na ministerstve vnútra v lete 2022. K spusteniu systému pritom malo dôjsť do konca roka 2024. Nejde však pritom o nový nápad – ich nákup plánoval už v roku 2016 exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Celý proces napokon po voľbách zastavila vtedajšia koaličná strana SNS na čele s Andrejom Dankom.
V aktuálnom projekte plánovalo ministerstvo umiestniť radary a kamery na miestach, ktoré vyberú dopravní policajti na základe nehodovosti. Najviac ich malo byť inštalovaných na cestách 1. triedy, kde sa stáva najviac tragických nehôd.
Plán síce bol pripravený, no na jeho realizáciu chýbali peniaze. Ambiciózny projekt totiž vyžaduje aj mnohomiliónovú investíciu. Vláda preto chce časť prostriedkov na nákup radarov získať z plánu obnovy. „Keď splníme míľniky z plánu obnovy a budeme mať peniaze, tak by sme chceli spustiť obstarávanie čo najskôr," vysvetľoval na jeseň 2022 vtedajší minister vnútra Roman Mikulec (vtedy OĽaNO, dnešné Slovensko).
Politická kríza, pád Hegerovej vlády a jej následné odvolanie prezidentkou odsunuli spustenie súťaže na radary o ďalší polrok. Úradnícky minister vnútra Ivan Šimko v lete vyhlásil, že spustenie dôležitého obstarávania radšej nechá vláde, ktorá vznikne po parlamentných voľbách. „Chcem odovzdať budúcej vláde celý projekt pripravený. Nebudeme už zrejme vyhlasovať verejné obstarávanie, bude lepšie, keď to bude robiť už vláda s mandátom,“ vyhlásil.
Šimko však ako minister skončil a vedenie rezortu vnútra prebral úradnícky premiér Ľudovít Ódor. Projekt nákupu stacionárnych radarov znovu naštartoval a v polovici septembra vyhlásil aj verejné obstarávanie. „Podmienky verejného obstarávania boli stanovené v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru aj na základe prípravných trhových konzultácií s viac ako 20 potenciálnymi dodávateľmi zo Slovenska, Česka, Španielska či Poľska,” informovalo ministerstvo v tlačovej správe. Rezort stanovil predpokladanú hodnotu zákazky na 72,7 milióna eur bez DPH.
Takmer 12,5 milióna eur z tejto sumy je určených na nákup 279 stacionárnych radarov a analytických kamier na automatizované odhaľovanie prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, prejazdu na červenú a nerešpektovania značky stop. „Predmet obstarávania zahŕňa aj iné nevyhnutné služby: predovšetkým servis k informačným systémom a technickým zariadeniam, opcia na možný nákup ďalších meračov rýchlosti, respektíve iných analytických kamier, poplatky za prenosy údajov,” vysvetľoval rezort pri spustení súťaže.
Ďalších sedem miliónov eur by malo v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov pokrývať náklady na overovanie, kalibráciu, prevádzku a servis týchto radarov. Ešte dva milióny eur ministerstvo chce poslať na dobudovanie softvérovej infraštruktúry, ktorá by vedela automaticky spracovávať a penalizovať porušovateľov pravidiel cestnej premávky. “Počíta sa tiež so zabezpečením prevádzky, podpory a rozvoja uvedenej softvérovej infraštruktúry počas ôsmich rokov v predpokladanej hodnote 3,3 milióna eur bez DPH,” informoval rezort.
Zvyšok sumy – 43 miliónov eur – je vyhradený na opciu, teda možnosť nákupu ďalších 650 stacionárnych radarov a analytických kamier vrátane ich následného overovania, prevádzky a servisu počas ôsmich rokov. Verejné obstarávanie zahŕňa aj doplnkové tovary a služby ako napríklad realizáciu dopravného značenia.
Radary potrebujeme čo najskôr
Ministrom avizované zrušenie obstarávania zrejme znemožní uvedenie radarov do prevádzky do konca tohto roka. Analytici pritom dlhodobo upozorňujú, že Slovensko výrazne zaostáva v investovaní do radarov. Kým susedné Česko a Rakúsko majú popri cestách nainštalovaných 1¤200 až 1¤500 radarov, u nás ich je iba dvadsať. Systém odhaľovania cestných pirátov pomocou kamier sa pritom osvedčil v zahraničí. Podľa štúdie Medzinárodného dopravného fóra má inštalácia radarov potenciál znížiť nehodovosť o 13 až 70 percent v závislosti od typu radaru, naznačili v analýze odborníci Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.
„Prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je druhou najčastejšou príčinou ťažkých dopravných nehôd na Slovensku. Automatizácia kontroly rešpektovania maximálnej povolenej rýchlosti má pozitívny vplyv na nehodovosť a vedie k menšiemu počtu úmrtí na cestách,” skonštatovali. Ako ďalej upozornili, Slovensku sa už dlhšie nedarí zlepšiť práve situáciu s úmrtiami na cestách, a to napriek celkovému poklesu nehodovosti.
Podľa nového ministra vnútra však spustená súťaž na radary má veľa nedostatkov. „Vyhlásené verejné obstarávanie k dnešnému dňu malo viac ako 500 pripomienok. Už aj sami uznáte, že verejná súťaž, ktorá má 500 pripomienok a námietok, je v takom stave, že už sa v tom nikto nevyzná," zdôvodnil minister pre Pravdu.
Z verejne prístupných údajov o zákazke vyplýva, že podklady k súťaži boli zmenené už štyrikrát. K prvým úpravám došlo ešte začiatkom októbra, teda počas úradníckej vlády. Niekoľkokrát sa tiež predlžovala lehota na predkladanie a otváranie ponúk. Aktuálny termín ukončenia súťaže je 30. január.
Postoj šéfa rezortu vnútra však naznačuje, že dodávateľ radarov bude vybraný ešte neskôr. Nové verejné obstarávanie od vyhlásenia do podpisu zmluvy s úspešným uchádzačom prinajmenšom potrvá tri mesiace. Ani minister však zatiaľ nevie odhadnúť, kedy by nová súťaž mohla byť spustená. Myslí si však, že cena zákazky by sa mohla po novom znížiť a celý obstarávací proces by mohol prebehnúť rýchlejšie. Prispieť k tomu má aj zmena zákona o verejnom obstarávaní, ktorú vláda plánuje predstaviť v najbližších týždňoch, naznačil Šutaj Eštok pre Pravdu.
Ako funguje stacionárny radar
Stacionárny radar dokáže čítať evidenčné čísla prechádzajúcich vozidiel. Ak niektoré prekročí rýchlosť, radar o tom odošle informáciu do systému ministerstva vnútra a v rámci neho sa preverí, či dané vozidlo nemá výnimku. Systém následne zistí majiteľa vozidla. Na základe výšky prekročenej rýchlosti dokáže k priestupku (správnemu deliktu) priradiť príslušnú sankciu, ktorú zaznamená do vopred nastaveného formulára.
Rozhodnutie o uložení sankcie potom príde majiteľovi vozidla v rámci objektívnej zodpovednosti domov poštou. Ide o podobný systém, ako pri pokutách na diaľniciach, ten je však zameraný na kontrolu úhrady diaľničných známok.