V utorok (4. októbra) na bruselskej pôde poslanci Európskeho parlamentu preto schválili Parížsku klimatickú dohodu, ktorej cieľom je, aby sa jednak bohaté, ale aj chudobné štáty podieľali na udržaní rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. K dohode sa pridali už aj USA, India či Čína.
Dohodu doteraz ratifikovalo 62 štátov, ktoré spolu vyprodukujú 52 percent emisií skleníkových plynov vo svete. Vlani sa však k nej prihlásilo až 185 krajín. Slovensko ako predsedajúca krajina Rady EÚ teraz tlačí na to, aby zvyšných 123 štátov sveta ratifikovalo dohodu v dohľadnom čase.
V prípade členských štátov EÚ by malo ísť o termín do konca tohto roka. Ide o jednu z priorít slovenského predsedníctva. Slovensko momentálne patrí len k siedmim členským štátom EÚ, ktoré skončili vnútroštátny proces ratifikácie Parížskej dohody.
Rovnako tak urobili Francúzsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Portugalsko a Rakúsko. Tieto krajiny sú zodpovedné za približne 5 percent celosvetových emisií skleníkových plynov. Napríklad v susednej Českej republike bude o dohode ešte hlasovať parlament, ratifikácia sa očakáva až na jar budúceho roka. Európska únia ako celok vytvára približne 12 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Ak by svet nepristúpil na šetrnejšie zaobchádzanie so životným prostredím, podľa Svetovej banky hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o 100 miliónov.
„V mene ľudstva, v záujme budúcich generácií vás vyzývam, aby ste podporili rýchlu ratifikáciu klimatickej dohody,“ apeloval včera na členské štáty generálny tajomník OSN Pan Ki- mun, ktorý vystúpil na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
V roku 2020 má Parížska klimatická dohoda nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997. Po utorňajšom schválení dohody europarlamentom (610 europoslancov za, 38 proti) sa majú ratifikačné listiny EÚ a siedmich členských štátov, ktoré už skončili svoj ratifikačný proces, uložiť v sídle OSN v New Yorku tento piatok 7. októbra.
Prvé zasadnutie strán Parížskej dohody sa uskutoční už počas klimatickej konferencie v Marrákeši 7. až 18. novembra. V druhej polovici storočia by vďaka novým nastaveniam mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita.
Ohrozená Afrika a India
Bez výraznejších zmien v prístupe ľudí k prírode by najhoršie dosahy klimatických zmien postihli Afriku. Tam by zmena klímy mohla viesť k rastu cien potravín až o 12 percent v roku 2030. To by bolo obzvlášť ťažké pre tamojšiu spoločnosť, kde výdavky najchudobnejších vrstiev na potraviny už teraz dosahujú 60 percent.
Vážne postihnutá by bola aj Južná Ázia, a to najmä India, kde by do extrémnej chudoby upadlo 45 miliónov ľudí. Najchudobnejším krajinám, a nielen im, totiž hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Svetová banka upozorňuje na čoraz viac prírodných katastrof, ale aj na nebezpečenstvo rôznych chorôb zo znečistených podzemných vôd.
Najviac znečisťujú ovzdušie práve ľudia na opačnom konci príjmového rebríčka. Britská mimovládna charitatívna organizácia Oxfam upozornila, že najbohatších desať percent ľudstva produkuje približne polovicu všetkých emisií oxidov uhlíka. Najchudobnejšia polovica ľudstva sa na ich produkcii podieľa len desiatimi percentami. Pritom je najviac ohrozovaná suchom a ďalšími negatívnymi javmi, ktoré sú spájané so zmenami klímy.
Plány, ako to zvrátiť
Európska únia plánuje jednotne znížiť do roku 2030 emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent. USA by mali do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až takmer o 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005.
Čína by mala do roku 2027 znížiť emisie až o 65 percent. Podiel primárnej spotreby energie, ktorá je poskytovaná z obnoviteľných zdrojov, sa má zasa do roku 2030 zvýšiť o 20 percent. Ďalším významným znečisťovateľom ovzdušia je India, ktorá musí do roku 2030 okresať emisie o 33 až 35 percent v porovnaní s rokom 2005. Čína vypúšťa do ovzdušia asi 30 percent celkových emisií skleníkových plynov, USA asi 16 percent. Ani jedna z týchto krajín sa nepripojila ku Kjótskemu protokolu podpísanému v roku 1997.
Lídri členských štátov pridali aj štvrtý záväzný cieľ, ktorým by sa do roku 2030 mala dosiahnuť 15-percentná prepojenosť elektrických a plynových sietí členských štátov.
Slovensko má prepojenosť so susednými krajinami na úrovni približne 50 percent. Tento cieľ sa týka najmä pobaltských štátov, Španielska a Portugalska, kde sa pohybujeme v jednociferných číslach. Slovensku sa aj doteraz darilo znižovať emisie skleníkových plynov. Krajina už teraz dosahuje požadovaný 40– percentný pokles emisí oproti roku 1990. V tom čase pôsobilo na v krajine veľa fabrík z čias socializmu.
Na riešenie globálnych výziev má slúžiť Zelený klimatický fond. Ten bude hlavným zdrojom financovania. Zdroje v objeme minimálne 100 miliárd dolárov ročne od roku 2025 však zatiaľ nie sú jednoznačne definované a fond je odkázaný predovšetkým na dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov.