Slovensku zostávalo začiatkom roka dočerpať takmer jeden a pol miliardy eur zo starých eurofondov, teda z peňazí, ktoré mal štát minúť ešte do konca roku 2020. Z celkovej sumy 14,5 miliardy eur, ktorú krajina dostala z európskych zdrojov od roku 2014, sa podarilo preinvestovať 13 miliárd. Značná časť tejto sumy pritom mohla prepadnúť, Slovensku takpovediac pomohlo šťastie v nešťastí. V čase pandemickej krízy a vojny na Ukrajine Európska komisia významne uvoľnila dotačné pravidlá.
Miliarda eur sa tak dala presmerovať na zmierňovanie dôsledkov pandémie, ďalšia miliarda na riešenie energetickej krízy a opatrenia na podporu utečencov z Ukrajiny. Vláde sa navyše podarilo vyrokovať s Európskou komisiou predĺženie čerpania starých eurofondov aj na rok 2024. „Môžeme zúčtovať všetky projekty, ktoré boli naštartované do konca minulého roka, a môžeme ich zúčtovať v priebehu budúceho roka,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu minister zahraničných veci Juraj Blanár (Smer).
Súčasne beží nové programové obdobie eurofondov, v rámci ktorého Slovensko má do konca roku 2027 minúť ďalších viac ako 12,5 miliardy eur.
„Zazmluvnených bolo 251 projektov v hodnote 949,43 milióna eur, čo predstavuje 7,5 percenta z celkovej alokácie. Zálohové platby pre prijímateľov boli poskytnuté vo výške 127,13 milióna eur, čo predstavuje jedno percento z celkovej alokácie,” informovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Dá sa teda predpokladať, že už o rok sa bude hovoriť o ďalšom možnom prepadnutí miliárd eur z eurofondov.
Čítajte viac Miliarda z Bruselu pre Slovensko sa zasekla na novele Trestného zákona. Je to výstražný prst pre vládu či strašenie opozície?
Až 40 miliárd eur za 20 rokov
- Hlavnou úlohou eurofondov je vyrovnávanie regionálnych rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Finančné prostriedky pochádzajú z rozpočtu EÚ, ktorý tvoria príspevky členských štátov únie. Do rozpočtu idú tiež clá na tovar dovážaný z krajín mimo EÚ a pokuty pre firmy, ktoré porušujú európske pravidlá. Každá členská krajina prispieva do spoločného rozpočtu podľa veľkosti svojho hospodárstva. Medzi najväčších prispievateľov tak patria Nemecko, Francúzsko a Taliansko.
- Eurofondy sú naplánované v sedemročných cykloch, takzvaných programových obdobiach. Zároveň platí, že prostriedky možno vyčerpať do troch rokov po skončení cyklu (pravidlo n+3).
- Keď sa Slovensko 1. mája 2004 stalo členom EÚ, mohlo sa hneď zapojiť do čerpania eurofondov. Pre Slovensko bolo vtedy vyčlenených viac ako 1,2 miliardy eur a túto sumu sme dokázali celú preinvestovať. V ďalšom programovom období 2007 až 2013 malo Slovensko k dispozícii už vyše 11,6 miliardy eur, vyčerpať sa podarilo 11,2 miliardy. V rokoch 2014 až 2020 eurofondy pre Slovensko boli vo výške 14,5 miliardy, z toho doteraz bolo vyčerpaných vyše 13 miliárd. V novom programovom období máme k dispozícii 12,6 miliardy eur. Celkom od vstupu do EÚ Slovensko dostalo z Bruselu prostriedky v celkovej výške takmer 40 miliárd.
Chýba vízia
Nedá sa pritom povedať, že Slovensko nemá do čoho investovať peniaze z Bruselu. Nové eurofondy by totiž mali ísť primárne na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, modernú infraštruktúru, digitalizáciu a inovácie, podporu obnoviteľných a zelených zdrojov energie. Takmer štvrtina sumy je určená na investície do ľudských zdrojov a sociálnych služieb. Záujem o finančnú podporu z EÚ však zostáva nízky.
Štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre eurofondy Alena Sábelová skonštatovala, že Slovensko nikdy nemalo problém s nedostatkom finančných zdrojov či oblasťami, ktoré treba finančne podporiť. Problém podľa nej má štát inde. „Odkedy sme vstúpili do Európskej únie a boli sme recipientmi veľkých obálok, tak Slovensko vždy dostalo viac, ako vedelo minúť,” ozrejmila. Opiera sa pri tom o analýzu Národnej banky, podľa ktorej najvyššia absorpčná kapacita domácej ekonomiky, teda schopnosť minúť európske peniaze na konkrétne projekty, bola na úrovni troch miliárd za rok. „Nikdy sme neboli schopní investovať viac, stred je dve miliardy,” dopĺňa Sábelová.
Za menší problém preto považuje možné oneskorenie platby z plánu obnovy. Európska komisia 6. februára pozastavila hodnotenie žiadostí o štvrtú finančnú platbu a čaká na vysvetlenie čerstvých legislatívnych zmien od slovenskej vlády. Pôvodne platba vo výške takmer miliardy eur mala prísť v lete. Tajomníčka pripomína, že prostriedky z predošlých troch platieb sa míňajú pomaly. Poukazuje napríklad na nízky záujem samospráv pri výzve na výstavby kapacít v materských školách, a to aj napriek trvajúcemu nedostatku miest pre deti.
„Zásadným problémom je, že my nemáme ako spoločnosť, ako vláda naprieč politickým cyklom kontinuálnu dohodu, čo sú vlastne priority rozvoja Slovenska. Treba celospoločenskú debatu, keď sa zadefinuje, čo sú prioritné investície a akú krajinu vlastne chceme. Chceme byť agrárnou krajinou či ekonomikou, tak sa toho aspoň 20 rokov držme. Alebo sa chceme zameriavať na znalostnú ekonomiku, tak poďme týmto smerom a nemeňme priority,” ozrejmila Sábelová.
Posun v prioritách potvrdzujú aj dáta o projektoch, na ktoré Slovensko míňalo európske zdroje. „Na začiatku sme najviac investovali do verejnej infraštruktúry v oblasti dopravy. S postupným rozvojom dopravných tepien sa naše potreby menia na rozvoj vzdelávania, výskum, inovácie a zmenšovanie rozdielov v životnej úrovni medzi regiónmi, komunitami a rodinami. Nezanedbateľná pozornosť sa venuje otázke energetickej bezpečnosti a adaptácii na klimatickú zmenu,” konštatuje analytik NBS Marián Labaj.
Keďže štát potrebuje preorientovať ekonomiku na takú, ktorá je založená na poznatkoch, nateraz je prioritou podpora výskumu a inovácií. Aby sa však tieto ciele podarilo naplniť, treba prejsť ešte kus cesty, poukazuje analytik. „Neschopnosť čerpať eurofondy by nemala byť vnímaná ako príležitosť využívať ich na financovanie náhodných vládnych opatrení. Cieľom predsa je, aby regióny získali podporu na modernizáciu a mohli sa priblížiť k rozvinutejším častiam Európy,” upozorňuje Labaj. Slovensko sa preto podľa neho musí prispôsobiť novým príležitostiam a efektívnejšie využívať vnútorné zdroje rozvoja.
Pomôže zníženie eurofondov
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana v zásade súhlasí s tým, že slovenská ekonomika má obmedzenú schopnosť absorbovať miliardové investície z eurofondov. Sú za tým podľa neho dva faktory – prvým je neschopnosť zabezpečiť minimálnu byrokraciu ich čerpania a poučiť sa z predchádzajúcich zlyhaní. „Potom to je schopnosť súkromného a čiastočne verejného sektora pripraviť zmysluplné projekty, dosiahnuť pridanú hodnotu z projektov aj za hranicou piatich rokov. Slovensko zjavne zlyháva v obidvoch smeroch,” kritizuje ekonóm.
Pripomína tiež, že dlhoročným trendom slovenských úradov je heslo „vyčerpať čo najviac”, namiesto toho, aby sa podporovali zmysluplné projekty. „Zvyšok by sme mali radšej nemeckým a fínskym daňovým poplatníkom vrátiť. Prekvapujúce je však to, že Európska komisia napriek tejto skutočnosti pokračuje v prideľovaní obrovských prostriedkov,” krúti hlavou odborník.
Chyba však podľa neho nie je len na Slovensku. „To, že dochádza k plytvaniu vzácnymi prostriedkami, je tak aj vizitkou európskych inštitúcií. Bohužiaľ, aj Európska komisia je politický orgán, ktorý chce byť znovuzvolený. Aj tam je motivácia skôr minúť veľa, ako kvalitne,” konštatuje ekonóm. Podľa neho táto situácia nemá iné riešenie, ako obmedzenie prísunu zdrojov z EÚ. „Zníženie daňového zaťaženia nemeckých či holandských občanov potom môže symbolicky zvýšiť dopyt po slovenských výrobkoch. Bude sa tak vyrábať to, čo je užitočné a žiadané, nie to, čo dokázalo splniť zložité podmienky a vyčerpať zdroje,” odhaduje Ďurana.