O čo ide presne? Korčoka a Pellegriniho finančne znevýhodňuje slovenský volebný zákon, ktorý na rozdiel od českej legislatívy nepamätá na to, že dvaja postupujúci z prvého kola volieb môžu potrebovať vo finiši ešte nejaké peniaze navyše. A tie sa pri mobilizácii voličov zídu zakaždým, bez ohľadu na týchto dvoch kandidátov. Obaja si od štartu volebnej kampane musia vystačiť do začiatku moratória pred druhým kolom volieb so zákonným limitom 500-tisíc eur.
V Českej republike to vyzerá inak. Pred prvým kolom volieb môže každý kandidát vynaložiť na svoju kampaň 40 miliónov českých korún (Kč), čo je v prepočte 1,58 milióna eur. Do volebných nákladov sa započítavajú financie využité od chvíle, keď predseda Senátu oznámi termín volieb. Kto postúpi do finále, má právo použiť dovedna 50 miliónov Kč (takmer dva milióny eur).
Česi naposledy volili novú hlavu štátu vlani (obidve kolá volieb sa uskutočnili v januári 2023). Petr Pavel, ktorý sa nakoniec stal prezidentom, vyčerpal pred prvým kolom limit 40 miliónov Kč. Keď bolo jasné, že postúpil, mohol získať od darcov ďalšie peniaze. Po zatvorení volebných miestností mu v priebehu necelých 48 hodín nabehlo na transparentný účet viac ako prípustných 10 miliónov Kč (samozrejme, že peniaze nad úroveň tejto sumy už využiť nesmel). Za zmienku stojí, že najvýraznejšie mu prispeli menší darcovia. Pavlov vyzývateľ v druhom kole volieb Andrej Babiš si vytvoril finančnú rezervu: niekoľko miliónov korún nevyužitých pred prvým kolom mal k dispozícii v rozhodujúcom dueli (od fyzických osôb neprijímal dary, kampaň mu uhrádzalo hnutie ANO, ktorému doteraz šéfuje).
Pavel mal teda pred druhým kolom poruke ešte v prepočte 400-tisíc eur. Pri pohľade na transparentné účty Korčoka a Pellegriniho sú zdroje obidvoch dokopy dokonca teraz výrazne menšie, ako mal tento český prezidentský kandidát v januári 2023. Na konte Pellegriniho bola tento utorok (26. marca) suma necelých 73-tisíc eur, Korčok mal k dispozícii ešte takmer 93-tisíc eur.
Čo sa týka celkovej povolenej čiastky na kampaň, pri jej hodnotení nemožno príliš kriticky porovnávať Slovensko s Českom. Za riekou Moravou môže finalista volieb použiť v prepočte síce až takmer dva milióny eur, čo je štvornásobne viac, ako pripúšťa slovenský volebný zákon, ale treba si uvedomiť odlišnosti. Napríklad to, že oblepiť Českú republiku plagátmi prezidentského kandidáta vyjde drahšie. Slovensko má v porovnaní s ňou takmer dvakrát menšiu rozlohu.
Naopak, Česko a Slovensko sa napriek rôznym rozdielom súvisiacim s voľbami približujú k sebe vtedy, keď voliči majú prísť rozhodovať o novom zložení parlamentu. Politická strana alebo hnutie, ktoré chce mať zastúpenie v NR SR, môže robiť kampaň za 3 milióny eur. V Česku je tento zákonom stanovený limit 90 miliónov Kč, čo vychádza v prepočte na 3,56 milióna eur.
Ukazuje sa, že existuje určitý nepomer, keď sa pozrieme na objem financií na kampaň v oboch štátoch v prezidentských a parlamentných voľbách. V Česku môže uchádzač o funkciu hlavy štátu minúť takmer polovicu sumy, ktorou zákon umožňuje disponovať politickej strane alebo hnutiu (finalista ešte viac). Na Slovensku však kandidát do Grasalkovičovho paláca má právo zaplatiť si len takú kampaň, ktorá je šesťnásobne lacnejšia, ako si môže dovoliť politický subjekt vo voľbách do NR SR.