Spaľovňa sa u obyvateľov nestretla s pochopením. Znepokojuje ich, sťažujú sa na smrad z chlóru, prekáža im výška a dym z komína aj umiestnenie neďaleko futbalového ihriska a školy. S jej existenciou roky nevedia pohnúť, aj preto ešte začiatkom júna zvolali protest.
Spaľovňu spájajú s rakovinou
V spaľovni podľa zástupcu Občianskej iniciatívy KNM Petra Janíka likvidujú priemyselný, poľnohospodársky a zdravotnícky odpad nielen zo Slovenska. Pýta sa, prečo majú v meste na Dolných Kysuciach dýchať splodiny z odpadu z iných krajín. „Všetok tento bordel sa dostáva do ovzdušia a znepríjemňuje dýchanie nielen dôchodcom, ale aj malým deťom,“ uviedol Janík pre ta3.
Spoločnosť FCC Slovensko, ktorá spaľovňu prevádzkuje, to odmieta a pre Pravdu uviedla, že spaľuje odpad vyprodukovaný výlučne na území Slovenska.
Iniciátor protestu Janík tvrdí, že mesto je v zle vetranej kotline s častými inverziami. Domnieva sa tiež, že umiestnenie spaľovne v lokalite spôsobuje, že Kysucké Nové Mesto je na poprednom mieste okresu v úmrtí pacientov s onkologickými ochoreniami.
Spaľovňu, ktorá kedysi slúžila závodom ZVL, neskôr nemocnici, dáva do súvislosti s vysokým počtom pacientov s rakovinou aj príspevok v regionálnom mesačníku Zvesti, ktorý vydáva radnica. „Prečo práve tak veľa ľudí zomiera na rakovinu v KNM? Vyberte si príčinu. Je to spaľovňa nebezpečného odpadu?“ pýta sa autorka textu a ľudí z mesta vystríha pred nočným vetraním.
Okolie spaľovne v Kysuckom Novom Meste, proti ktorej sa obyvatelia búria.
Na riziká, ktoré môžu vznikať, ak neďaleko obydlí vznikne spaľovňa nebezpečného odpadu, sme sa pýtali aj organizácie Greenpeace. Ako uviedla hovorkyňa Miroslava Ábelová, bez dostatočných dát ich nie je možné potvrdiť.
„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že otvorené spaľovanie a nedostatočné spaľovanie odpadu zo zdravotníctva môže za určitých okolností viesť k emisiám dioxínov, furánov a tuhých častíc. Cytotoxický odpad môže mať mutagénne, teratogénne alebo karcinogénne účinky. Rádioaktívny odpad môže spôsobiť krátkodobé aj dlhodobé poškodenie zdravia,“ priblížila Ábelová.
Pokuta a kontroly
Podľa FCC Slovensko uverejnili v radničných novinách Zvesti nepravdivé informácie, ktoré poškodzujú dobrú povesť spoločnosti. Hovorkyňa Zuzana Krenyitzká hovorí, že spaľovňa nepredstavuje nijaké ohrozenie pre zdravie obyvateľov.
„Hraničná hodnota 100 mg/m3 CO nepredstavuje riziko pre človeka. Pre porovnanie v mestách s intenzívnou premávkou relatívne často dosahuje a presahuje koncentráciu 100 mg/m3 CO,“ uviedla v máji pre Žilina SP 21, a pokračovala, že emisie z moderných spaľovní nemajú preukázateľný škodlivý vplyv na zdravie ľudí.
„V skutočnosti oveľa viac škodlivých emisií vzniká z tovární, v automobilovom priemysle, alebo dokonca pri spaľovaní uhlia a dreva v našich domovoch,“ uviedla Krenyitzká za spoločnosť.
Čítajte viac Ladislav Bíro: Chcú len teplo. No otrávia celú dedinu
Spoločnosť odmieta kritiku a hovorí, že využíva modernú technológiu, má všetky potrebné licencie a súhlasy zo strany okresného úradu. Vybavená je aj systémom na meranie emisií a pravidelne aj námatkovo ju navštevuje Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Ministerstvo životného prostredia kontroly potvrdilo. „Inšpektori od januára 2020 do mája 2023 vykonali v spaľovni sedem kontrol, za zistené porušenia zákona o ovzduší uložili prevádzkovateľovi dvakrát pokutu,“ uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
Prevádzka je od 1. apríla 2023 zatvorená z dôvodu plánovanej údržby. „Spoločnosť realizuje obnovu niektorých častí technológie, aby si prevádzka udržala najvyššie štandardy v zmysle platnej legislatívy a z hľadiska ochrany ovzdušia aj ostatných zložiek životného prostredia,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa FCC Slovensko Krenyitzká.
Vykurovanie tuhými palivami
S otázkami o zdraviu škodlivých látkach sme sa obrátili aj na Slovenský hydrometeorologický ústav. Kvalitu ovzdušia v meste vyhodnocuje pomocou využitia matematických modelov, monitorovaciu stanicu tam nemá.
„Na základe modelovania je KNM zaradené medzi oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia, kde je predpoklad prekračovania niektorej z limitných hodnôt, najmä benzo(a)pyrénu (ďalej BaP) a PM2,5, z dôvodu zlých rozptylových podmienok a emisií z vykurovania tuhými palivami,“ uviedla Jana Krajčovičová z Úseku Kvality ovzdušia.
Podľa výstupov modelových výpočtov má spaľovňa zanedbateľný vplyv na priemerné ročné hodnoty BaP a PM. Krajčovičová vysvetlila, že spaľovňa vypúšťa emisie z vysokého komína, ktorého výpust sa nachádza väčšinou v dostatočnej výške na to, aby mohli byť znečisťujúce látky dostatočne rozptýlené.
„Emisie z vykurovania domácností tuhými palivami sú však vypúšťané vo výške niekoľkých metrov nad zemským povrchom vo vrstve ovzdušia nachádzajúceho sa zvyčajne pod hranicou inverzie a ich rozptyl býva v takýchto situáciách veľmi obmedzený,“ ozrejmila. Doplnila, že SHMÚ nedisponuje kompetenciami vyjadrovať sa k zdravotným účinkom znečisťujúcich látok.
„Je však všeobecne známe, že BaP je karcinogénna látka. Podľa nášho odborného názoru je rozhodujúcim prispievateľom ku koncentráciám BaP v tejto oblasti vykurovanie tuhými palivami,“ uzavrela Krajčovičová.
Čo hovoria dáta NCZI
Národné centrum zdravotníckych informácií nám vedelo poskytnúť len údaje za rok 2014. Podľa dát z Národného onkologického registra bol počet novovzniknutých prípadov v roku 2014 v okrese Kysucké Nové Mesto 211. Hrubá úmrtnosť na onkologické ochorenie v okrese bola v tom istom kalendárnom roku v počte 635,55. Celkovo pribudlo v tom roku na Slovensku 34 574 prípadov onkologických ochorení.
Ako vysvetlilo NCZI, hrubá mortalita alebo hrubá miera úmrtnosti je počet všetkých úmrtí, resp. zomrelých osôb na príslušné ochorenie podľa príčiny smrti (v tomto prípade na onkologické ochorenie) v danej populácii a daného územia, za sledované obdobie (zvyčajne v rámci jedného kalendárneho roka) vyjadrený na 100 000 obyvateľov rovnakého územného celku za rovnaké obdobie.
Primátor: Protest chceli zakázať
Spaľovňa otvorila v minulosti verejnosti dvere a stretla sa aj so zástupcami nespokojných obyvateľov. Ako uviedol pre Pravdu primátor Marián Mihalda, ešte v minulom volebnom období zrealizovali stretnutie oboch strán, vrátane zástupcov štátnej správy. „Z tohto stretnutia vzišla požiadavka, aby spoločnosť prevádzkujúca spaľovňu v spolupráci s mestom zabezpečila zverejňovanie údajov o prevádzke a vypúšťaných spalinách na verejnosť,“ ozrejmil.
Ani údaje, ani deň otvorených dverí, ktorý spaľovňa pripravila, však obyvateľov neuspokojil a rozhodli sa pre protest. Firma, ktorá spaľovňu prevádzkuje, sa podľa Mihaldu po zverejnení informácií o proteste obrátila na radnicu a protest žiadali stopnúť.
„Ako mesto sa snažíme hľadať spôsob riešenia nespokojnosti občanov. Musíme však vystupovať nestranne a nemôžeme zaujať jednoznačné stanovisko, pokiaľ nemáme v rukách relevantné dôkazy,“ uviedol Mihalda na margo sťažností.
„V nedávnej minulosti sa tento problém riešil aj v NR SR prostredníctvom interpelácie pána poslanca Podmanického, načo bola vyslaná na miesto kontrola, ktorá žiadne pochybenia neodhalila,“ pokračoval primátor. Dodal, že samospráva pri riešení problému veľa nezmôže a problém by mali riešiť orgány štátnej správy.