Nový poslanecký náhradník za Smer, Richard Glück, pri skrátení premlčacej doby pri znásilnení argumentoval tým, že premlčacia doba začne plynúť momentom znásilnenia ženy. „Tak asi o tom vie, všimne si to, keď ju niekto znásilní, a môže ten trestný čin nahlásiť,“ zdôraznil. Zároveň práve skrátenie premlčacej doby podľa neho motivuje ženy k nahlasovaniu takýchto skutkov. Podotkol tiež, že ženy si znásilnenie vymýšľajú, povedia to po 18 rokoch a očierňujú mužov, ktorí podliehajú verejnému lynču.
Len za rok 2023 sa na linkách pomoci a v krízových službách IPčko uskutočnilo 3 015 pomáhajúcich a krízových komunikácií v téme domáceho a sexuálneho násilia.
„Často sa v týchto rozhovoroch so ženami stretávame s tým, že nám hovoria o tom, čo sa im stalo, kedy o tom začali hovoriť a aké ťažké pre ne bolo pripustiť si, že boli znásilnené. Niekedy sme po dlhých rokoch prvými ľuďmi, ktorým o tom hovoria a to najmä vďaka anonymite, ktorú naše linky pomoci a krízové služby poskytujú,“ ozrejmil pre Pravdu riaditeľ IPčka Marek Madro.
Zdôraznil, že ak dochádza k sexuálnemu zneužívaniu detí niekým z rodiny, ktorý má dieťaťu zabezpečovať pocit bezpečia, tak dieťa to ešte nevie pomenovať a dať do slov svoje pocity.
Čítajte viac Odkaz opozičných poslankýň vláde: Sme nahnevané, nepremlčíte nás. Poslanca Smeru vyzvali, aby sa ženám ospravedlnil
„Nesie si to so sebou ako ranu a keď vstúpi do dospelosti, dozrú centrá v mozgu, prostredníctvom ktorých porozumejú a pomenujú to, čo znamenajú činy, ktoré zažili. Po tridsiatke je človek vyzretý, aby identifikoval všetky dôsledky, ktoré takáto trauma má, jej dopady, ako sa s tým vysporiada a či to niekomu povie a nahlási,“ priblížil.
Podľa psychológa Madra môže trvať aj desiatky rokov, kým nájdu odvahu o tom hovoriť a kontaktovať políciu. „Je to traumatická udalosť, prežívate obrovské emócie, neviete to ani pomenovať, nabúra to všetky hodnoty a presvedčenia. Žiaľ, ani náš spoločenský kontext a nastavenie spoločnosti k znásilneniu nie je prajné a chce to veľkú odvahu každej jednej ženy. Ísť na políciu je často tým najťažším rozhodnutím a nahlásenie neznamená psychologické vysporiadanie sa s traumatickou skúsenosťou,“ spresnil.
Slovensku však chýbajú komplexné štatistiky, no podľa IPčka asi dve percentá žien nikdy nikomu nepovie, čo zažili. „Často skúšajú a testujú svoje okolie s tým, ako na túto tému reaguje, napríklad „Keby sa toto stalo, čo si myslíš, čo má taký človek robiť?“. Citlivo vnímajú aké sú reakcie a stretávajú sa v prevahe s bagatelizovaním, zosmiešňovaním, neprimeranými vtipmi, konštatovaním, že za to môže oblečenie ženy a podobne. To spôsobuje utvrdenie v tom, že to vlastne nemá hovoriť,“ ozrejmil Madro.
Čítajte viac Klinická psychologička: Premlčanie znásilnenia po 10 rokoch? Vnímam to ako obhajovanie agresorov, u žien to vyvoláva tlak
Pre zvládnutie takejto situácie je nesmierne dôležité samozrejme aj to, aká je psychická odolnosť ženy, aká je sieť podpory v jej okolí, pripravenosť hovoriť o tom a taktiež aj poskytnutá odborná pomoc na eliminovanie následkov traumatickej udalosti.
„Nebuďme hluchý, ak sa deje niečo u našich susedov za dverami. Ako spoločnosť nie sme citlivý na túto oblasť a často sme aj vychovávaní v kontexte násilia, nechceme ho vidieť alebo to považujeme za niečo normálne,“ zdôraznil.
Pri deťoch, ktoré prežijú traumatickú udalosť sa dajú neskôr pozorovať napríklad poruchy správania, poruchy príjmu potravy, trpia poruchami spánku, sebapoškodzovaním a podobne, to je napríklad to, čo si vie okolie všimnúť, osloviť ho a poskytnúť sociálnu aj odbornú podporu.
„To, čo ako spoločnosť potrebujeme urobiť je zmena postoja a citlivosť vnímania slov a takýchto tém. Ak sa v konverzácii objaví takáto téma a môže byť naozaj prezentovaná nejakým vtipom, narážkou alebo otázkou na to, čo by ste urobili, keby, neodpovedajme na to bagatelizovaním, zosmiešňovaním, odsúdením,“ upozornil.
Podľa neho je potrebné brať tému vážne, dať obeti najavo, že nám o tom môže povedať viac, že sme pripravený počúvať a sprevádzať ju napríklad aj pri nahlasovaní na políciu a pri vyhľadaní nejakých organizácií, ktoré sa pomoci ženám venujú.
„Veľmi by tým ženám pomohlo, aby cítili aj na polícii podporu, vnímali jej odvahu a dali jej ten status, že vlastne tým, že to ohlási, pomáha chrániť ďalšie ženy a celú spoločnosť pred páchateľmi. V mnohých veciach sme sa pohli, malými krokmi a mnoho mimovládnych organizácii sa o zmenu snaží. Tento zákon je však obrovským krokom späť,“ uzavrel.
Čítajte viac Vládna novela Trestného zákona skráti premlčaciu dobu v prípade znásilnenia o polovicu, upozornili poslankyne