Načasovanie tohto kroku pred prezidentskými voľbami a následne voľbami do Európskeho parlamentu má podľa Hrabka význam ako politický signál, samotné pozastavenie medzivládnych konzultácií však podľa neho nemá veľké bezprostredné dôsledky. „Stretnutie Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom, akokoľvek bolo nesprávne, bolo podľa mňa iba zámienkou,“ komentoval Hrabko oficiálne odôvodnenie rozhodnutia českej vlády.
Tému pozastavenia konzultácií podľa Hrabka česká vláda automaticky vniesla aj na vlastnú politickú scénu, kde sa môže stať súčasťou predvolebnej kampane pred júnovými eurovoľbami.
Čítajte viac Vašáryová: Slovensko odstrihnú od eurofondov, už je to v Bruseli pripravené
Praktické dôsledky rozhodnutia pozastaviť medzivládne konzultácie na život ľudí v Čechách a na Slovensku budú podľa Hrabka minimálne a spolupráca bude pokračovať rovnako ako doteraz. „Nič vážne sa nestalo okrem toho, že sa nestretnú dve vlády,“ konštatoval. Stretávanie sa vlád susediacich štátov bolo podľa Hrabka vysoko nadštandardné. „Nepoznám dve iné krajiny, ktoré by takto úzko spolupracovali,“ doplnil.
Kampaň pred prezidentskými voľbami je podľa Hrabka mediálne dlhodobo prekrytá inými politickými témami, najmä novelou trestných kódexov. „Ale to neznamená, že kampaň neexistuje. Kandidáti chodia po Slovensku a rozprávajú sa ľuďmi,“ povedal s tým, že kampaň je viac ako vo veľkých médiách viditeľná na sociálnych sieťach a internete.
Čítajte viac Posledný deň Virtuálnych prezidentských volieb Pravdy: Koho chcete za hlavu štátu? Hlasujte a získate atraktívnu cenu
Osobne predpokladá, že menej viditeľná kampaň nespôsobí zásadný prepad voličskej účasti v prvom kole volieb. Práve znížená voličská účasť v prvom kole by totiž podľa neho mohla spôsobiť „Kukanov efekt“, keď veľký favorit prekvapivo nepostúpi do druhého volebného kola. Do úlohy favoritov podľa Hrabka zatiaľ prieskumy posúvajú Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka, najbližšie k možnosti prekvapiť má Štefan Harabin. „V posledných prezidentských voľbách mal viac ako 14 percent,“ pripomenul.
Na margo účasti na eurovoľbách, ktorá býva na Slovensku najnižšia v Európskej únii, Hrabko poznamenal, že v roku 2019 sa ju predsa len podarilo mierne zvýšiť, aj vďaka motivačnej kampani Európskej komisie. K zvýšeniu účasti motivuje aj existencia politického konfliktu, pričom väčšina relevantných strán má podľa Hrabka v týchto voľbách svojho súpera. „Napríklad KDH bude mať za súpera Kresťanskú úniu, ktorú by mal viesť Milan Krajniak,“ poznamenal.
Za efektívny predvolebný ťah označil rozhodnutie Progresívneho Slovenska ponúknuť miesto lídra kandidátnej listiny bývalému premiérovi úradníckej vlády Ľudovítovi Ódorovi. „Bol to dobrý ťah, lebo aj PS bude mať vo voľbách konkurenciu,“ doplnil Hrabko. Vzhľadom na tradične nižšiu voličskú účasť budú podľa Hrabka eurovoľby súbojom tvrdých jadier voličov jednotlivých politických strán.