V Bratislave má vyrásť nová spaľovňa za stovky miliónov eur, vznikla proti nej už petícia. Čo o nej zatiaľ vieme?

Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO) v areáli Slovnaftu, v ktorom má byť dotrieďovacia linka a spaľovňa, nevznikne zo dňa na deň. Spoločnosť ho chce uviesť do prevádzky v roku 2029. Ambíciu stavať nové spaľovne zakotvil do svojho programového vyhlásenia aj kabinet Roberta Fica (Smer) a myšlienke je viac ako naklonené aj nové vedenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR na čele s Tomášom Tarabom (nominant SNS). Zámer projektu aktuálne leží na stole rezortu. Posúdiť musí dosahy prevádzky na prírodu, takzvanú EIA, a zohľadniť aj pripomienky obyvateľov.

Triediaca linka má z komunálneho odpadu separovať všetky znovu využiteľné zložky, ktoré pôjdu na recykláciu. „Nerecyklovateľné zložky a všetok priemyselný odpad budú slúžiť ako zdroj tepla. Unikátna technológia fluidného lôžka sa odlišuje od obdobných zariadení tým pozitívom, že vie spracovávať aj odpady v kvapalnom skupenstve,“ uvádza rafinérsky podnik. Rovnakú technológiu používajú aj v rakúskom Linzi a Lenzingu, spracovať dokáže aj kaly či environmentálne záťaže. Centrum má nahradiť tiež starú spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov minulého storočia, ktorú v areáli stále používajú

Nespracovateľný komunálny, ale aj priemyselný odpad zo spaľovne má slúžiť ako zdroj na výrobu tepla a elektrickej energie pre potreby rafinérie. Možnosťou je, že by teplom zásobovala aj Bratislavu. Slovnaft chce takto dosiahnuť nižšiu závislosť od fosílnych zdrojov, znižovať CO2 a zabrániť tak uvoľňovaniu emisií zo skládok.

Firma plánuje spaľovňu s linkou financovať z vlastného vrecka. Ako uviedla pre Pravdu Miroslava Schneider z komunikačného oddelenia Slovnaftu, spoločnosť chce investovať 200 miliónov eur, no už teraz počíta s tým, že náklady môžu byť o tretinu vyššie. V prevádzke nájde práce minimálne 40 ľudí.

Rovinka to „schytáva“ zo všetkých strán

Spaľovňa, ktorá ešte neprešla posudzovaním EIA, má už teraz viacero odporcov. Slovnaft sa pritom otázkam verejnosti nebráni. Proti výstavbe vznikla petícia, ktorú k 6. februáru podpísalo vyše 2 700 ľudí. Poslankyňa obce Rovinka Veronika Basta, ktorá ju iniciovala, považuje nielen polohu, ale aj zámer spaľovne za nevhodný a absurdný.

„Komunisti umiestnili Slovnaft na najnevhodnejšie miesto v tejto krajine – na najväčšiu zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe, na Žitný ostrov. Súčasne stúpa počet obyvateľov priamo v hlavnom meste v rámci mestských častí susediacich s podnikom,“ uviedla pre Pravdu. V obci podľa nej pomerne často cítiť nepríjemný priemyselný zápach, ktorý nerozfúka ani silný vietor. Na Slovenskú inšpekciu životného prostredia sa obracajú s podnetmi už roky.

Budovanie nových alebo rozširovanie existujúcich priemyselných zdrojov, v rámci ktorých sa narába s chemickými látkami, podľa nej zakazuje takzvaný lex Žitný ostrov. „Navrhovaná spaľovňa by bola blízko aj ku ďalším chráneným územiam zaradených do medzinárodnej siete, tzv. Ramsarskej lokality Dunajské Luhy, ktorá je súčasťou siete chránených území Natura 2000, predstavovala by ďalšiu zbytočnú záťaž,“ upozornila poslankyňa.

Foto: Archív/Slovnaft

Spaľovňa v Linzi Spaľovňa v Linzi

Za najväčšie riziko považuje dosah znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí z okolia. Volá preto po nezávislom hodnotení vplyvov na verejné zdravie. „Slovnaft má 51 výrobných jednotiek, ktoré sú zdrojmi znečisťovania ovzdušia v areáli spoločnosti, a ktorých vplyv sa posudzuje jednotlivo. 51 výrobných jednotiek je jednoducho príliš veľa v takto husto obývanej oblasti, v hlavnom meste Slovenskej republiky. Spaľovňa bude ďalším veľkým zdrojom znečisťovania ovzdušia,“ zdôraznila s tým, že predsa existujú aj šetrnejšie alternatívy k spaľovaniu odpadov.

„Aj najmodernejšie spaľovne vypúšťajú emisie znečisťujúcich látok, a to nie v malých množstvách,“ myslí si. Ani najdokonalejšie čistenie spalín podľa nej nedokáže zabrániť emisiám látok, ktoré síce vznikajú v malých množstvách, no pretrvávajú v životnom prostredí. „Pri vystavení sa týmto toxickým látkam sú embryá a novorodenci najzraniteľnejší,“ zdôraznila. Ako riziko vníma aj spaľovaný odpad rôzneho druhu.

Basta dodala, že skládkovanie je síce prvý najhorší spôsob nakladania s odpadom, no spaľovanie ho hneď nasleduje. Cestou je podľa nej znižovať produkciu komunálneho odpadu, zvyšovať mieru recyklácie a rozvíjať opätovné používanie výrobkov.

Čítajte viac Na Kysuciach sa búria proti spaľovni. Pripisujú jej zvýšený počet úmrtí na rakovinu

Čo na to okolité obce?

Pravda oslovila nielen hlavné mesto, ale aj obce, ktoré sa nachádzajú v okolí rafinérie Slovnaft s otázkou, či so spaľovňou súhlasia a akú majú zatiaľ spätnú väzbu od obyvateľov. „Zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov sú dôležitou a dá sa povedať, že aj jedinou alternatívou skládkovania nerecyklovateľných odpadov a z tohto pohľadu možno podporiť ich rozvoj na Slovensku,“ uviedol pre Pravdu Peter Bubla z Oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu. Dôležité podľa neho je, aby sa myslelo na logickosť rozmiestnenia spaľovní. Bratislava sa vyjadrila aj k samotného zámeru výstavby, kde upozornila, že v ňom chýba spresnenie zvozovej oblasti, z ktorej sa odpady budú zvážať.

Obec Most pri Bratislave dostala prvú oficiálnu informáciu o novej spaľovni a linke minulý piatok. Pre Pravdu to uviedla starostka Katarína Rentková. Hoci zatiaľ ani ona neeviduje sťažnosti na avizovanú spaľovňu, uvítala by, keby rafinérsky podnik komunikoval svoje zámery detailnejšie priamo pred ľuďmi.

Kým z Rovinky prichádza petícia proti spaľovni, v Miloslavove, Moste pri Bratislave či v mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice je zo strany miestnych zatiaľ ticho. Intenzívnejšie debaty skôr prebiehajú na sociálnych sieťach. Naopak, dva negatívne názory od obyvateľov už zaevidovali na miestnom úrade vo Vrakuni. V Ružinove zase dúfajú, že Slovnaft splní to, čo sľubuje. Ako uviedla riaditeľka Komunikačného oddelenia Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Ružinov Tatiana Tóthová, vo svojich pripomienkach trvali na tom, aby boli „prísne európske limity kladené na emisie dôsledne garantované“.

Čítajte viac Slovnaft zasiahol výpadok prúdu. Z horákov šľahajú vysoké plamene

Dve spaľovne vedľa seba? Nezmysel

Ak podnik dostane zelenú, výstavba spaľovne a linky by sa mohla začať už tento rok. Slovnaft, podobne ako minister Taraba, argumentuje tým, že Slovensko je dnes krajinou skládok, ktorých kapacity sa naplnia už o dva roky. Kým teraz končí ročne na skládkach 1,1 milióna ton smetí, v roku 2035 to má byť 1,25 milióna ton nerecyklovateľného odpadu, ktorý nebude kam ukladať.

„Odhaduje sa, že v tom čase budú na Slovensku chýbať kapacity na energetické zhodnocovanie odpadu na úrovni 550 – 600-tisíc ton ročne,“ uvádza na svojom webe rafinéria. Ročne chce v novom zariadení zlikvidovať 317-tisíc ton odpadu, z toho viac ako dve tretiny má tvoriť zmesový odpad a menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad, čo by mohlo pomôcť aj automobilkám.

Na porovnanie, mestský podnik na vývoz a likvidáciu odpadu OLO, ktorý sa nachádza v susedstve, ročne spáli asi 135-tisíc ton. Bývalý štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča (Demokrati) vidí na lokalite plánovanej spaľovne viacero defektov. Jedným z nich je práve blízkosť Žitného ostrova. Vystavanie novej spaľovne odpadov v blízkosti už existujúcej považuje za „čistý nezmysel“. Najlepšie dostupné techniky by podľa neho nemali byť výhodou spaľovní, ale ich bežnou súčasťou.

„Spaľovne sú zdrojom skleníkových plynov, budú omnoho drahšie, pretože budú platiť emisné povolenky. A sú stále veľkým zdrojom znečisťovania ovzdušia, produkujú vysoko toxický popolček, ktorý sa musí skládkovať,“ uviedol pre Pravdu. Hoci sa spaľovňa prirodzene spája s kvalitou ovzdušia, jej prevádzka bude mať podľa neho vplyv aj na spodné vody.

Sme skládková veľmoc

Okrem spaľovne v areáli bratislavskej rafinérie môžu u nás vyrásť aj ďalšie, maximálne však tri alebo štyri. Na viac Slovensko podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) nemá ani priestor. Tvrdí, že s vyšším počtom zariadení na spaľovanie odpadu by nesúhlasil, pretože by to bolo neekonomické. „Nemám žiaden záujem na tom, aby tu bolo toľko spaľovní, že budú musieť dovážať komunálny alebo priemyselný odpad z cudziny, pretože inak sa neuživia,“ vyjadril sa šéf rezortu ešte v januári. Aktuálne sa u nás nachádzajú dve spaľovne komunálneho odpadu – v Bratislave a v Košiciach.

Taraba hovorí, že Slovensko je skládkovou veľmocou, čo nás dostáva na úroveň krajín tretieho sveta. „Skládkovanie je najprimitívnejší spôsob spracovania odpadov. Máme 61 skládok, ktoré vypúšťajú toxíny do našich pôd a vôd,“ zdôraznil. Riešením, ktoré má Slovensku pomôcť, sú podľa neho práve spaľovne. Argumentuje pri tom skúsenosťami zo susedných krajín. Vo Viedni, kde sú štyri spaľovne, sa podľa neho nikto nesťažuje a v Česku okrem štyroch aktuálnych plánujú vystavať nové v rovnakom počte.

K spaľovniam ako náhradnému zdroju zneškodňovania odpadov nás podľa Tarabu tlačia aj súdne konania zo strany Európskej únie za to, že nevypíname skládky. Absencia zariadení na zneškodňovanie nerecyklovateľnej časti priemyselného odpadu odrádza vraj aj zahraničných podnikateľov od rozvíjania investícií. Firmy nevedia preukázať, že ich priemyselný odpad je spracovaný podľa zelených noriem. Spaľovne, aká má vyrásť v areáli rafinérie, označil za „technologicky veľmi dobré riešenia“.