Aj na slovenských čerpacích staniciach musia motoristi v najbližších týždňoch počítať so zdražením palív o pár centov. K razantnejšiemu zvyšovaniu cien pohonných hmôt zatiaľ nepríde pre nečakane rýchle upokojenie blízkovýchodného konfliktu medzi USA a Iránom.
„Ceny pohonných hmôt v najbližších dvoch týždňoch vzrastú približne o dva centy za liter,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Z dlhodobejšieho pohľadu bude smerovanie cien závisieť hlavne od vývoja konfliktu medzi USA a Iránom. „Ak sa situácia upokojí, môže prísť dokonca k zlacňovaniu,“ dodal Tomčiak.
Cena čierneho zlata začala na svetových trhoch dramaticky stúpať po tom, čo Spojené štáty americké na území Iraku zabili iránskeho generála Kásema Solejmáního. Irán odpovedal v utorok v noci vypálením rakiet na americké základne v Iraku.
Pred začatím konfliktu sa barel severomorskej ropy Brent predával za cenu pohybujúcu sa okolo hranice 66 dolárov. Po dopadnutí iránskych rakiet v priebehu stredy cena krátkodobo stúpla nad 70 dolárov. Našťastie prudké zvýšenie cien vystriedal razantný pokles a momentálne sa barel ropy opäť predáva za cenu pohybujúcu sa okolo 66 dolárov. Iránsky odvetný útok totiž nespôsobil žiadne obete na životoch a jeho hlavným cieľom bolo zjavne pomôcť iránskemu režimu nestratiť tvár pred vlastným obyvateľstvom.
„Iránske rakety sa za posledných pár rokov zmenili z nástroja propagandy na skutočné bojové zbrane,“ uviedol pre Washington Post analytik Middlebury Institute of International Studies in Monterey Fabian Hinz. Vojenské schopnosti Iránu podľa analytika najlepšie ukázal raketový útok dronov na dve najväčšie ropné zariadenia Saudskej Arábie. Ten sa uskutočnil ešte v septembri minulého roka a spôsobil podobný skokový rast ceny čierneho zlata ako zabitie iránskeho generála Solejmáního.
Irán oficiálne odmieta zodpovednosť za útok, ale podľa analytikov žiadny iný nepriateľ Saudskej Arábie nemá dostatočne vyspelé vojenské technológie na uskutočnenie nečakaného raketového útoku. „Ak začnú na Blízkom východe lietať rakety, cena jedného barelu ropy môže vystreliť až nad 100 dolárov,“ uviedol Tomčiak.
Strategický Hormuzský prieliv
Každý piaty barel ropy sa vo svete vyťaží práve v oblasti Perzského zálivu. Na svetové trhy sa tankery plné čierneho zlata dostanú jedine prekonaním Hormuzského prielivu. Ten je široký len 54 kilometrov a nachádza sa medzi Iránom a Ománom. V prípade vojenského konfliktu iránske rakety dokážu zasiahnuť každý tanker plaviaci sa strategickou úžinou a vyvolať tým prudké zdražovanie pohonných hmôt.
V lete minulého roka pre zákaz vývozu ropy do Sýrie zadržala Veľká Británia v Gibraltári iránsky tanker. Následne iránske revolučné gardy v oblasti Hormuzského prielivu zadržali tanker plaviaci sa pod britskou vlajkou. Ak by sa rovnaká situácia zopakovala aj dnes, môže to byť zárodok nového vojenského konfliktu, keďže v oblasti Perzského zálivu momentálne dohliadajú na bezpečnosť lodí britské vojnové fregaty. Z ekonomického pohľadu ani Irán nemá dôvod blokovať prevoz ropy. „Narušilo by to jeho schopnosť predávať ropu do Číny,“ povedal Ole Hansen, komoditný analytik Saxo Bank.
Mocnosti nechcú drahú ropu
Vysoké ceny pohonných hmôt nie sú časoch možného návratu krízy v záujme žiadneho súčasného lídra. Drahé palivá totiž automaticky spomaľujú ekonomický rast. Na upokojenie situácie vyzvalo Rusko, Čína aj Európska únia.
„Investori sa už dlhšie obávajú, že inflačný šok môže vyvolať korekciu na akciovom trhu a že spúšťačom bude ropa. Vysoký nárast ceny čierneho zlata má tendenciu predchádzať recesii,“ uviedol Christopher Dembik, hlavný makroanalytik Saxo Bank. Podľa neho však v súčasnosti nehrozí prudký rast cien ropy a finančné trhy považujú za veľmi málo pravdepodobný otvorený vojenský konflikt medzi Washingtonom a Teheránom.
Ani samotný Trump nemá v roku volieb amerického prezidenta záujem na zvyšovaní ceny ropy. Podľa britských novín The Guardian sa hlavne starším Američanom pri predstave vojny na Blízkom východe vybavia spomienky v podobe vysokých cien benzínu a dlhých radov na čerpacích staniciach.
„Teraz je situácia iná a preto súčasné napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom nie je dôvodom na žiadnu veľkú paniku. Spojené štáty sa totiž za posledných desať rokov stali vďaka ťažbe z bridlíc najväčším svetovým producentom ropy a od dovozu tejto suroviny nie sú už také závislé ako v minulosti,“ píše The Guardian. Napriek tomu už samotná hrozba drahších pohonných hmôt môže odradiť Trumpových voličov, ktorí ho v predchádzajúcich voľbách podporovali aj vďaka sľubu na postupné stiahnutie vojakov z Afganistanu a Iraku.
Podľa analytikov bude v tomto roku veľmi ťažké predpovedať vývoj cien ropy. „Súčasný stav je taký, že vo svete stále existuje previs ponuky nad dopytom po komodite. Tlakom na pokles cien by však mali brániť zlepšujúce sa perspektívy globálnej ekonomiky, ako aj dohoda OPEC na predĺžení a prehĺbení obmedzení ťažby,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Podľa neho sa v prvom polroku môže cena ropy Brent pohybovať v rozpätí od 63 do 65 dolárov a ku koncu roka klesne pod hranicu 60 dolárov za barel.