Schôdza sa začala v stredu ráno o deviatej mimoriadnou schôdzou k zákonu, ktorým sa ruší verejnoprávna RTVS a vzniká nová verejnoprávna inštitúcia Slovenský rozhlas a televízia Slovenska.
Premiéra postrelili krátko pred treťou hodinou počas toho, ako sa šiel po rokovaní vlády pozdraviť so skupinkou ľudí pred domom kultúry.
Rokovanie okamžite prerušili
Za rečníckym pultom práve vystupovala poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Dana Kleinert. V tom zaznel gong. „Prerušujem schôdzu parlamentu na neurčito,“ povedal Blaha a povzdychol si. „Bol postrelený predseda vlády Slovenskej republiky,“ uviedol. „Toto je vaša robota,“ dodal a odklonil mikrofón.
Čítajte viac Čaputová a Pellegrini: Situáciu musíme upokojiť. Do paláca zvolajú lídrov strán, tí pozastavujú kampane
V tom sa v parlamente strhla hádka. „Naša robota? Naša?“ kričali opoziční poslanci a začali sa navzájom obviňovať. Padali aj vulgarizmy. Nasledovala emotívna tlačovka koaličných strán, na ktorej Blaha pokračoval v obviňovaní médií a opozície spolu s lídrom SNS Andrejom Dankom. Rokovanie parlamentu je nateraz prerušené na neurčito.
Na premiéra Roberta Fica po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej spáchal atentát levický básnik Juraj Cintula, ktorý päťkrát vystrelil zo zbrane a zasiahol ho. „Stala sa vec, ktorá sa nikdy nemala stať,“ uviedol pre Pravdu podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas). Žiga po incidente oznámil, že Národná rada (NR) SR už tento týždeň rokovať nebude a prísnejším bezpečnostným pravidlám bude od stredy podliehať nielen budova, ale aj samotní zákonodarcovia. Brány parlamentu nateraz neprekročia ani nohy návštevníkov.
Podpredseda parlamentu Peter Žiga si v novodobej histórii Európy nepamätá, že by došlo k podobne mimoriadne nešťastnej udalosti. Priblížil, že NR SR podľa neho už tento týždeň v zasadnutí pokračovať nebude. Rokovanie je priebežne prerušené zatiaľ do 21. mája. Žiga pripustil, že po atentáte zostane parlament paralyzovaný možno aj dlhšie.
„Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať, či budúci týždeň zasadneme, alebo nie. To je ešte predčasné rozhodnúť, ale viem si predstaviť, že všetky body presunieme na júnovú schôdzu. V tejto chvíli si nemyslím, že by to situáciu upokojilo, aby sme rokovali v Národnej rade SR, keď človek, ktorý je súčasťou nás, bojuje o život. Určite nie,“ povedal pre Pravdu.
V parlamente po streľbe na Fica v Handlovej posilnili bezpečnostné opatrenia, prijali sa tiež opatrenia na bezpečnosť poslancov. „Do odvolania významne zvyšujeme ochranu objektov v správe Národnej rady SR a do odvolania pozastavujeme aj návštevy budovy NR SR. Súčasne prijímame opatrenia na bezpečnosť poslancov, pretože viacerí z nich vyjadrili obavy,“ informovala Kancelária NR SR. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok priblížil, že vyhrážky dostal aj nitriansky župan Branislav Becík. Strany pozastavili na čas eurokampaň. Vyhrážky smrťou dostali aj ďalší poslanci.
Protest pred pultíkom
V parlamente aktuálne prebiehala debata k vládnemu zákonu, ktorým sa ruší RTVS a zavádza sa nová verejnoprávna STVR. Tri kluby Smer, Hlas a SNS dohodli, že aj pri tomto zákone pristúpia k obmedzeniu rozpravy, tentokrát na 24 hodín. S úvodným slovom vystúpila ministerka kultúry Martina Šimkovičová. „V úvode chcem zdôrazniť, že tento zákon nanovo upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a rozhlasu jej orgánov, hospodárenie a financovanie,“ prečítala.
Novým zákonom sa podľa rezortu zásadne mení neúspešný model dvoch verejnoprávnych médií. „Ani za tento dlhý čas sa nepodarilo naplniť jeho základné ciele, ako napríklad zabrzdiť zadlžovanie verejnoprávneho vysielania a zabezpečiť jeho finančnú konsolidáciu,“ uviedla. Po pár sekundách ministerkinho prejavu sa začali pred rečnícky pult zhromažďovať poslanci Matovičovho hnutia. Ústa mali prelepené čiernou páskou a v rukách držali plagát s nadpisom „Koniec slobody slova v RTVS“.
„Chcem sa len spýtať, sú tu isté materiály nejaké, či to je v poriadku. Mám pokračovať ďalej?“ obrátila sa na Petra Žigu, ktorý prikývol. Kým Šimkovičová čítala svoj prejav ďalej, na jej podporu sa za ňu postavili členovia poslaneckého klubu SNS a neskôr sa pripojili aj poslanci Smeru vrátane Tibora Gašpara či Richarda Glücka. Šimkovičová sa v prejave odvolávala na plnenie programového vyhlásenia vlády a prísľub občanom napĺňať ho.
Čo odznelo v pléne?
Vysielanie v RTVS podľa Šimkovičovej postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti a transparentnosti. Problematická je podľa nej tiež efektivita využívania verejných financií a miera spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. „Musím povedať, že až život ukáže, do akej miery sa nové princípy dokážu uplatniť,“ zhodnotila.
Čítajte viac Deň po atentáte na Fica: Strelca obvinili z úkladnej vraždy. On tvrdí, že nechcel premiéra zabiť, iba mu ublížiť
Kritizovala, že sa unifikovala len tvorba a názory tvorcov a k fyzickému, aj keď nakoniec neúspešnému spojeniu došlo len v štúdiu v Banskej Bystrici, keď rozhlas a televíziu „natlačili do jednej budovy“. Tvorba a vysielanie oboch verejnoprávnych inštitúcií sa podľa Šimkovičovej v súčasnosti len minimálne líši od iných komerčných médií hlavného prúdu. „Spravodajstvo a publicistika v slovenskej televízii a v slovenskom rozhlase sa stali postupne príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií,“ čítala ďalej šéfka kultúry.
Podľa nej verejnoprávny charakter neochránil ani dlhodobý výber koncesionárskych poplatkov. „Cieľom návrhu je v období meniaceho sa rozvíjajúceho sa mediálneho priestoru posilniť ich verejnoprávny charakter, zabezpečiť dodržiavanie plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby,“ uviedla.
Poslanec KDH František Mikloško, ktorého Michelko v pléne označil za „relikt dávnych čias“ a vyzdvihol tých, ktorí prešli v KDH prerodom na rozdiel od neho, v pléne poslanca SNS kritizoval, že bráni najčernejšie obdobie ponovembrových dejín Slovenska – obdobie mečiarizmu.
Viac z reklamného koláča
Rozdiely vo vysielaní verejnoprávnych a súkromných médií sú podľa Šimkovičovej len marginálne. „Pluralita názorov je pomaly archaizmus. V súkromných aj verejnoprávnych médiách vystupujú spravidla tí istí propagandisti v šatách rôznych politológov, analytikov či hercov,“ povedala. Pripomenula aj to, že nový STVR by si mal ukrojiť väčší kus „reklamného koláča“. Z 0,5 percenta by mal podiel reklamy stúpnuť na päť percent.
Pôvodným zámerom v 90. rokoch bolo podľa nej vytvoriť podmienky pre rovnováhu medzi vznikajúcimi súkromnými médiami a verejnoprávnym rozhlasom a televíziou. „Podľa toho sa nastavilo a viackrát sa aj zákonom menilo delenie reklamného balíka v prospech súkromných médií. Postupne sme však na Slovensku dosiahli až taký extrém, že finančné prostriedky z reklamy takmer komplet pripadli súkromným médiám, ale z hľadiska obsahu sa predpokladaná duálna vyváženosť stratila,“ uviedla.
V rozprave vystúpil poslanec SNS Roman Michelko ako jeden z dvoch koaličných rečníkov. Na margo reklamy uviedol, že v priebehu filmov na STVR nebude. Reklamu si vie predstaviť napríklad po konci správ či iného spravodajského alebo publicistického bloku. Odmieta, že sa zvýšením reklamného času zničí verejnoprávny charakter televízie. „Nech je nová šťuka na reklamnom trhu,“ uviedol. Upozorňuje, že stále pôjde len o štvrtinu z objemu, ktorý môžu vysielať komerčné televízie. „Päť percent je šanca, aby diverzifikácia zdrojov pre verejnoprávne médiá bola podstatne väčšia,“ obhajoval.
Generálny tajomník služobného rezortu Lukáš Machala neskôr na tlačovej konferencii uviedol, že príjem z reklamy bude okrem dotácií zo štátneho rozpočtu jedným z príjmov pre novú STVR. „Je potrebné podporiť viaczdrojové financovanie,“ uviedol. „Uvedomujeme si, že RTVS nemôže komerčne vysielať a súťažiť s komerčnými televíznymi stanicami,“ povedal líder SNS Andrej Danko.
Zástupcovia SNS zdôraznili, že v žiadnom prípade nemá byť ohrozené vyhlásenie súkromných médií. Danko ďalej kritizoval, že RTVS nemá práva na vysielanie hokeja a iné športy, ktoré stratiť nemali a že ich hlavným cieľom je transparentnosť. „Táto postsocialistická štruktúra fungovania RTVS sa musí skončiť, lebo sa to potom skončí bankrotom,“ dodal.
Koalícia tretíkrát obmedzila rozpravu
Ešte predtým, než sa otvorila rozprava, koalícia schválila obmedzenie rozpravy v prvom čítaní. Procedurálny návrh čítal Rudolf Huliak (SNS), ktorý opäť vytiahol paragraf 29. Smer, Hlas a SNS tak schválili, že čas na rozpravu bol určený na 24 hodín. Do diskusie sa prihlásilo 40 rečníkov. SNS má k dispozícii na vystúpenia hodinu a 36 minút, Hlas niečo vyše štyroch hodín a Smer takmer sedem hodín. Ak už nevystúpia žiadni koaliční poslanci, rozprava sa o tento čas skráti.
Nie je to prvýkrát, čo sa tak stalo. V januári vytiahol Huliak tento paragraf pri schvaľovaní tzv. kompetenčného zákona. Koalícia nakoniec veto prezidentky Zuzany Čaputovej prelomila, no opozícia jej to nechcela zľahčiť a obštruovala. Poslanci Smeru, Hlasu a SNS preto vytiahli paragraf 29 a obmedzili rozpravu na 12 hodín.
Spravili tak aj pri novele trestných kódexov, konkrétne pri rozprave k skrátenému režimu schvaľovania. V prvom čítaní ju obmedzili na dvadsať hodín, aby opozícia nemohla obštruovať ako to spravila koncom roka 2023. Prezidentka Čaputová vtedy obmedzenie kritizovala. „Obmedzenie parlamentnej diskusie o novele zákonov v oblasti trestného práva považujem za neospravedlniteľné uprednostnenie vlastného záujmu pred ústavnými princípmi a verejným záujmom,“ uviedla.