Veľká väčšina diskutujúcich už síce našla kandidáta, ktorého bude voliť za prezidenta bez pochybností, zároveň však nie sme spokojní s verejnou diskusiou a kampaňou. Zhodujeme sa na potrebe transparentného financovania a chýbajú nám najmä vzájomné diskusie kandidátov, kde by mohli svoje myšlienky konfrontovať.
Je táto prezidentská kampaň skôr nudná a nevýrazná alebo pokojná a konečne nie až tak vyhrotená? Potrebuje Slovensko vyvážiť mocenské sily v štáte, alebo naopak na všetkých úrovniach zjednotené politické vedenie?
Zapojte sa do diskusie a nachádzajme spoločné riešenia!
Zahlasujte za aspoň 7 komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
V čom spočíva konflikt?
Diskutujúci sa pri hodnotení tejto prezidentskej kampane delili najmä v pohľade na úroveň verejnej diskusie, a na aktuálny význam výberu prezidenta. Podľa svojich názorov boli automaticky rozdelení do dvoch názorových skupín.
Skupina A je charakteristická spokojnosťou s tým, že táto prezidentská kampaň nie je v porovnaní s nedávnymi parlamentnými voľbami až taká vyhrotená. S verejnou diskusiou v kampani sú skôr spokojní.
Diskutujúci združení do skupiny A odmietajú názor, že tieto voľby sú súbojom o úplné ovládnutie Slovenska, a naopak tvrdia, že Slovensko potrebuje na všetkých úrovniach zjednotené politické vedenie.
Skupinu B tvoria najmä ľudia, ktorí sú s kampaňou jednoznačne nespokojní a považujú ju za menej výraznú. Chýbajú im spoločné diskusie kandidátov, kde by mohli svoje myšlienky vzájomne konfrontovať. Sú totiž presvedčení, že ak sa kandidát vyhýba debate s protikandidátmi, znižuje tým úroveň verejnej diskusie a tiež oberá občanov o možnosť uvedomelo a informovane sa rozhodnúť.
V skupine B tiež tie prevláda názor, že v týchto prezidentských voľbách ide najmä o budúce zahranično-politické smerovanie Slovenska, a že voľby sú tiež súbojom o úplné ovládnutie Slovenska. Od prezidenta totiž jednoznačne očakávajú, že bude okrem iných úloh aj vyvažovať mocenské sily v štáte.
Skutočný líder sa nebojí diskutovať
Zhodujeme sa, že hlava štátu musí dbať viac o blaho občanov, než svojich politických spojencov. Zároveň totiž uznávame, že prezident musí okrem iných úloh aj vyvažovať mocenské sily v štáte.
Jeden z najkonsenzuálnejších názorov ukazuje, že väčšina diskutujúcich si už svojho kandidáta vybrala. Kým v predchádzajúcich prezidentských voľbách sa veľa hovorilo o „vynútenej” voľbe „menšieho zla”, zdá sa, že táto menej výrazná kampaň našla tých pravých kandidátov. Jednoznačne sa totiž zhodujeme, že svojho favorita tentokrát budeme voliť bez pochybností. O čom to svedčí?
V oboch skupinách jednoznačne prevláda názor, že kampaň by mala byť transparentná, a mali by sme vedieť, od koho komu smerujú peniaze. Na rozdiel od skupiny A ale v skupine B vnímajú diskutujúci transparentnosť komplexnejšie a dôslednejšie.
Jednoznačne deklarujú, že ak je kandidát štátnym funkcionárom, nemal by na kampaň využívať aj ľudské a materiálne kapacity štátu súvisiace s jeho funkciou. Zároveň však prevažná časť diskutujúcich z oboch skupín uznáva, že „skrytej” kampani, tváriacej sa ako výkon pracovných povinností, nemožno úplne zabrániť.
Napriek väčšinovej spokojnosti diskutujúcich s minimálne jedným kandidátom nie sme spokojní s úrovňou verejnej diskusie. Deklarujeme, že favorit by sa nemal báť konfrontácie s protikandidátmi, lebo aj oni reprezentujú názory občanov Slovenska. Takmer tretina diskutujúcich si však nemyslí, že vyhýbaním sa konfrontácii s protikandidátmi klesá úroveň verejnej diskusie.
Ako ďalej?
Čo teda čakáme od predvolebnej kampane, ak nie vyššiu informovanosť? Nepotrebujeme vedieť viac o kandidátoch, ich plánoch, predstavách a spôsobe uvažovania? Zdá sa, že si myslíme, že svojich vlastných favoritov poznáme dobre.
Poznáme ale dosť dobre aj situáciu, v ktorej táto voľba prebieha? Vieme, o čo ide v prezidentských voľbách?
Každý tretí diskutujúci uviedol, že nevie, aká je hlavná téma týchto prezidentských volieb. Mali by sme to vedieť? Alebo ostane pre každý tábor iná?
Alebo v týchto prezidentských voľbách naozaj ide najmä o budúce zahranično-politické smerovanie Slovenska? A nejde napokon vždy, ak prezident reprezentuje navonok svoju krajinu a štát ako jeho hlava?
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.