V prospech víťazstva Petra Pellegriniho nad Ivanom Korčokom hrala podľa očakávaní vyššia účasť voličov v prezidentských voľbách. S vyše 61 percentami predčila aj vysokú účasť v prvom kole a je najvyššou od roku 1999, keď vyhral voľby Rudolf Schuster za vyše 75 percentnej účasti. Tým pádom je aj celkové číslo takmer milión štyristo tisíc hlasov pre Pellegriniho najvyššie od zvolenia Schustera. „Odvtedy ide o rekordný zisk hlasov pre víťaza aj porazeného finalistu prezidentských volieb. Vyplýva z toho vysoká legitimita výsledku volieb a potvrdenie, že obe strany dokázali veľmi úspešne mobilizovať svoj elektorát. Vieme, že Peter Pellegrini má v spoločnosti viac podporovateľov. Otázka bola, kto bude mobilizovať lepšie,“ hovorí v povolebnom rozhovore pre Pravdu šéf prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský.
Harabinovi voliči, koalícia a Matovič
Hoci sa na základe predvolebných prieskumov a výsledkov prvého kola očakával tesný výsledok aj toho finálového, Peter Pellegrini zvíťazil v prezidentskom súboji s rozdielom vyše šesť percentuálnych bodov, čo predstavovalo vyše 165 tisíc hlasov. „Všetky modely pre druhé kolo v prípade vyššej účasti favorizovali Petra Pellegriniho. V prospech Ivana Korčoka by bola účasť iba do 48 percent, všetko nad nahrávalo protikandidátovi. Takže sa potvrdilo, čo sme predpokladali,“ konštatuje Hankovský.
A prečo z vyššej účasti ťažil Peter Pellegrini? „Jednou z veľkých neznámych bolo, ako sa zachovajú voliči Štefana Harabina. Predpokladám, že spätne pri analýzach sa potvrdí, že títo voliči prišli a volili Pellegriniho.“ Analytik však zároveň dodáva, že ich voľba bola skôr proti Ivanovi Korčokovi, ako za Petra Pellegriniho.
Čítajte viac Peter Pellegrini: Poslanec, štátny tajomník, minister, šéf parlamentu, premiér a teraz prezident
„Voliči Štefana Harabina sú po stranníckej línii do veľkej miery voliči Roberta Fica a Andreja Danka. Takže zjavne zafungovalo ich odporúčanie v závere kampane, aby prišli voliť proti Korčokovi,“ tvrdí Hankovský.
„Ak niečo mohlo prehrať voľby Petrovi Pellegrinimu, tak to bola práve roztrieštenosť koalície v prvom kole. Nakoniec proti nemu kandidoval aj jeho koaličný partner Andrej Danko,“ dodáva.
O čom sa zatiaľ hovorí menej je aktivita Igora Matoviča v prospech Ivana Korčoka, ktorá mohla byť podľa Hankovského kontraproduktívna. „Nakoniec celkom jednoznačná podpora Matoviča a zároveň jeho ostrá antikampaň voči Pellegrinimu nakoniec nefungovala. Ani som to neočakával, pretože dnes Igorovi Matovičovi dôveruje príliš málo voličov, aby mohli mať jeho aktivity zásadný vplyv,“ hodnotí Hankovský.
Strach z vojny
Harabinovi voliči by sami o sebe k výhre Pellegriniho nemuseli stačiť. Očividne sa mu však podarilo osloviť aj tých, ktorí sa prvého kola ani nezúčastnili. „Jednou z mobilizačných tém bola vojna na Ukrajine a vykreslenie Pellegriniho ako kandidáta, ktorý bude robiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo aktívnou súčasťou vojenského konfliktu u nášho suseda,“ tvrdí riaditeľ IPSOSu.
Naopak, Pellegriniho táboru sa zrejme úspešne podarilo onálepkovať Ivana Korčoka ako kandidáta vojny, hoci sa voči tomu Korčok v kampani, aj v prvej reakcii na výsledok volieb, ohradil. „Áno, Ivan Korčok Petrovi Pellegrinimu vyčítal mobilizáciu postavenú na emócii strachu, ale napokon to bolo niečím, čo spôsobilo, že tieto voľby mali vysokú účasť a legitimitu a že podporovatelia kandidátov prišli prejaviť svoju vôľu,“ konštatuje Hankovský.
Maďarov by nepreceňoval
Peter Pellegrini v bezprostrednej reakcii špeciálne poďakoval za podporu šéfovi maďarskej národnostnej strany Aliancia, Krisztiánovi Forróovi. Vo všetkých južných okresoch vyhral Pellegrini o šesť a viac percentuálnych bodov, v Komárňanskom napríklad aj o desiatky.
„To či zabrala práve podpora Forróa a do akej miery volili voliči maďarskej národnosti Petra Pellegriniho ukážu až detailnejšie analýzy volebných výsledkov. Pri tak vysokej účasti, vplyv tejto skupiny klesá, takže by som ho nepreceňoval,“ tvrdí analytik.
Slovensko zostáva rozdelené
Pri pohľade na volebnú mapu sa ukazuje, že Pellegrini vyhral v 60 zo 79 okresoch a až na Bratislavský vo všetkých krajoch. Na druhú stranu, Ivan Korčok okrem západných okresov bodoval napríklad v Dolnom Kubíne, Poprade, Prešove a v mestských častiach metropoly východu – Košíc. „Výsledok v západných okresoch často ovplyvňujú voliči zo zahraničia, ktorí ich majú napríklad z Čiech najbližšie, takže neprekvapuje. Dolný Kubín ukazuje, aká dôležitá bola pre Korčoka podpora od KDH a svoje zohral aj vplyv veľkých miest, kde je aj sociodemografický profil voliča viac naklonený Ivanovi Korčokovi,“ hovorí Hankovský.
Upozorňuje, že aj v mnohých okresoch, kde vyhral Pellegrini, bol rozdiel tesný, na úrovni stoviek či jednotiek tisícov hlasov. Napriek konečnému rozdielu vyše 165 tisíc hlasov medzi Pellegrinim a Korčokom, Hankovský upozorňuje, že ide o najtesnejší výsledok prezidentských volieb v novodobej histórii Slovenska. „Nový prezident bude teraz skutočne stáť pred veľkou výzvou zjednotiť takto rozdelené Slovensko. Rozdelenie takmer na dve polovice tak pretrváva aj po týchto voľbách,“ uzatvára riaditeľ IPSOSu.
V celom rozhovore so šéfom IPSOSu Jakubom Hankovským je reč aj o:
- Urobil v kampani Ivan Korčok chybu a mal podľa šéfa prieskumnej agentúry Jakuba Hankovského naozaj priestor v súčasnej situácii získať viac hlasov?
- Boli prezidentské voľby skutočne referendom o vládnej koalícii a znamená ich výsledok potvrdenie, že voliči sú s činnosťou vlády spokojní?
- Čo znamená pre vládu, opozíciu a vôbec krajinu, že aj v prezidentskom paláci bude predstaviteľ koalície? Nastane avizovaný pokoj a spolupráca?
- A ako výsledok voľby prezidenta ovplyvní nadchádzajúce voľby do europarlamentu?
Vypočujte si v audio verzii rozhovoru s riaditeľom prieskumnej agentúry IPSOS Jakubom Hankovským: