V úvode výboru prezentoval výhrady Čaputovej pracovník Kancelárie prezidentky Metod Špaček. Prezidentka videla v novele tri problematické okruhy, no diskusia na výbore sa sústredila najmú na to, že by sa Slovenská informačná služba (SIS) mala zaradiť medzi ústredné orgány štátnej správy.
Vaše argumenty sú len alá Gašpar
Podpredseda výboru Ondrej Dostál vidí ako jediný dôvod na zmenu kompetencií šéfa SIS to, aby sa ním mohol stať Tibor Gašpar a potom sa vrátiť do parlamentu. Podľa Gašpara sú dôvody na zmeny v rámci SIS uvedené „pomerne obsažne“ v dôvodovej správe.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Celá vaša diskusia v pléne bola o tom, že to je zákon kvôli mojej osobe. Napriek tomu, že to už rozoberajú všetci, ešte nikdy nedošlo k tomu, aby som takúto ponuku dostal. Medzi poslancami vládnej koalície môže byť úplne iný kandidát, ktorý by eventuálne mohol ašpirovať na túto pozíciu. Takže vaše diskusia v pléne nebola o dôvodoch z dôvodovej správy, ale o dôvodoch alá Tibor Gašpar,“ argumentoval Gašpar.
Názory opozície, ktoré zazneli počas rozpravy v pléne koncom roka, označil za pseudoargumenty. „Z môjho pohľadu je zdôvodnenie zmien týkajúcich sa SIS v dôvodovej správe, pani prezidentka vyjadrila názor, ja ho rešpektujem. Otázka ďalšieho vývoja záleží od toho, ako budú poslanci hlasovať,“ uviedol. Členka výboru Lucia Plaváková (PS) kritizuje, že dôvodová správa nie je dostatočná.
Zuzana Števulová (PS) pripomenula, že Gašparovo meno zaznelo z úst premiéra Roberta Fica. „To sa nevylučuje,“ reagoval Gašpar. „Keď hovoríte, že vo vašich radoch môže byť aj iný poslanec ako kandidát na šéfa SIS, tak vlastne potvrdzujete, že táto zmena sa robí účelovo, aby nejaký poslanec alebo poslankyňa by sa mohli stať šéfom SIS a neprísť o mandát, alebo ako tomu máme rozumieť,“ podotkla.
Dobrý podklad pre Ústavný súd
„Nie som predseda vlády a nerobím personálnu politiku vo vzťahu k SIS,“ reagoval Gašpar s tým, že ďalšie argumenty si necháva do pléna a na otázku, či odmieta účelové zmeny ohľadom SIS pre poslancov uviedol, že už odpovedal. Argument o tom, že sa ide skryť na SIS, považuje bývalý policajný prezident za absurdný. Branislav Vančo zopakoval, že dôvody chýbajú. „Poslanci držia bobríka mlčanlivosti a nie sú ochotní dôvody povedať,“ uviedol Vančo.
Predseda výboru Miroslav Čellár (Hlas) takisto predostrel pár dôvodov, čo však opozíciu nepresvedčilo. „Vzhľadom na to, že sa tu snažím dobyť k tomu, aby som počula aspoň tie argumenty k odôvodneniu iba jednej partikulárnej časti tohto návrhu, v podstate sa to týka aj ostatných, pretože tá dôvodová správa je veľmi chabá, tak si myslím, že to bude dobrý podklad pre Ústavný súd,“ dodala Plaváková.
Vetovaná novela kompetenčného zákona zatiaľ nie je na programe aktuálne schôdze. Koaličné strany Smer a SNS ju však chcú predradiť pred ostatné body tak, aby sa o nej rokovalo po skončení oboch rozpráv k novele Trestného zákona. Rozprava k skrátenému legislatívnemu konaniu bude prebiehať podľa koalície zrejme do piatka a je preto možné, že kompetenčný zákon „sa predbehne“ aj pred samotnú rozpravu k novele Trestného zákona. Parlament má rozhodnúť o jeho predradení v stredu podvečer.
Opozícia kritizuje, Susko obhajuje
Zatiaľ jediným z koalície, kto v parlamente vystúpil v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, bol minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Opozícia od pondelka pokračuje v kritike novely Trestného zákona, v ktorej vláda predstavila viacero zmien – ide o tzv. humanizáciu trestov, zmeny v rámci trestného konania a rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Skrátené legislatívne konanie sa využíva pri mimoriadnych prípadoch, no vládna koalícia ho využíva vo väčšine doposiaľ podaných návrhov, uviedla v rozprave Plaváková. Dodala, že návrh bol pripravený bez verejnej odbornej diskusie a vláda v tomto smere neplní vlastné programové vyhlásenie. Súčasná vládna koalícia sa podľa nej v programovom vyhlásení vlády (PVV) tvárila, že zlú prax SLK z minulosti chce napraviť, no svoj program neplní. Píše totiž, že „uskutočňovaniu kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií“.
O návrhu novely Trestného zákona podľa nej diskutovali len „trestnoprávni priatelia koalície“. Novela je podľa Plavákovej pripravená narýchlo bez odbornej verejnej diskusie, pretože ju koalícia nepotrebuje. „Zmena je šitá na mieru na ľudí, ktorí majú problémy so súčasným znením a potrebujú zabezpečiť beztrestnosť,“ dodala.
Čítajte viac Kompetenčný zákon sa vracia do NR SR: Koalícia ho chce uprednostniť, opozícia blokovať. Utne Pellegrini ďalšiu rozpravu?
Poslanec hnutia bývalého hnutia OĽaNO Gábor Grendel považuje zrušenie ÚŠP za nehoráznosť, novela Trestného zákona pomôže viac páchateľom ako obetiam. Novelizáciu označil za morálnu a justičnú vlastizradu. „Mení sa úplné nastavenie toho, čo spadá pod závažné trestné činy, na ktoré je naviazané ďalšie množstvo úprav a ustanovení, ktoré súvisia s možnosťou vôbec odstíhať závažné trestné činy,“ podotkla poslankyňa SaS Mária Kolíková. Obáva sa zníženia efektivity vyšetrovania závažnej trestnej činnosti.
Susko odmieta argumenty opozície a kritiku voči novele Trestného zákona. Znižovanie trestných sadzieb má podľa neho posilniť možnosti ukladania alternatívnych trestov. Tvrdenia opozície, že po novelizácii nebude za korupčné a majetkové trestné činy hroziť trest Susko odmietol. Táto možnosť sudcom podľa jeho slov ostane a trvá aj na skrátenom legislatívnom konaní.
Susko tvrdí, že zmenu pripravovali aj predošlí ministri. „Táto novela filozoficky vychádza z tejto diskusie,“ uviedol s tým, že predložená novela upravuje tresty inak. Vyhlásil, že znižovanie výšky trestných sadzieb má posilniť možnosti ukladania primeraných a spravodlivých trestov. Prostriedok na udeľovanie spravodlivých trestov vidí v individualizácii. „O to sa hlavne snažíme, aby bola individualizácia trestu, aby mohol sudca individuálne zhodnotiť náležite, akým spôsobom bol spáchaný trestný čin a uložiť za to primeraný trest,“ povedal.
Čítajte viac Čaputová vetovala tzv. kompetenčný zákon, má k nemu viacero výhrad
Pri zrušení ÚŠP vidí Susko viacero dôvodov. Úrad označil za zaujatú sústavu prokurátorov, kde sa politicky koncentrovala moc v takom rozsahu, že to nie je možné opraviť personálnymi zmenami. Začalo sa to podľa neho zmenou spôsobu voľby generálneho prokurátora. Tvrdí, že pod dozorom ÚŠP sa manipulovali trestné konania voči vtedajšej opozícii.
Prokurátori ÚŠP podľa neho pravidelne obštruovali možnosť obvinených podať riadne opravné prostriedky a zdržiavali sťažnosti proti vzneseniu obvinenia až do podania obžaloby. Grendel naďalej vidí v novelizácii zámer vlády vybaviť beztrestnosť svojim nominantom a kamarátom. „Nemôžete byť taký nekompetentný, aby ste tým omáčkam verili,“ povedal ministrovi.
Podotkol, že na znižovanie trestných sadzieb mal Smer-SD 12 rokov vládnutia v minulosti. Vtedy to však podľa neho nominantom strany neprekážalo. Zdôraznil tiež, že individualizácia pri rozhodovaní sudcov funguje aj v súčasnosti. Opozícia neprijala ani argumenty Suska na zrušenie ÚŠP. Štefan Kišš (PS) sa pýta, či k tomu existuje nejaká riadna analýza.