Nemecké platy Slováci tak skoro mať nebudú

Naopak, oveľa viac si môžu dopriať zo svojho platu Nemci a dokonca aj ľudia v zadlženom Grécku alebo dokonca aj Turci. Dôvodom nižšej životnej úrovne slovenských zamestnancov je pomalší rast slovenských miezd oproti krajinám OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ktorá nedávno vypracovala analýzu platov.

„Mzdy rastú na Slovensku v percentách podobným tempom ako napríklad v Nemecku, ale priemerná mzda v Nemecku je viac ako trojnásobná, takže v absolútnej sume sú nárasty v Nemecku omnoho väčšie,“ povedal Jiří Halbrštát, manažér náborov v personálnej agentúre ManpowerGroup.

V roku 2016 väčšina nemeckých zamestnancov mala ročný čistý príjem na úrovni 31 417 eur. Nárast platov o štyri percentá zvýši mzdy o 1 257 eur na 32 674 eur. Na Slovensku väčšina pracujúcich ľudí mala v minulom roku celkový príjem na úrovni 14 791 eur. Očakávané 4-percentné zvyšovanie platov domáce mzdy zvýši o 592 eur na 15 383 eur. „Pri takomto raste platov nemecké mzdy nikdy nedoženieme,“ dodal Halbrštát.

OECD porovnala mzdy 35 priemyselne najrozvinutejších štátov sveta. Následne sa porovnalo, koľko tovarov a služieb si ľudia môžu dovoliť zo svojho ročného príjmu. Oveľa väčšie nákupy ako Slováci si môžu dopriať napríklad obyvatelia zadlženého Grécka, ale aj Turecka. V Grécku totiž v roku 2016 väčšina obyvateľov celkovo zarobila 20 744 eur, v Turecku bol ročný príjem na úrovni 17 233 eur.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Volkswagen VW otvorenie novej karosarne Audi Q7 Len v troch priemyselne rozvinutých štátoch sveta si väčšina pracujúcich ľudí môže za svoju mzdu nakúpiť menej ako Slováci.

Aktuálne je na Slovensku rekordne nízka nezamestnanosť na úrovni 6,9 percenta. Z úradov práce je do zamestnania pripravených nastúpiť stále takmer 188-tisíc ľudí. Napriek tomu čoraz viac firiem hlási nedostatok pracovnej sily a len na úradoch práce je evidovaných takmer 66-tisíc voľných pracovných miest. V tejto situácii firmy počítajú na slovenské pomery s razantnejším zvyšovaním platov.

„Očakávame rast, ktorý presiahne 4 percentá medziročne, a to tak v tomto, ako aj v budúcom roku. Mzdy tak budú rásť rýchlejšie ako zamestnanosť a produktivita práce. Dôvodom je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu,“ uviedol Luboš Sirota, podpredseda predstavenstva personálnej agentúry McROY Group.

Súčasná vláda chce postupné zvyšovanie platov dosiahnuť zdvihnutím minimálnej mzdy zo 435 na takmer 500 eur v hrubom. Zároveň sa čoraz viac začínajú organizovať odborové organizácie, ktoré napríklad vo Volkswagene Slovakia dohodli do novembra 2018 rast tarifných platov o 14,12 percenta. Podľa samotných firiem bude pre budúci rast platov kľúčové preorientovať slovenskú ekonomiku z lacnej priemyselnej výroby na vedu a výskum.

„Polovica vytvorenej hodnoty na Slovensku je v priemysle, ktorý sa zameriava hlavne na výrobu automobilov alebo ich dielov. To sú oblasti s nízkou pridanou hodnotou a pokiaľ nevzrastie podiel služieb v ekonomike, nemôžeme čakať rýchlejší rast platov,“ uviedol Halbrštát. Ten zároveň súčasnú silnú pozíciu automobilového priemyslu považuje za solídny základ vhodný pre budúcu transformáciu ekonomiky.

Porovnanie platov vo vybraných štátoch (v eurách)

Zdroj: OECD

„Priemyselné firmy pomohli rýchlo znížiť nezamestnanosť. Teraz je potreba získané financie a knowhow, ktorý tu automobilový sektor generuje, investovať do vzdelávania, vedy a výskumu. Dôležité je tiež prilákať technologické firmy s vysokou pridanou hodnotou,“ doplnil Halbrštát.

Špecifickým problémom Slovenka je aj vysoký podiel ľudí pracujúcich na čierno. Relatívne vysoké peniaze do slovenskej ekonomiky nosia aj ľudia pracujúci v zahraničí a len v susednom Rakúsku starých ľudí opatruje viac ako 60-tisíc slovenských žien. Tie za dva týždne v robote zarobia od 800 do 1 300 eur v čistom a následne utratením peňazí priamo na Slovensku tlačia na zvyšovanie cien.