Prieskum vychádza z hlasov rozhodnutých oprávnených voličov, ktorí by sa v období zberu dát na týchto hypotetických voľbách zúčastnili. Podľa oboch monitorov, k prezidentským aj parlamentným voľbám, by bodovali najmä členovia súčasnej vlády.
Prezidentské voľby: Môže prísť prekvapenie
Agentúra SANEP skúmala názory obyvateľov Slovenska na prvé a druhé kolo prezidentských volieb a spýtala sa, koho by si ľudia predstavovali na poste prezidenta, keby mali voľný výber. Podľa volebného modelu spoločnosti SANEP z konca februára by v prvom kole prezidentských volieb zvíťazil predseda strany Hlas Peter Pellegrini so ziskom 38,3 percenta hlasov nad bývalým slovenským diplomatom a ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktorý by teraz získal 32,7 percenta.
Víťazom druhého kola by sa stal Pellegrini so ziskom 54,1 percenta voličských hlasov, Korčok by v druhom hlasovaní získal 45,9 percenta hlasov.
Hodnotenie politológov:
Michal Cirner, politológ z Prešovskej univerzity
Vždy ide iba o prieskumy, už je zverejnený aj iný relevantný prieskum, kde má v prvom kole viac preferencií pán Korčok. Vieme, že vo voľbách 2014 bol napríklad pomerne jasným favoritom pán Fico, ale jeho výsledok v prvom kole bol prekvapujúci. Síce mal najviac hlasov, ale získal oveľa menej percent ako mu prisudzovali prieskumy a v druhom kole výrazne prehral s Andrejom Kiskom. Rozhodnú naozaj voliči, ale ak za bernú mincu máme považovať prieskumy, tak sa zdá, že lepšie je na tom pán Pellegrini a jeho šance sú lepšie oproti pánovi Korčokovi. Pánovi Korčokovi škodí, že v podstate neprebieha reálna predvolená kampaň. Má to viac príčin, ale jednou z nich je aj taktika pána Pellegriniho, ktorý sa nechce zatiaľ s pánom Korčokom konfrontovať v predvolebných diskusiách. Čo by kampaniam Pellegriniho a Korčoka mohlo teraz, či už pred prvým alebo potom pred druhým kolom, najviac pomôcť a čo uškodiť? Akákoľvek negatívna, respektíve špinavá kampaň – osočovanie kandidátov a podobne, čo sa aj deje a potom momentálna spoločensko-politická situácia, napríklad kauzy vládnej koalície by mohli poškodiť pána Pellegriniho alebo pána Danka, takisto protesty opozície by mohli pomôcť pánovi Korčokovi. Situácia sa bude dynamicky vyvíjať najmä tesne pred voľbami, keď sa ešte nejakí kandidáti môžu vzdať v prospech iných kandidátov a podobne. Tiež by preferenciami mohli zahýbať výkony kandidátov v prezidentských debatách v televíziách. Určite sa dočkáme aj nejakých podpásoviek, je to bežná súčasť kampaní. Čo sa týka otázky, či by Pellegrinimu mohla uškodiť debata s Korčokom, keďže sa jej dlhodobo vyhýba – nemuselo by mu to uškodiť, nie je to zázračný „game changer“, ale určite to bude voličmi sledované a môže to mať vplyv na výsledok. Každý musí zvoliť vlastnú politickú taktiku.
Juraj Marušiak, politológ SAV
Preferencie sú stabilné, myslím, že väčšina voličov je už rozhodnutá. Neočakávam väčšie prekvapenia, aj preto je kampaň oboch kandidátov veľmi nevýrazná, chýbajú jej témy, ak za ne nepovažujeme zástupnú tému „okuliarov“. Myslím, že debaty by mohli viac poškodiť Pellegriniho, najmä konfrontácia s vyjadreniami spred volieb 2023 a preto ma neprekvapuje, že sa Pellegrini debatám vyhýba. Nevylučujem, že sa pred voľbami ešte môže objaviť kompromitujúci materiál na jedného či druhého kandidáta. Slovenská spoločnosť je však natoľko polarizovaná, že voliči jedného bloku argumenty opačnej strany spravidla ignorujú a ani nemajú záujem sa s nimi oboznámiť. Viac-menej sú jasné aj preferencie voličov kandidátov, ktorí sa do druhého kola s najväčšou pravdepodobnosťou nedostanú. Jediný kandidát, ktorého voliči sú v prípade druhého kola rozdelení na dve podobne veľké skupiny s miernou prevahou voličov Korčoka, je Ján Kubiš, ale aj časť voličov Igora Matoviča by zvažovala v druhom kole voľbu Pellegriniho.
Radoslav Štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave
Viaceré doterajšie voľby priniesli prekvapenia, inak povedané, výsledky volieb boli iné, ako ukazovali prieskumy verejnej mienky. Takže pokiaľ nepoznáme definitívny výsledok, vatru zvrchovanosti by som ešte nepreskakoval. Čo by kampaniam Pellegriniho a Korčoka mohlo teraz, či už pred prvým alebo potom pred druhým kolom, najviac pomôcť a čo uškodiť? Najskôr podotýkam, že kampaň Petra Pellegriniho som si doteraz nevšimol. Takže, čo sa dá pokaziť na kampani, ktorá neexistuje? Nič. Pellegrinimu by mohlo uškodiť, keby sa posadil do jedného televízneho štúdia s Ivanom Korčokom a nevedel by poriadne vysvetliť, prečo sa jeho kolega z vládnej koalície stretol so zástupcom kremeľských teroristov. Na druhej strane ale treba dodať, že by si tým získal srdcia fanúšikov antisystému, ktorých je určite požehnane. Myslím, že pred druhým kolom by sme sa konečne mohli dožiť aktívnejšej fázy kampane. Ale keďže oboch hlavných kandidátov, Korčoka aj Pellegriniho, považujem za slušných ľudí, z ich úst nič prevratné už nepríde. Zatiaľ nie sú aktívne ani tretie subjekty, ktoré majú na starosti manipulovanie verejnej mienky.
Čítajte viac Posledný deň Virtuálnych prezidentských volieb Pravdy: Koho chcete za hlavu štátu? Hlasujte a získate atraktívnu cenu
Parlamentné voľby: Smer a Hlas by nepotrebovali nikoho tretieho
Podľa prieskumu spoločnosti SANEP pre televíziu ta3 z konca februára by voľby do parlamentu vyhrala strana Smer. Do Národnej rady SR by sa dostalo len päť strán a Smer s Hlasom by mali pohodlnú väčšinu. Pred bránami parlamentu by koncom februára zostali SNS (4,9 percenta), Republika (4,5 percenta) a Aliancia-Szövetség (4,3 %). Potrebných päť percent by ďalej nezískali ani strany Sme rodina (2,7 %), Demokrati (2,3 %) či ĽSNS (1,2 %).
Hodnotenie politológov:
Michal Cirner, politológ z Prešovskej univerzity
SNS sa len tesne dostala do parlamentu, preto tieto prieskumy odrážajú v rámci štatistickej chyby asi ich aktuálnu podporu, ktorá sa tiež zásadne nezmenila. Progresívcom mohla pomôcť aj mobilizácia voličov cez protesty – PS je alternatívou súčasnej vládnej moci a ukázali sa ako akcieschopní, preto im preferencie mierne stúpajú, respektíve neklesajú. A prečo protesty neuškodili vládnej koalícii? Pre polarizáciu spoločnosti, sú tu dva veľké tábory na opačných stranách barikády, a to sa nemení.
Juraj Marušiak, politológ SAV
SNS začala padať ešte pred kauzou „semafor“ a samozrejme táto kauza strane určite neprospieva. SNS nemá silnú skupinu tak „skalných“ voličov ako napr. Smer či opozícia. Do parlamentu sa dostala nie vďaka, ale napriek Dankovi a aj po voľbách ju Danko zviditeľňuje skôr negatívne, kým úspešnejšie si počínajú kandidáti, ktorí sa dostali do výkonnej moci alebo do parlamentu, ale nie sú spojení so stranou. Opozícia zatiaľ stále viac mobilizuje už dávno presvedčených, kým vládna koalícia sa prezentuje ako sila, ktorá napriek všetkým nedostatkom rieši problémy. Pomáha jej mierová a suverenistická rétorika.
Radoslav Štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave
SNS by sa nedostala do parlamentu ani v septembri 2023, keby nebolo kandidátov ako Taraba, Huliak, Kuffovci, Šimkovičová. Títo ľudia pomohli A. Dankovi do parlamentu a on im preto pomohol do rôznych funkcií. Teda nielen im, ale aj tomu pytliakovi, čo dostal teplý flek v Tatrách. PS prebrala iniciatívu, v médiách vidieť viacerých predstaviteľov strany. Je evidentné, že to nie je strana jedného muža, žiadna eseročka typu OĽaNO alebo SNS. A áno, protesty pomohli nielen PS, ale aj KDH. A pomohli by aj SaS, ale tam teraz menia otca zakladateľa, takže budúcnosť tejto strany je neistá. Protesty neuškodili vládnej koalícii, lebo voličom vládnych strán nevadí, ak sa kumpáni vládnych strán dostanú von z väzenia, prípadne do neho vôbec kvôli premlčaniu trestných činov vôbec nepôjdu. Dôležitejšie sú však nesplnené vládne sľuby. Vládna koalícia sa zameriava na boj proti svojich fiktívnym nepriateľom namiesto toho, aby myslela na svoje predvolebné sľuby. A práve ignorovanie voličov im môže časom uškodiť. Koaličné strany však majú šťastie, že inflácia postupne klesá, a to bez výraznejšieho pričinenia vlády.
Dávame do pozornosti Virtuálne prezidentské voľby 2024. Komu dáte svoj hlas 23. marca? Hlasujte a zapojte sa do súťaže o pobyt v Hoteli Elizabeth.