Dokedy budú veľké farmaceutické firmy prudko zvyšovať ceny liekov?

, 22.07.2017 08:00
farmaceutické firmy, výskum, lieky
Krajiny sa proti rastu cien liekov môžu brániť podporou výskumu v oblasti zdravotníctva, čo zvýši konkurenciu. Ilustračné foto. Autor:

Svojvoľné, nikým neobmedzované a často excesívne dvíhanie cien sa netýka len bežných liekov, ale aj liekov na veľmi vážne alebo vzácne ochorenia, ktoré priamo ohrozujú pacientov na živote. Toto dlhodobé navyšovanie cien vytvára enormný tlak na zdravotné systémy prakticky všetkých krajín a, samozrejme, aj na pacientov, ktorí si za lieky doplácajú.

Výnimkou nie je ani Slovensko. Drahé lieky systém zdravotného poistenia nezvláda platiť. Vznikajú neúmerné dlhy v zdravotníctve a objavujú sa snahy obmedzovať spotrebu liekov alebo prenášať náklady priamo na pacienta.

V septembri 2015 svet pobúrilo počínanie Martina Shkreliho, vtedajšieho šéfa spoločnosti Turing Pharmaceuticals. Zo dňa na deň zvýšil ceny liekov proti rakovine a HIV z 13,50 dolára na 750 dolárov. Firma Valeant Pharmaceuticals prijala stratégiu skupovania konkurenčných firiem a následného zvyšovania cien. Spoločnosť Mylan za sedem rokov zdvihla cenu injekcie EpiPen o 400 percent. EpiPen používajú ľudia trpiaci anafylaxiou, čo je najťažšia alergická reakcia, a bez okamžitého podania lieku sa môže končiť smrteľne.

V poslednom čase došlo k viacerým fúziám medzi veľkými farmaceutickými firmami, čo tiež umožňuje zvyšovanie cien. „V oblasti liekov panuje oligopol niekoľkých veľkých firiem. Slabšia konkurencia udržuje ceny nových liekov vysoko,“ uviedol analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord. Európska komisia však už začala prvé vyšetrovania týchto praktík. V USA zase zabránili spojeniu dvoch obrích farmaceutických koncernov.

Ceny liekov prudko rastú už niekoľko rokov a v raste budú pokračovať. Spoločnosť Shield tento rok očakáva nárast o 12 percent, čo je podstatne viac než rast miezd azda vo všetkých krajinách sveta. Lieky si tak bude môcť dovoliť čoraz menej ľudí, čo ďalej otvára nožnice príjmovej nerovnosti. Tentoraz sa však príjmová nerovnosť netýka rozdielnej možnosti ľudí kúpiť si napríklad auto, ale priamo ich zdravia.

Na Slovensku sa zdravotníctvo nachádza vo veľkých problémoch, ktorých súčasťou sú aj ceny liekov. Lieky tvoria až 12,2 percenta dlhu slovenských nemocníc. Vyše 38 percent dlhu pripadá na zdravotnícky materiál. Na oddlženie zdravotníckych zariadení slovenská vláda plánuje vyčleniť do 585 miliónov eur zo štátnych finančných aktív. Podobná situácia je v mnohých ďalších, aj podstatne bohatších, krajinách Európskej únie. Pre neplatenie faktúr sa do problémov dostávajú distribútori, čo sa v najhoršom prípade môže skončiť tak, že farmaceutické firmy prestanú ten-ktorý liek dodávať. Nakoniec si to opäť odnesie pacient.

Fúzie farmafiriem a ceny liekov

Ako sa môžu krajiny proti rastu cien liekov brániť? „Najlepším spôsobom je podpora výskumu v oblasti zdravotníctva, čo zvýši konkurenciu. Taktiež je dôležité, aby výrobcovia generických liečiv mali jednoduchý prístup na trh. Vysoké ceny sú najmä pri liekoch chránených patentom. Po vypršaní patentu cena liekov prudko klesá,“ hovorí Tomčiak.

Nízke ceny generických liekov však nie sú vždy zaručené. Objavili sa prípady, keď istý druh generika vyrábali len dve firmy, a tak nevznikol takmer žiadny tlak na pokles ceny. Potom stačí, aby sa tieto dve firmy spojili a situácia je prakticky rovnaká ako s liekmi s patentovou ochranou. Potvrdila to aj britská štúdia, podľa ktorej cena niektorých generík vzrástla za päť rokov o viac ako 100 percent.

V oblasti liekov panuje oligopol niekoľkých veľkých firiem. Slabšia konkurencia udržuje ceny nových liekov vysoko.
Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord

Farmaceutické firmy sa spájajú preto, aby rozložili náklady na výskum a vývoj liečiv a aj preto, aby platili nižšie dane a zvyšovali zisky. „Manažéri farmaceutických firiem musia robiť to, čo je v záujme investorov,“ hovorí Makrand Jawdekar, nezávislý odborník na farmaceutický priemysel. „Blížiaci sa koniec patentov, vysoké náklady na výskum, akvizičné príležitosti, potreba doplniť portfólio liekov a veľké množstvo hotovosti povzbudzujú ďalšie fúzie farmafiriem,“ do­dal.

Ďalšou motiváciou pre spájanie farmafiriem je presun sídla do krajiny s nižším daňovým zaťažením. To bol aj prípad fúzie firiem Pfizer a Allergan. Pfizer chcel presunúť ústredie z USA do Dublinu a tak ročne na daniach ušetriť 35 miliárd dolárov. Nakoniec fúziu stopla administratíva Baracka Obamu. Pfizer sa už predtým kúpou konkurenta AstraZeneca pokúšal presunúť sídlo do Londýna.

Brusel zasahuje

Cenovú politiku farmaceutických firiem sa rozhodla preskúmať aj Európska komisia. Vôbec prvým takýmto prípadom je oficiálne otvorenie konania proti firme Aspen. Tá mala zvýšiť cenu piatich liekov proti rakovine „o niekoľko sto percent“. Tieto lieky už pritom boli bez patentovej ochrany a firma ich kúpila od spoločnosti GlaxoSmithKline. Firmou Aspen sa zaoberali už aj talianske úrady a uložili jej pokutu päť miliónov eur za zneužívanie postavenia na trhu zvýšením cien „nenahraditeľných liekov“ o 1500 percent.

„Keď cena lieku odrazu stúpne o niekoľko stoviek percent, tak je to niečo, na čo sa komisia môže pozrieť,“ povedala eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. „Konkrétnejšie, v tomto prípade budeme hodnotiť, či Aspen porušil pravidlá obchodnej súťaže Európskej únie stanovením excesívnych cien na viacero liekov.“ Aspen sa k tomu priamo nevyjadril. Uviedol len, že „je zaviazaný k férovej a otvorenej súťaži na trhoch Európskej únie.“ Podľa denníka The Times by v jednom prípade mohlo ísť o liek busulfan, ktorý sa používa na liečbu leukémie. Aspen údajne vo Veľkej Británii v roku 2013 zvýšil cenu jednej škatuľky busulfanu z 5,20 libry na 65,22 libry – teda o viac ako 1100 percent.

Komisia sa už nezrovnalosťami na trhu s liekmi zaoberala aj predtým. Skúmala napríklad, či sa „značkové“ firmy nedohadujú s výrobcami generík na odložení uvedenia lacnejších verzií lieku. Nový prípad by však mohol poslúžiť ako precedens pre priamejšiu akciu voči farmaceutickým spoločnostiam. „Je to veľká hrozba pre priemysel a firmy by tento prípad mali pozorne sledovať,“ povedal pre agentúru Reuters Gianni de Stefano z právnickej kancelárie Hogan Lovells. „V Európe sa farmaceutické firmy zvyčajne musia na cene dohodnúť len s národným regulátorom. Teraz je možnosť, že sa budú musieť dohodnúť aj s európskymi úradmi, a to je pre ne veľkým strašiakom,“ dodal.

Iní analytici zase hovoria skôr o tom, že Brusel chce otvorením tohto prípadu vyslať varovný signál. „V každom prípade by komisia mala byť extrémne opatrná,“ varoval Miguel de la Mano, ktorý pracoval pre protimonopolný úrad v Bruseli. Ak by sa podozrenia voči Aspenu potvrdili, firma by mohla dostať pokutu do výšky desať percent ročného obratu, teda približne 280 miliónov eur.

Farmafirmy upokojujú verejnosť

Tlak verejnosti na farmaceutické spoločnosti po prípade s Martinom Shkrelim, bývalým šéfom Turing Pharmaceuticals, výrazne stúpol, a pod týmto tlakom prisľúbili zmeniť, respektíve zmierniť svoje marketingové praktiky. Ako prvá spoločnosť Allergan zverejnila dokument, ktorému hovorí sociálny kontrakt. V ňom sa zaviazala, že ceny liekov bude zvyšovať maximálne raz do roka, a to o jednociferné percento. Nasledovali ďalšie firmy. Novo Nordosik, špecialista na liečbu diabetu, prisľúbil, že ceny bude zvyšovať maximálne o desať percent za rok. Eli Lilly zase tvrdí, že chce ochrániť pacientov od vysokých cien, a to tak, že tým, čo si za liečbu musia platiť z vlastného vrecka, zníži cenu inzulínu o 40 percent.

Rozhodne to však nie je nič, čo by problém s prudkým rastom cien liekov riešilo. Dá sa to podľa analytikov chápať aj ako signál, že veľké farmaceutické koncerny si možno začínajú uvedomovať dôsledky svojho konania.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pacienti #farmaceutické firmy #ceny liekov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Kytica Letana 9

Kytica Letana 9

39,99
Flower box biela kocka "L" farebné kvety

Flower box biela kocka "L" farebné kvety

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk