Na bratislavskom Námestí SNP vystúpilo viacero opozičných politikov a známych osobností. Protesty sa okrem hlavného mesta a Košíc, kde do ulíc vyšli znovu tisíce ľudí, konali v desiatkach ďalších miest po celom Slovensku. V niektorých mestách sa konali aj občianske protesty.
Protesty sa vo štvrtok konali v mestách Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Bytča, Trenčín, Prešov, Trnava, Považská Bystrica, Lučenec, Martin, Spišská Nová Ves, Levice, Prievidza, Piešťany, Dunajská Streda, Senec, Liptovský Mikuláš.
Dávame do pozornosti Boli ste svedkom zaujímavej udalosti? Pošlite nám video cez novú aplikáciu mREPORTÉR
Demonštrácie sa uskutočnili aj v zahraničí, konkrétne v Prahe, Brne, Krakove, Luxemburgu, Bruseli, Paríži, Osle a írskom meste Newbridge.
Publicista Fedor Gál v prejave v Prahe apeloval na ľudskosť a slušnosť. „Zrieďujme lži a nenávisť ich opakom. Je to jednoduché, dve slová – ľudskosť a slušnosť. Definitívne víťazstvo je naše… Táto viera nám dáva nádej, nádej nám dáva cestu a cieľ,“ povedal Gál.
„Sledujú nás, čo si myslíme, ako sa vyjadrujeme k veciam. Už ovplyvňujeme veci na Slovensku,“ povedal Samuel Zubo, predseda spolku Srdcom doma, ktorý sa zasadzuje za možnosť pre krajanov voliť poštou.
Podľa neho Slováci v zahraničí stále viac ovplyvňujú to, čo sa deje na Slovensku. Všetkých krajanov tiež vyzval, aby v marci prišli na Slovensko a zapojili sa do prezidentských volieb.
V Prahe sa občiansky protest uskutočnil už po štvrtýkrát. Podľa organizátorov zo spolku Pražská kaviareň sa na ňom zúčastnilo asi 400 ľudí. Do 300 ľudí sa podľa spoluorganizátora brnianskeho protestu Mareka Pravdu po druhýkrát zišlo na Námestí slobody v Brne. Ľudia tam podľa neho vyjadrili nesúhlas so smerovaním Slovenska pod súčasnou vládou.
Okrem opozičných protestov sa v Bratislave konalo aj zhromaždenie občanov na podporu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS), ktoré organizovali Peter Marček a Ján Čarnogurský.
Europoslanci prvýkrát podporili protivládne protesty Slovákov v Bruseli
Protivládny protest Slovákov žijúcich v Belgicku po prvýkrát verejne podporili aj slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) z opozičných politických strán. Niekoľko desiatok demonštrantov sa vo štvrtok popoludní stretlo v Bruseli pri hlavnom sídle inštitúcií EÚ.
Organizátori demonštrácie v Bruseli poslali pozvánku všetkým opozičným europoslancom, Na protestné podujatie prišli traja z troch rôznych politických frakcií – Martin Hojsík (PS) z liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE), Eugen Jurzyca (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Ivan Štefanec (KDH), vedúci slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany (EPP) v EP. Všetci traja požiadali aj o možnosť predniesť prejav pred účastníkmi protestu.
Hojsík skonštatoval, že aj Slovákom žijúcom v zahraničí záleží na domovine a na tom, aby Slovensko zostalo demokratické, s vládou zákona bez vládnutia mafie.
„Je právom vlády meniť trestný zákon, ale nie takéto skrátené legislatívne konanie, kde oni teraz zliepajú problémy a ukazuje sa, že budú zliepať to zliepané. Je to šité horúcou ihlou na prospech zopár ľudí obvinených z trestných činov,“ opísal situáciu.
Jurzyca pripomenul, že Brusel je ďalšie európske mesto, v ktorom sa Slováci pridávajú k protestom proti tomu, čo sa deje so spravodlivosťou na Slovensku.
„Hoci sú títo ľudia momentálne v Bruseli, stále sa cítia byť doma na Slovensku a záleží im na tom ako Slovensko funguje. Chcú, aby to bola otvorená, demokratická a spravodlivá spoločnosť. Veria tomu, že keď vydržia chodiť to dávať takto najavo, tak vládne strany pochopia, že takto ďalej konať nemôžu,“ povedal.
Štefanec ocenil, že na Slovensku pribúdajú mestá, kde sa konajú protesty, spolu s nimi rastie aj počet miest v Európe, kde sa Slováci solidárne pridávajú k domácim protestom.
„Je dôležité, že im záleží na budúcnosti našej krajiny. To, čo sa deje na Slovensku nie je normálne. Všetkým je jasné, že premiérovi Robertovi Ficovi ide len o seba, o ochranu svojich ľudí a nie o budúcnosť svojej krajiny,“ vysvetlil. Dodal, že Slováci v „srdci Európy“ prišli podporiť volanie po rovnosti pred zákonom, aby Slovensko bolo pre slušných ľudí, protestovať proti návrhom na znižovanie trestov za korupciu a rušeniu protikorupčných inštitúcií. Zdôraznil, že proti tomu sa jasne vyjadril aj Európsky parlament, Európska komisia aj Európska prokuratúra.
Čítajte viac Na protest proti krokom vlády v Bratislave napriek bombovej hrozbe prišli tisícky ľudí
Väčšina Slovákov nesúhlasí so znižovaním trestov za korupciu. Určite s tým nesúhlasí 43,4 percenta, 34 percent skôr nesúhlasí. Za zníženie sa vyjadrilo 4,6 percenta obyvateľov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Transparency International Slovensko (TIS), ktorý uskutočnili medzi 16. a 23. januárom na vzorke 1015 respondentov.
„Vysoký nesúhlas so znižovaním trestov za korupciu sme zaznamenali naprieč spoločnosťou, proti je väčšina respondentov z najmenších obcí, ale aj veľkých miest, mladí ľudia nad 18 rokov, ale aj seniori,“ priblížilo TIS.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že snahy o prijatie nižších trestných sadzieb sa stretávajú aj s nesúhlasom voličov koalície. Pri voličoch Hlasu a SNS prekročil podiel tých, ktorí nesúhlasia s nižšími trestami za korupciu, až 70 percent. V prípade Smeru to bolo vyše 65 percent. Riaditeľ TIS Michal Piško konštatoval, že podiel koaličných voličov s kritickým názorom na oslabovanie trestov za korupciu sa od celej vzorky líši len mierne.
V prieskume sa pýtali aj na odhad rozsahu prísneho trestania korupcie. Viac ako polovica populácie počet korupčníkov zavieraných ročne do väzenia pocitovo nadhodnocuje a prikláňa sa k desiatkam. Viac ako 100 je ich podľa 6,4 percenta opýtaných. Iba 27,3 percenta ľudí odhadlo správne, že ich je za rok menej ako desať. Zvyšných 22 percent odpovedať nevedelo.
Čítajte viac Transparency International: Proti znižovaniu trestov za korupciu sú aj voliči koalície