Hoci by sa mohlo zdať, že vo vládnej koalícii, ktorá trestné zmeny predkladala, nastane smútok, predseda vlády a šéf Smeru Robert Fico vyhlásil, že dosiahli hlavný politický cieľ. Verdikt si vypočul na východnom Slovensku, kde výjazdovo rokovala vláda a Smer rozbehol veľkolepé oslavy k MDŽ. Hoci súd pozastavil účinnosť miernejších trestov či skrátenie premlčacích lehôt, Ficov kabinet sa netajil, že prioritou vlády bol v rámci novely najmä zánik Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na čele s Danielom Lipšicom.
„Vítam toto rozhodnutie, ja som bol obeťou tejto šikany, správne rozhodnutie. Ostatné veci nech prerokujú, treba byť trpezlivý. Ja som spokojný, ja som politicky dosiahol, čo som potreboval,“ vyhlásil na východe Slovenska premiér. Rozhodnutie súdu vôbec nepovažuje za porážku, spokojný je najmä s tým, že špeciálna prokuratúra, ktorú nazval „semenište zla“, prestane existovať. Podľa Fica sa tým naplnilo programové vyhlásenie vlády.
Zdôraznil, že reforma trestného práva bol až druhoradý cieľ. „Ak potrebuje čas, nech sa páči, pre mňa bola najpodstatnejšia vec naplnená,“ uzavrel. Premiér je tiež presvedčený, že ÚS validoval kritizované skrátené konanie na zrušenie ÚŠP. „Pekný deň, my ideme na Valaliky,“ ukončil tlačové vyhlásenie.
Trestnú novelu schválili poslanci parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní ešte 8. februára. Napriek nesúhlasu s jej obsahom ju podpísala aj hlava štátu. Urobila tak preto, aby Ústavnému súdu získala dostatok času na jej posúdenie. To sa aj podarilo. Tucet ústavných sudcov zverejnil svoje rozhodnutie už vo štvrtok tento týždeň. Na prijatie rozhodnutia potreboval väčšinu všetkých hlasov. Za súčasného stavu, teda dvanástich sudcov z trinástich, to znamená, že rozhodnutiu muselo dať zelenú aspoň sedem sudcov. Súčasťou uznesenia sú dve odlišné stanoviská sudcov Petra Straku a Roberta Šorla.
Rozhodnutie však neznamená, že by bola novela protiústavná, o tom ešte len na Ústavnom súde budú rozhodovať. Ústavní sudcovia tiež spresnili, že ich rozhodnutie nadobudne účinnosť až po zverejnení v zbierke zákonov. „Vyhláseniu tohto uznesenia ústavného súdu v zbierke zákonov bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní od podania žiadosti o jeho vyhlásenie, tak v súčasnosti nebráni žiadna právna prekážka. Ministerstvo spravodlivosti je povinné postupovať tak, aby bolo uznesenie ústavného súdu o pozastavení účinnosti vyhlásené v zbierke zákonov v uvedenej lehote,“ konštatovali.
Ako rozhodol Ústavný súd?
- Nepozastavil účinnosť novely zákona o prokuratúre, ktorou sa ruší Úrad špeciálnej prokuratúry.
- Pozastavil účinnosť celej novely Trestného zákona – všetky znížené sadzby, skrátené premlčacie lehoty, nové hranice škody.
- Pozastavil účinnosť dvoch bodov novely Trestného poriadku, a to v časti spätného otvárania dohôd o vine a treste, ako aj možnosti použiť v trestnom konaní nezákonný dôkaz len v prospech obvineného.
- Pozastavil účinnosť jednej časti novely o trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou.
Čo napadla hlava štátu a opozícia?
Trestnú novelu napadla na Ústavnom súde nielen hlava štátu, ale aj dve skupiny opozičných poslancov. Ich námietky voči zmenám trestných kódexov boli v mnohom podobné. Ústavný súd rozhodol, že ich preto spojí do spoločného konania. V čom sa tiež zhodovali, bol návrh na pozastavenie účinnosti zákona ako celku.
Jedným z bodov, ktoré prezidentka napadla, bol samotný proces prijímania zákona, konkrétne išlo o skrátené legislatívne konanie, chýbajúcu diskusiu v parlamente, neprítomnosť vládnych poslancov v pléne aj skracovanie času rozpravy či absentujúcu odbornú debatu. Vo svojom návrhu tiež uviedla, že koaliční poslanci ani nevedeli, aké dosahy budú mať schvaľované zmeny, a vyjadrila sa, že novela sa javí ako „šitá na mieru osobám podozrivým a obvineným z vládnej koalície alebo z jej okolia“.
Ak by novela vstúpila do platnosti, podľa prezidentky by kombinácia zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v podmienečných trestoch a premlčacích dobách oslabila práva poškodených.
Hlava štátu tiež napadla v podaní aj zánik ÚŠP. Upozornila, že jej zrušením sa viac ako tisíc živých vecí presunie na Generálnu prokuratúru SR a krajské prokuratúry. „Hroziace prieťahy v týchto dotknutých trestných konaniach porušujú právo jednak obvinených, ale aj poškodených na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,“ namietala prezidentka. V tomto bode však jej napadnutie nebolo úspešné. Hoci Ústavný súd pozastavil účinnosť novely, bodu o špeciálnej prokuratúre sa to netýka a v marci skončí.
Prezidentka v odôvodnení návrhu písala, že zo strany vlády hrozia možné obštrukcie s lehotami. „Vzhľadom na súvislosti a verejné výroky predstaviteľov vládnej koalície hrozí, že aj pri publikácii prípadného uznesenia Ústavného súdu o pozastavení účinnosti sa bude taktizovať s lehotami tak, aby bolo uverejnené v zbierke až po 15. marci 2024,“ uviedla. Navrhla preto, aby súd v uznesení určil, že pozastavenie účinnosti napadnutého zákona je platné dňom rozhodnutia Ústavného súdu a nie až jeho vyhlásením v Zbierke zákonov, ku ktorému môže dôjsť až po 15. marci.
Kľúčové otázky a odpovede k novele Trestného zákona
Vzhľadom na právnu neprehľadnosť týkajúcu sa uvedenia novely Trestného zákona do platnosti prináša denník Pravda možné scenáre a detaily vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu.
Čo teraz čaká Ústavný súd?
Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zdôraznil, že je nutné si uvedomiť, že v právnom štáte musia platiť pravidlá a musí byť rešpektovaná rozhodovacia činnosť jednotlivých, na to oprávnených orgánov. „Treba tiež zvýrazniť, že Ústavný súd v tomto prípade nerozhodol o protiústavnosti, len dočasne rozhodol o pozastavení účinnosti, aby získal viac času na rozhodovanie, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov,“ upozornil Burda. Ústavný súd podľa neho urobil dve zásadné chyby a to, že pozastavil účinnosť celého článku I – teda priamo zmien v Trestnom zákone, teda aj tých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnosti. „Druhá zásadná chyba spočíva v tom, že ešte v nedávnej minulosti Ústavný súd odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a zrazu urobil obrat o stoosemdesiat stupňov, čím zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu,“ dodal.
Ako môže teraz postupovať vládna koalícia?
Vláda má podľa Burdu dve možnosti – počkať na výsledok procesu posudzovania ústavnosti na Ústavnom súde SR, alebo pripraviť rekodifikáciu, teda úplne nový Trestný zákon, tak ako má uvedené v programovom vyhlásení vlády. „Alebo oboje,“ podotkol.
Čo bude s Úradom špeciálnej prokuratúry?
V stredu 20. marca bude úrad rozpustený a jednotlivé prokuratúry prejdú pod Generálnu prokuratúru SR, následne do krajských a okresných štruktúr. Burda je presvedčený, že zaniknutie Úradu špeciálnej prokuratúry je pozitívnym krokom. Podľa neho sa teraz otvorí priestor na vyšetrenie podozrení z možných manipulácií trestných konaní. „Teda hlavný cieľ novely, návrat právneho štátu, podľa mojej mienky ostáva zachovaný. Z hľadiska nevyhnutnosti konečne zosúladiť trestné sadzby za majetkovú a ekonomickú kriminalitu s ostatnými štátmi Európskej únie, žiaľ, tento cieľ naplnený nebol.“
Kedy začne platiť novela Trestného zákona?
Platnosť mala nadobudnúť 15. marca, no novela stále nie je zverejnená v Zbierke zákonov a ÚS pozastavil jej prípadnú platnosť. No ÚS môže vo veci pokojne rozhodovať aj dva roky. Stalo sa tak napríklad vo februári 2021 pri podaní Smeru, keď tridsiatka poslancov upozornila, že časť Trestného zákona týkajúca sa povinného trestu prepadnutia majetku nebola podľa nich v rozpore s Ústavou SR. ÚS o neústavnosti rozhodol v októbri 2023.
Čo teraz môže spraviť koalícia pre to, aby novela trestných kódexov začala platiť?
Nateraz sa zdá, že koalícia dosiahla zrušením ÚŠP svoje a aj premiér Fico priznal, že ostatné veci v novele Trestného zákona nech ÚS prerokuje. „Ja som spokojný, ja som politicky dosiahol, čo som potreboval,“ podotkol. Podľa politológa Radoslava Štefančíka je však stále v hre možnosť obísť Ústavný súd. „Ak to vláda spraví, vrátime sa do obdobia, keď Slovensko prirovnávali k čiernej diere,“ ozrejmil. Právny chaos by mohol nastať, ak by sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo neuverejniť uznesenie ÚS v Zbierke zákonov. Ministerstvo má na jeho uverejnenie 15 dní, a tak by rozhodnutie ÚS začalo platiť skôr, ako by začala platiť novela zákona. „Očakávame, že bude rešpektovať toto rozhodnutie ÚS, uverejní ho včas tak, aby nebola vyvolaná ústavná kríza a neboli ohrozené základy fungovania tohto štátu,“ ozrejmil pre Pravdu bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (KDH).
Prekročil pri rozhodovaní Ústavný súd svoje kompetencie?
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák vysvetlil, že právnym základom kompetencie Ústavného súdu je totiž v tomto prípade priamo Ústava SR, ktorá obsahuje výslovné oprávnenie dočasne pozastaviť účinnosť zákona, ktorý je napadnutý v konaní o súlade právnych predpisov. „Táto kompetencia Ústavného súdu nie je v základnom zákone podmienená publikovaním napadnutého zákona v Zbierke zákonov. A preto Ústavný súd v žiadnom prípade nekonal v rozpore s jeho ústavným postavením a právomocami,“ vysvetlil Mazák.
Posúdenie dôvodnosti
Ústavný súd v rozhodnutí zdôraznil, že jeho právomoc pozastaviť účinnosť je upravená priamo v ústave. Takýto krok však podľa neho nemá slúžiť neúspešným aktérom legislatívneho procesu na odloženie účinnosti zákona, s ktorým nesúhlasia. „Ústavný súd pripomína, že pozastavenie účinnosti zákona (alebo jeho jednotlivých ustanovení) je vážnym zásahom do právomoci zákonodarcu, preto k nemu pristupuje výnimočne,“ uvádza.
Na čo tiež upozornil, je, že cyklické zmeny trestného práva môžu mať negatívny vplyv na pozíciu obvinených aj poškodených. V uznesení sa píše, že uplatnenie novely by mohlo ohroziť základné práva a slobody poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb.
Úpravy by podľa neho znamenali významne priaznivejšie trestanie pre páchateľov, ale, naopak, aj sprísnenie trestov v niektorých skutkových podstatách. Zásadné zníženie premlčacích dôb by podľa rozhodnutia zasiahlo prebiehajúce trestné stíhania, ktoré by museli byť zastavené bez ohľadu na to, v ktorom štádiu sa nachádzajú. Zaujímavé tiež je konštatovanie, že nepozastavenie účinnosti napadnutej novely by mohlo znamenať až tri rôzne právne úpravy v krátkom časovom úseku.
Odlišné pohľady dvojice sudcov
Čo prekážalo na rozhodnutí dvojici sudcov Strakovi a Šorlovi? Straka vo svojom odlišnom stanovisku uviedol, že kým Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti novely ako celku, on sa prikláňal k čiastkovému pozastaveniu. Uprednostnil by, keby súd venoval novele viac času a posudzoval ju cez konkrétne skutkové podstaty a výpočty. Časová tieseň podľa neho nemala zohrať úlohu pri rozhodovaní.
Za primerané preto nepovažoval napríklad pozastavenie účinnosti pri trestných činoch, ako sú neoprávnené používanie auta, nepovolená prevádzka lotérií či porušovanie autorského práva. Straka poukázal aj na to, že rozhodnutie prinieslo aj niekoľko paradoxov. Došlo totiž k pozastaveniu paragrafov, ktoré mali upraviť drogovú trestnú politiku. Podotkol, že na Slovensku je už dlhodobo spoločenská požiadavka na zmeny trestov za drogy a ešte v minulom volebnom období ju priniesol aj minister spravodlivosti Viliam Karas (KDH).
„Súčasne by som chcel poukázať aj na argument navrhovateľov o odstrašujúcom účinku trestov, pričom podľa môjho návrhu trest nemá v 21. storočí plniť primárne túto funkciu. Odstrašenie ostatných na príklade jedného je prístup, ktorý nie je v súlade s morálnym statusom konkrétneho jednotlivca a tvrdí, že na jednotlivcov platia len hrozby; navyše empirické fakty vyvrátili, že kriminalita sa odstrašujúcimi trestami znižuje, naopak, odstrašujúci účinok sankcií nemá na kriminalitu vplyv,“ uviedol v stanovisku.
Šorl zase nesúhlasí s pozastavením účinnosti dvoch bodov článku II zákona. Zhodnotil, že k pozastaveniu ich účinnosti mal súd pristúpiť rovnako ako k pozastaveniu len niektorých novelizačných bodov. „Je tomu tak preto, že množstvo, ba až väčšina novelizačných bodov Trestného zákona zjavne nie je v rozpore s ústavou,“ uviedol sudca v stanovisku. V rozhodnutí o návrhu sa mal podľa neho súd pokúsiť, hoc aj pod časovým tlakom, o rozlíšenie novelizačných bodov. V stanovisku tiež uznal, že nedostatky novely môžu byť výsledkom uponáhľaného legislatívneho procesu.
Reinkarnuje sa ÚŠP?
Ak by ÚS dospel k záveru, že zmeny trestných kódexov sú protiústavné, zákon nikdy nenadobudne účinnosť. Rozhodnutie pravdepodobne tak skoro nepadne. Otázne tak je, aký osud v tomto prípade čaká špeciálnu prokuratúru, ktorá v tom čase už bude zrušená. Ústavný právnik Marek Káčer poukázal, že podobné situácie upravuje zákon o Ústavnom súde.
„Stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak Ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak Ústavný súd nerozhodne inak,“ cituje expert.