Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson, ktorého krajina predsedala rade uplynulé dva roky, tam povedal, že Spojené štáty sa nebudú ponáhľať s rozhodnutím o svojej politike v oblasti zmeny klímy. Súčasne odovzdal predsedníctvo Arktickej rady Fínsku.
Ministri zahraničných vecí Arktickej rady na zasadnutí schválili dokument, ktorý poukazuje na potrebu globálnych opatrení na znížení emisií skleníkových plynov s dlhou životnosťou i krátkodobého znečistenia ovzdušia.
Podľa slov šéfa americkej diplomacie Spojené štáty oceňujú, že ostatné krajiny majú dôležité názory a budú potrebovať čas na pochopenie ich obáv. Nebudú sa však ponáhľať so svojím rozhodnutím o politike Spojených štátov v oblasti zmeny klímy.
Členmi Arktickej rady sú Dánsko, Fínsko, Island, Kanada, Nórsko, Rusko, Švédsko a USA. Je to poradný orgán, jej rozhodnutia musia byť jednomyseľné.
Arktída sa otepľuje dvojnásobným tempom ako zvyšok planéty
Arktída sa otepľuje dvojnásobným tempom ako zvyšok planéty. Jej nárast priemerných teplôt o 3,5 stupňa Celzia od začiatku 20. storočia vedie k rapídnemu úbytku ľadu. Podľa vedcov by región Severného pólu mohol byť v lete bez ľadu už v roku 2030.
Na začiatku amerického predsedníctva Arktickej rady, keď bol prezidentom USA Barack Obama, Spojené štáty označili zmenu klímy v Arktíde za svoju čelnú prioritu. Avšak nová americká administratíva prejavila voči vedeckým záverom z oblasti zmeny klímy nedôveru a stretnutie na Aljaške preto bolo považované za akýsi indikátor zmeny ich politiky.
Prezident USA Donald Trump označil zmenu klímy za „falošnú správu“ a údajne zvažuje odstúpenie krajiny od parížskej klimatickej dohody z roku 2015, ktorá má za cieľ obmedziť emisie skleníkových plynov a spomaliť zmenu klímy. Tillerson vo štvrtok povedal, že USA sa ešte nerozhodli, či zostanú signatármi dohody. „Nebudeme sa ponáhľať s prijatím rozhodnutia. Budeme pracovať na tom, aby sme prijali to správne rozhodnutie pre Spojené štáty,“ citovali ho svetové agentúry. Veľkým jablkom sváru je ťažba ropy v americkej časti Arktídy. Obama ťažbu v citlivých oblastiach zväčša zakázal, ale Trump ju chce opäť povoliť. Topenie sa ľadovcov by mohlo umožniť nové využívanie surovín ako sú vzácne rudy, o ktorých sa predpokladá, že ležia pod arktickým ľadom. Arktické letá bez ľadu by tiež vytvorili príležitosť na nové medzinárodné lodné cesty.Lavrov: Arktída nemá potenciál na nijaký konflikt
Arktická oblasť nemá potenciál na nijaký konflikt, uviedol vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na ministerskej konferencii Arktickej rady (AC).
„Rusko robí a bude naďalej robiť veľa pre rozvoj Arktídy ako územia mieru, stability a spolupráce. Nehrozí tam žiadny konflikt. Medzinárodné právo umožňuje poskytnutie spoľahlivých záruk pre záujmy všetkých pobrežných arktických krajín, ktoré nesú zodpovednosť za dlhodobý rozvoj tohto regiónu,“ cituje Lavrova agentúra TASS.
Rusko ako najväčšia arktická veľmoc podľa jeho slov pokračuje vo zvyšovaní regionálnej imunity voči globálnym výzvam, ako aj v implementácii „Agendy 2030“ odobrenej Valným zhromaždením OSN.
Osemčlenná Arktická rada bola založená v roku 1996 ako fórum na podporu vzájomnej spolupráce a koordinácie medzi arktickými štátmi, osobitne s cieľom udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia.