„Vo vládnej koalícii si musíme definitívne uvedomiť, že proti nám stoja politickí protivníci, opoziční poslanci, tak doma, ako aj v zahraničí, ktorí sú pripravení urobiť akékoľvek špinavosti v tomto politickom boji. Na to musí byť pomerne rázna, tvrdá, ale demokratická odpoveď," skonštatoval po hlasovaní v EP Fico.
Myslí si, že je čas, aby sa jeho kabinet postavil „špinavým útokom“ proti Slovenskej republike. V uznesení vidí rukopis slovenských opozičných europoslancov, ktorí podľa jeho slov narozprávali svojim kolegom nezmysly a tie sa potom prejavili v obsahu dokumentu. Europoslancov zo Slovenska obviňuje z toho, že huckajú orgány Európskej únie (EÚ) a nahovárajú ich na prijatie rôznych trestov vrátane pozastavenia využívania eurofondov. Premiér nerozumie, prečo by sa europarlament mal zaoberať tým, že Úrad vlády nekomunikuje s niektorými médiami alebo s „nejakým“ študentom práva.
Pellegrini konkretizoval, čo chce meniť
Predseda parlamentu a líder koaličného Hlasu Peter Pellegrini v stredu kritizoval, že Európsky parlament nepočkal na definitívne znenie návrhu novely Trestného zákona. Mrzí ho, že sa doma aj v zahraničí vytvára obraz, ktorý má robiť zo Slovenska krajinu, ktorá sa vymyká štandardom. „Smerujeme našou legislatívou len tam, kde západný svet,“ skonštatoval s tým, že nie každá krajina má špecializovanú prokuratúru.
„Zmeny, ktoré zákon bude mať, a ja osobne budem na niektorých trvať, vychádzajú aj z diskusie, aj z názorov a posunov. Diskusia bude trvať ešte extrémne dlho,“ povedal. Konkrétne nebudú v Hlase súhlasiť s niektorými premlčacími lehotami a hovoriť chcú zrejme aj o výškach škôd a sadzbách. Kritiku budú akceptovať len vtedy, ak budú europoslanci kritizovať finálne znenie.
Špeciálna prokuratúra nie je podľa Pellegriniho slov samostatný orgán, ale len odnož podriadená Generálnej prokuratúre. „Či je, alebo neexistuje, nemá žiaden vplyv na to, ako bude fungovať boj s trestnou kriminalitou, preto prijatie rezolúcie predtým, ako je vôbec niečo schválené, považujem za čisto účelové a je to obyčajná politika EP,“ dodal s tým, že rezolúcia nie je záväzná. Denník Pravda oslovil aj koaličného partnera Slovenskú národnú stranu (SNS), reakciu sa získať nepodarilo.
Čo znepokojuje na novele europoslancov:
- využitie zrýchleného legislatívneho procesu,
- zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry,
- navrhované zmeny týkajúce sa ochrany oznamovateľov,
- EP apeluje na vládu SR, aby sa zaoberala výzvou na reformu paragrafu 363,
- poznámky premiéra na adresu študenta práva,
- plán prijať právne predpisy, ktoré by obmedzili prácu mimovládnych organizácií,
- plánovaná reštrukturalizácia RTVS,
- rozhodnutie premiéra a ďalších predstaviteľov prerušiť komunikáciu s kľúčovými médiami.
Pellegrini chce svoj pohľad tlmočiť budúci týždeň predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej aj šéfke europarlamentu Roberte Metsolovej. „Túto krajinu neriadi zahraničie, túto krajinu riadi vláda Slovenskej republiky, ktorá na to dostala mandát,“ dodal.
Kroky niektorých slovenských europoslancov vníma minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) ako pokračovanie predvolebnej kampane a hovorí o zneužití európskej pôdy. Nepáči sa mu ani to, že keď v Bruseli ešte ako opozičné strany upozorňovali na „oslabovanie právneho štátu“, tak sa z európskej strany nikto o žiaden z prípadov nezaujímal.
Hoci už Pellegrini naznačil, že v Hlase budú trvať na niektorých zmenách návrhu, politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave si nie je istý, či koalícia v niečom ustúpi. Koaličné strany zatiaľ ani náznakom nespomenuli, že by od zrušenia špeciálnej prokuratúry, ktoré je súčasťou novely navrhovanej novely Trestného zákona, ustúpili.
„Viem si predstaviť, že Fico bude teraz predstavovať Brusel ako zlý sorosovský brloh povaľačov, ktorí nerozumejú potrebám slovenského národa, a tým zakryje podstatu veci. Pochybujem ale, že sa vzdá svojho cieľa, a to dostať nominantov vlád Smeru von z basy, prípadne tých zatiaľ neodsúdených aspoň zbaviť obvinení, prípadne urobiť všetko preto, aby všetky neodhalené skutky z rokov pred voľbami 2020 ostali neodhalené, a hlavne nepotrestané,“ myslí si politológ.
Foto: TASR, Jakub Kotian
KDH vyzvalo svojich europoslancov, aby rezolúciu nepodporili
Za kritické uznesenie hlasovalo v pléne 496 zo 630 europoslancov. Zo slovenských zástupcov ho podporili Eugen Jurzyca (SaS), Vladimír Bilčík (frakcia Európskej ľudovej strany), Peter Pollák (bývalé OĽaNO), Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko), Martin Hojsík a Michal Wiezik (obaja PS) a Jozef Mihál (Demokrati).
Podľa Bilčíka EP vyslal Ficovi a jeho garnitúre jasný politický odkaz. „Drvivá väčšina europoslancov a europoslankýň naprieč politickými skupinami a členskými krajinami hovorí jednoznačné nie búraniu protikorupčných základov Slovenska. Robert Fico má všetko vo svojich rukách,“ reagoval europoslanec. Premiér môže podľa neho „škodlivé zmeny“ stále zvrátiť.
„Fico tým ohrozuje nielen naše postavenie v EÚ, ale aj európske finančné záujmy. Hazarduje s eurofondmi, pretože dobre vie, že miliardy pochádzajúce najmä zo západných členských štátov k nám môžu prestať tiecť potom, ako zruší právne garancie ich ochrany pred rozkrádaním. A vinu za to ponesie len on sám spolu s Pellegrinim a Dankom,“ reagoval zase Hojsík.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Lucia Ďuriš Nicholsonová pre Pravdu uviedla, že znepokojenie nad Ficovými plánmi vyjadrilo takmer 500 poslancov naprieč politickým spektrom. Spolu s listami od Európskej komisie a Európskej prokuratúry ide podľa nej o ďalší varovný prst. „Či ho vláda vezme na vedomie, to je na nej. Tlak na to, aby zvážila, či jej je ochrana ,našich ľudí’ až taká drahá, sú aj protesty v uliciach Bratislavy. Tie majú ambíciu pokračovať,“ vyjadrila sa. Rezolúciu vníma tak, že europoslanci sa zastali slovenských občanov.
„Nárastu korupcie a ekonomickej kriminality sa obávajú aj inštitúcie EÚ. Únia posledné roky prijala niekoľko nástrojov, ktorými by nám mohla efektívne odobrať fondy, ak sa bude situácia zhoršovať. Stačí sa pozrieť na Maďarsko a Poľsko, tam už boli tieto nástroje úspešne použité,“ dodala. Ešte pred hlasovaním zaslala strana KDH vyhlásenie predsedníctva, ktoré vyzvalo svojich europoslancov, aby v hlasovaní povedali nie. Za uznesenie napriek tomu hlasoval Ivan Štefanec z KDH, Miriam Lexmann nehlasovala.
Čítajte viac Fico: Opoziční europoslanci sa klamstvami pokúšajú poškodiť Slovensko, takéto veci nerobia ani potkany
Konzervatívci sú pritom jednými z organizátorov zhromaždení za zachovanie špeciálnej prokuratúry. Predsedníctvo kresťanských demokratov však nesúhlasí so zasahovaním EP do vnútropolitického boja. Líder strany Milan Majerský si stojí za tým, že svoje problémy by si Slovensko malo vyriešiť doma a je proti tomu, aby sa otázka ÚŠP prenášala na európsku úroveň. Europoslankyňa Miriam Lexmann v stanovisku pre Pravdu uviedla, že od začiatku svojho mandátu kritizuje EP za nadužívanie politického priestoru na hodnotenie vnútropolitickej situácie členských štátov.
„KDH bolo od začiatku proti tomu, aby sa táto slovenská vnútropolitická otázka prenášala na pôdu Európskeho parlamentu. Na základe všetkých týchto dôvodov som predložené uznesenie o Slovensku nepodporila,“ uviedla Lexmann s tým, že je proti rušeniu špeciálnej prokuratúry a navrhovanej novele. Odmietla tiež „nehorázne klamstvá a obvinenia“ Fica a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, že v Bruseli otvorila otázku prípadného odňatia eurofondov. Navrhovateľmi pritom boli Peter Pollák a Vladimír Bilčík.
Štefanec na rozdiel od straníckej kolegyne rezolúciu podporil. Kroky súčasnej vlády podľa neho predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu. Vidia to podľa neho nielen Slováci, ale aj európske inštitúcie.
Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave hovorí, že si rozporné konanie europoslancov za KDH nevie vysvetliť a príde mu to schizofrenické. „Príde mi to ako správanie Andreja Danka po jeho dopravnej nehode. Asi by si mali ujasniť, či ich argumenty platia len u nás na Slovensku, alebo majú nadregionálnu platnosť,“ uviedol.
Čítajte viac Beňová najprv Pellegriniho vysmiala, teraz sa ospravedlňuje. Líder Hlasu: Bolo to urážlivé a arogantné
Beňová vidí za rezolúciou túžbu po pomste
Proti rezolúcii hlasovali piati slovenskí europoslanci Monika Beňová (Smer), Miroslav Radačovský (Slovenský Patriot), Milan Uhrík (Republika), Katarína Roth Neveďalová (Smer), Róbert Hajšel (Smer). Europoslankyňa Monika Beňová slovenských europoslancov kritizuje. Hovorí, že v Európskom parlamente (EP) pôsobí dve dekády, no ešte nikdy nepredkladala rezolúciu voči vlastnej krajine. EP podľa nej nie je inkvizičný súd, ale má spolupracovať pri prijímaní legislatívy a pomáhať občanom členských štátov Európskej únie (EÚ).
„Prehrali voľby, odmietajú sa s tým zmieriť, túžia po pomste a skalopevne sa držia hesla čím horšie, tým lepšie, a to bez ohľadu na dôsledky,“ vyhlásila v stredu Beňová. Uznesenie je podľa nej plné výmyslov a neprávd a opozícia si dala záležať na tom, aby čo najviac poškodila reputáciu Slovenska.
Beňová sa rozohnila v pléne EP aj v decembri. Eurokomisára Didiera Reyndersa vyzvala, aby nezavádzal a nepolitizoval, a obrátila sa aj na opozičných poslancov, ktorých nazvala panoptikom slovenských politikov. Aktiváciou Článku 7 Lisabonskej zmluvy by Slovensko podľa jej slov dostalo najtvrdšie sankcie, aké je možné uplatniť voči členskému štátu. „Mohlo by to mať za následok pozastavenie našich hlasovacích práv v Rade EÚ, ako aj stopnutie európskych peňazí určených pre samosprávu, ochranu životného prostredia, zdravotníctvo, školstvo či poľnohospodárov,“ napísala Beňová.
Čo pri novele Trestného zákona chýba slovenskej opozícii, je riadne legislatívne konanie a odborná debata. Po schválení novely vlády sa totiž balík zmien prerokúva v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní. Koalícia hovorí, že hoci sa novela prerokúva zrýchlene, vzhľadom na opozičné obštrukcie sa debaty a prijímanie návrhu natiahli natoľko, akoby sa schvaľovala normálnou cestou.
Foto: SITA, Diana Černak
Prezidentka: Ak by si prizvali odborníkov, novela by sa do NR SR nedostala
Do parlamentu zamieri vo štvrtok kvôli predloženej novele hlava štátu. Do Prezidentského paláca si v stredu pozvala odborníkov z rôznych oblastí právnej praxe. Debatovala s nimi takmer dve hodiny.
„Som presvedčená o tom, že predkladatelia legislatívnych zmien, ktoré sú v parlamente, nevedia o dôsledkoch, ktoré tieto novely môžu priniesť,“ vyhlásila po stretnutí. Odborná debata mala byť podľa nej nielen súčasťou riadneho legislatívneho procesu, ale mala predchádzať pri zámere prijať zmeny. „Myslím si, že ak by sa navrhovatelia stretli s odborníkmi z praxe predtým, tak by sme dnes takýto návrh v parlamente ani nemali,“ dodala Čaputová.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa kvôli novele stretla s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) ešte v závere minulého roka. S akými odborníkmi na tvorbe novely spolupracoval, nevie, pretože pokiaľ vie, ani odborné kapacity z rezortu sa na jej kreovaní nepodieľali. Naznačila, že s expertmi na právo hovorili o konkrétnych príkladoch a praktických dosahoch, ktoré sú skryté v detailoch. „Veľmi dlho bola predmetom debaty otázka premlčania,“ naznačila.
Od ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) dostala už 30 rozhodnutí Ústavného súdu o porušení ľudských práv, o ktoré sa vládna koalícia opiera pri obhajovaní svojej novely. Prezidentka sa k nim vyjadrí vo štvrtok.