Cameron chce migrantom na štyri roky odoprieť daňové bonusy, zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie. Takisto ich poslať preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a dlhšie zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie.
Britské návrhy nepoburujú iba európskych politikov, ale aj samotných ľudí, ktorí si pre nedostatok práce doma hľadajú pracovné uplatnenie v zahraničí. „Som Róm, a mám s tým v Anglicku problém. Všetci sa na mňa pozerajú, akoby som bol iba príživníkom. Prišiel som si však do Británie zarobiť, a nie poberať dávky, ako, žiaľ, väčšina mojich známych. No stále budem tvrdiť, že nás poctivých pracujúcich je tu viac,“ hovorí 35-ročný Bartolomej Šataj z Nacinej Vsi pri Michalovciach, ktorý už vyše desať rokov pracuje v britskom meste Sheffield v oceliarskom priemysle. Domov chodí trikrát do roka, päťčlennej rodine posiela z Anglicka peniaze. Bartolomej Šataj považuje za protiprávne, že Británia ho ide nútiť do toho, aby tam mal trvalý pobyt, či mu chce zakázať, aby do krajiny prišli aj jeho rodinní príslušníci.
Únia dvíha varovný prst
Komisia aktuálne žaluje Britániu za to, že pri schvaľovaní detských prídavkov pre občanov iných členských štátov EÚ kontroluje, či majú v Británii trvalý pobyt. Podľa nej je to porušenie práva na slobodu pohybu. Generálny advokát Cruz Villalón však najnovšie odporučil, aby Súdny dvor žalobu Európskej komisie proti Veľkej Británii zamietol. Monarchia má mať právo overovať trvalý pobyt žiadateľov o sociálne dávky na deti. Ide vraj o oprávnený prostriedok ochrany britských daňovníkov.
Blížiace sa rozhodnutie Súdneho dvora by mohlo výrazne pomôcť zástancom členstva Británie v únii. „Sociálny turizmus“ je jedným z problémov, ktoré sa Cameron snaží vyriešiť k spokojnosti Britov. Je to jedna z jeho priorít v rámci snahy upraviť podmienky členstva Británie v EÚ pred uskutočnením referenda o zotrvaní v únii. Cameron prisľúbil, že referendum sa uskutoční do konca roku 2017, predpokladá sa však, že sa uskutoční už budúci rok. A to práve počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
„Cameron si už dávnejšie uvedomil, že sú nepravdepodobné zmeny vo fungovaní Zmluvy o EÚ. Rozhodne však bude tlačiť najmä na štyri veci. Po prvé, na to, aby obmedzil právo mobility a sociálnych dávok pre migrantov. Po druhé, aby uchránil Veľkú Britániu od užšej integrácie v rámci spoločenstva a špeciálne v rámci eurozóny. Po tretie, aby zabezpečil jej konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta cez redukciu nezmyselných nadmerných regulácií a cez rušenie rôznych obchodných bariér. Po štvrté, bude sa snažiť uchrániť tzv. britský rabat, čo sa týka príspevkov do spoločného rozpočtu EÚ,“ komentuje situáciu analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Debaty o Brexite posilňujú migranti
Riziko vystúpenia Británie však podľa ekonómov nemožno vylúčiť, vzhľadom na neschopnosť EÚ postaviť sa čelom k riešeniu utečeneckej krízy. „Vzhľadom na utečeneckú krízu sa bude argumentovať, že ak príde k Brexitu, tak to umožní Británii viesť si vlastnú imigračnú politiku s možnosťou výrazného obmedzenia prílevu utečencov bez toho, aby do toho akýmkoľvek spôsobom zasahoval Brusel,“ tvrdí Pánis. Zástancovia Brexitu budú verejnosť podľa ekonómov presviedčať, že prosperita krajiny sa zvýši bez nadmerných regulácií, ktoré zlepšia konkurencieschopnosť a vytvoria priestor na rýchlejší ekonomický rast. Silným argumentom bude aj fakt, že Británia nebude musieť prispievať do spoločného rozpočtu a bude môcť tieto peniaze minúť lepšie doma.
„Prieskumy verejnej mienky vo Veľkej Británii ukazujú, že väčšina populácie je za zotrvanie krajiny v únii, a to aj keby Cameron dosiahol len minimálne ústupky od európskych lídrov. Cameron pritom uviedol, že bude v kampani pred referendom presviedčať Britov o pozitívach ich členstva v európskom spoločenstve. Britský pokus zmeniť nastavenie pravidiel v únii môže priniesť pozitíva pre všetky krajiny. Takto by sa po rokoch zreformovala únia, systém by bol efektívnejší,“ povedal pre Pravdu Jakub Krupa, ekonomický komentátor, ktorý píše pre britský denník The Guardian.
Slováci v Británii prínosom
Vo Veľkej Británii pracujú Slováci na rôznych pozíciách – od smetiarov, cez predavačov, upratovačky alebo ako aupair. Radia sa tak na 22. miesto spomedzi všetkých národností žijúcich v Británii. V roku 2011 sme sa stali najrýchlejšie rastúcou skupinou. Počet Slovákov v Británii za posledných šesť rokov vzrástol o 600 percent. V krajine podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje aktuálne vyše 70-tisíc Slovákov. Lákavá je výška tamojšej mzdy. Priemerná britská mzda bola podľa centrálneho štatistického úradu Veľkej Británie za rok 2014 na úrovni v prepočte zhruba 2 378 eur. Priemerná mzda na Slovensku bola vlani 858 eur. Podľa oficiálnych zdrojov najviac Slovákov pracuje v administratíve, za nimi nasleduje hotelierstvo a poľnohospodárstvo.
Mnoho Slovákov však chodí do Británie kvôli štedrým sociálnym dávkam. V konečnom dôsledku sú však Slováci pre britskú ekonomiku prínosom. Imigranti z nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovenska, však odviedli vo Veľkej Británii na daniach oveľa viac, ako odčerpali zo systému. Do roku 2011 odviedli do britského systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac, ako z neho dostali vo forme služieb. Aj prisťahovalci zo širšieho európskeho hospodárskeho priestoru European Economic Area, ktorý okrem štátov EÚ zahŕňa aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, mali pozitívny vplyv na ekonomiku Británie a ich čistý fiškálny prínos za obdobie 1995 až 2011 predstavuje 4,4 miliardy libier.
Výhody členstva prevyšujú problémy
Konfederácia britského priemyslu (CBI) najnovšie zvyšuje svoj tlak na zotrvanie Veľkej Británie v únii. CBI totiž tvrdí, že alternatívy k zotrvaniu krajiny v EÚ by poškodili obchod. Nejde však o jednotný názor, keďže niektoré členské spoločnosti by súhlasili s vystúpením Veľkej Británie z EÚ. „Aj keď to nie je jednotný názor, väčšina firiem si myslí, že výhody členstva v EÚ prevažujú nad nevýhodami,“ uviedla CBI vo svojej správe. „Tiež však vnímajú to, ako väčšina inštitúcií, že fungovanie EÚ je ďaleko od perfektného,“ dodáva CBI, ktorá reprezentuje 190-tisíc firiem v krajine.
Británia si podľa nich nemôže dovoliť prísť o viac ako 500-miliónový trh zákazníkov na jednotnom európskom trhu. Podľa britských priemyselníkov do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii spolu 1,2 bilióna dolárov. Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 až 5 percent britského hrubého domáceho produktu.
Na prípadný Brexit by doplatili najviac Nemecko, Írsko, Luxembursko, Belgicko či Švédsko, s ktorými Briti najviac obchodujú. Nemecko je pritom najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Ak sa darí Nemecku, darí sa aj domácej ekonomike a naopak. Otvorenosť slovenskej ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom hrubom domácom produkte dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent.