13.30 – 13.50 Interaktívny kvíz – Pravda o EÚ: poznáte fakty?
15.00 – 15.45 Diskusia – COVID-19 – čo nás kríza naučila?
17.30 – 17.45 Nový diel Ťažký týždeň s Jánom Gorduličom.
18.00 – 18.30 Obraz slobody, sloboda obrazu – diskusia Jedného sveta pri príležitosti 100. výročia narodenia Adreja Sacharova.
18.35 – 19.05 Fake news – interaktívny kvíz s GLOBSEC.
19.20 – 20.00 Diskusia – Európska zelená dohoda – akí zelení si môžeme dovoliť byť?
20.15 – 21.15 Koncert skupiny Billy Barman.
6. májom sa oslavy Dňa Európy nekončia. Pokračujú 7. a 8 mája filmovou prehliadkou Lux Film Days.
Únia chce vedieť, aká bude jej budúcnosť
Máj je čas pre Európu. Hneď na začiatku mesiaca si Slovensko pripomenulo 17. výročie vstupu do Európskej únie. Krajina sa stala členským štátom 1. mája 2004.
A 9. máj, Deň Európy, je vyhradený pre všetkých občanov EÚ. Oslavuje sa na počesť výročia Schumanovej deklarácie z roku 1950. Vtedy sa začala cesta k Európskej únii, ako ju poznáme dnes.
Pripojte sa ku Dňu Európy
,,Prepojení v Európe. To je hlavný motív nášho tohtoročného Dňa Európy. Koronakríza nám pripomenula skutočný zmysel vyše 70-ročného odkazu solidarity a jednoty. Bola skúškou pre Európu, ale aj pre každého z nás. Mnohému nás naučila, posunula ďalej, ale aj otvorila nové možnosti. Ukázala, že Slovensko, ktoré je členom Únie už 17 rokov, sa môže na partnerov v EÚ spoľahnúť,” povedal vedúci kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek.
Už 6. mája budú ľudia mať šancu stať sa účastníkmi Dňa Európy na www.deneuropy.eu. Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila, že väčšina podujatí sa bude konať len v on-line priestore. Ale napriek tomu je to špeciálna príležitosť.
,,Deň Európy tento rok nebude len oslavou Európy, bude tiež otvorením novej kapitoly, ktorou je odštartovanie Konferencie o budúcnosti Európy. Teraz, keď už takpovediac vidíme svetlo na konci tunela, nemôže byť vhodnejší čas na diskusiu občanov s európskymi inštitúciami o tom, čo ďalej s našou Európou a ako naplniť jej skutočné priority,“ pripomenul Sermek.
Naozaj ide o debatu, do ktorej sa môžu zapojiť všetci. Túto možnosť ponúka platforma týkajúca sa Konferencie o budúcnosti Európy. Prostredníctvom nej je možné podeliť sa o svoje nápady, zúčastniť sa na rôznych podujatiach, či dokonca usporiadať svoje vlastné.
,,Zdá sa, že na Slovensku je dopyt po takejto diskusii. Až deväť z desiatich našich občanov si myslí, že ich hlas by mal byť viac zohľadnený v debate, ktorá sa týka budúcnosti Európy. Je to viac ako priemer v Únii,“ povedala minulý týždeň na tlačovej konferencii Andrea Elscheková-Matisová, riaditeľka odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ na ministerstve zahraničných vecí.
Nový svet a pandémia
Snaha o debatu o budúcnosti EÚ je pochopiteľná. Slovensko v roku 2004 vstúpilo predsa len do trocha inej Únie, ako je tá dnešná. Európa prekonala viaceré krízy. Finančnú, migračnú a teraz sa borí aj s pandémiou.
Aj svet sa zmenil. Oslabilo sa transatlantické spojenie, na globálnu scénu nastúpili staré aj nové veľmoci a vzťahy medzi nimi ovplyvňuje nástup moderných technológií, ktoré majú dosah na všetky spoločenské oblasti. EÚ v tomto svete hľadá vlastné miesto. Musí sa vývoju prispôsobiť, ale zároveň ho musí formovať, aby dokázala pre svojich občanov zachovať mimoriadne vysoké ekonomické, sociálne a politické štandardy.
Pandémia choroby COVID-19 potvrdila, že za tým musí byť spoločné úsilie, ale odhalila aj viaceré problémy.
,,Pandémia ukázala výraznú nepripravenosť EÚ čeliť rýchlo a účinne takýmto typom kríz. Po vypuknutí koronakrízy nereagovala Európska komisia (EK) tak, ako by sme si priali, a nebola príliš nápomocná členským štátom, ktoré sa odrazu ocitli v najťažších problémoch samotné. Naopak, neskôr sa ukázalo, že Únia sa dokáže zjednotiť a prijať potrebné opatrenia a na ich realizáciu zmobilizovať dostatočné zdroje. Pritom nezabúda ani na potrebu plniť úlohy súvisiace s nevyhnutnou zelenou a digitálnou transformáciou a prijímať v tomto smere potrebnú legislatívu. Bohužiaľ, efekt pandemických opatrení sa prejavuje s časovým odstupom. Nemôžeme zazlievať našim občanom, keď si myslia, že EÚ nereagovala, ako mala,“ tvrdí europoslanec Robert Hajšel (nezávislý, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov).
,,Pandémia ukázala, ako veľmi dokážu byť Európania voči sebe solidárni, či už ide o výpomoc so zdravotníckym personálom, alebo o poskytnutie vakcín. Naopak, ešte viac zvýraznila rozdiely v niektorých oblastiach medzi členskými štátmi, predovšetkým v stave zdravotníctva, ale napríklad aj v digitalizácii, čo sa odzrkadlilo veľmi výrazne v školstve aj v systéme očkovania či trasovania kontaktov,“ uviedla zase europoslankyňa Lucia Ďuriš-Nicholsonová (SaS, skupina Európski konzervatívci a reformisti).
Jej kolega Michal Šimečka (Progresívne Slovensko, skupina Obnovme Európu) pripomenul, že v Únii vníma ako jej najslabší prvok istú neobratnosť.
,,V krízových situáciách síce vždy zareaguje, ale niekedy jej to dlhšie trvá. Potvrdila to aj koronakríza. V porovnaní s USA či Veľkou Britániou sme sa v získaní vakcín oneskorili. Na druhej strane aj malé členské štáty ako Slovensko dnes majú práve vďaka spoločnému obstarávaniu EÚ milióny kvalitných, registrovaných vakcín, ktoré by sme po vlastnej osi získali len mimoriadne ťažko. Potvrdzuje to nekonečná sága Igora Matoviča s vakcínami Sputnik,“ povedal Šimečka.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Patrik Kováč naznačuje, že pandémia je pre Úniu aj príležitosťou pozrieť sa do zrkadla.
,,Pripomenula nám, že integrácia zďaleka nie je na konci a ani EÚ tu nemusí byť večne. Prvá vlna nás všetkých zaskočila a v tomto šoku a izolácii sme na chvíľu akoby zabudli, že tu nejaká Únia je. Po pár týždňoch však prišlo vytriezvenie a členské štáty sa dohodli na dokonca hlbšej integrácii prostredníctvom Plánu obnovy, ktorý prvýkrát v histórii vytvára spoločný európsky dlh,“ ozrejmil Kováč. ,,Okrem toho pandémia poukázala na asymetriu vo vzťahoch s našimi susedmi a tretími krajinami. Je zrejmé, že v kritických momentoch pri distribúcii vakcín či iných zdravotných pomôcok EÚ jednoznačne nadradila záujmy svojich občanov nad obyvateľov iných štátov. Tento postup je pochopiteľný, avšak výrokom o rovnocennom partnerstve s týmito krajinami príliš váhu nepridal. Uvidíme, ako sa EÚ popasuje s touto úlohou v ďalších mesiacoch,“ povedal analytik.
V dobrom aj v zlom
Pandémia tak akoby zvýraznila viaceré trendy. V dobrom aj v zlom.
,,Potvrdila, že brexit nevojde do histórie ako začiatok rozpadu EÚ, ale ako osamotená epizóda. Únia sa spoločným zvládnutím pandémie, naopak, posilnila, a od snahy vystúpiť z nej upustili aj politici ako Marine Le Penová či Matteo Salvini. Členské štáty zriadili Fond obnovy, na ktorý si spoločne požičiame a po zavedení nových vlastných zdrojov EÚ ho budeme aj spoločne splácať. Vyjadrili sme tým dôveru v dlhodobé prežitie silnej Únie, ktorá na najväčšie výzvy 21. storočia odpovedá spoločne,“ reagoval Šimečka.
,,Najznepokojujúcejším fenoménom, ktorý tu síce bol prítomný vždy, no v čase pandémie nadobudol obludné rozmery, je šírenie hoaxov a konšpirácií, a to v celej EÚ. V ich dôsledku často dochádza k priamemu ohrozeniu zdravia až života a s týmto javom potrebujeme akútne bojovať, počnúc vzdelávaním, kritickým myslením, až po istú formu regulácie. To je otázka, ktorú má EÚ na stole. Musíme nájsť primerané riešenie, ktoré by neobmedzovalo slobodu prejavu a zároveň by pomohlo zabrániť šíreniu nebezpečných bludov,“ myslí si Ďuriš-Nicholsonová.
Konferencia o budúcnosti Európy má v sebe potenciál otvoriť všetky témy, ktoré obyvateľov trápia, a zároveň prispieť k ich riešeniam. Samozrejme, nebude to jednoduchý proces a je otázne, aký bude jeho výsledok.
,,Konferenciu o budúcnosti Európy vnímam ako reakciu na oprávnenú kritiku, že Únia sa občanom zdá vzdialená. Budem z pozície europoslanca a viceprezidenta tretej najsilnejšej frakcie tlačiť na to, aby odporúčania, ktoré z Konferencie vyplynú, nezostali len na papieri, ako sa to stalo na Slovensku napríklad po predvolebnej ankete Igora Matoviča. EÚ má vysokú dôveryhodnosť a hazardovať s ňou by bolo veľkou chybou,“ povedal Šimečka.
Hajšel si myslí, že po počiatočnej paralýze sa obnovila činnosť všetkých európskych inštitúcií a Únia sa začala vo väčšej miere ako doteraz sústredovať na problémy, ktoré sú pre ňu, ako aj pre občanov naozaj prioritné.
,,My všetci sa musíme snažiť zefektívniť celý rozhodovací proces a tým zlepšiť aj akcieschopnosť Únie, čomu by mohla pomôcť nastávajúca Konferencia o budúcnosti EÚ. Nastavenie ekonomiky a celej spoločnosti po vypuknutí pandémie a najmä priority našich občanov smerom k zabezpečeniu zdravia určite ovplyvnia diskusie, ktoré jej najvyšší predstavitelia symbolicky odštartujú na Deň Európy. Napriek uvedomeniu si priorít a istému zefektívneniu prijímania rozhodnutí ma však mrzí, že toto obrovské diskusné fórum otvárame trochu nešťastne, keď celú reputáciu Konferencie o budúcnosti Európy poškodili dlhé diskusie o jej cieľoch a témach, ktorými by sa mala zaoberať a najmä o tom, kto ju bude viesť. S poľutovaním konštatujem, že aj keď na rok naplánované debaty by mali naznačiť, akým smerom a do akej hĺbky má ísť európska integrácia, u nás o tomto fóre veľa nepočuť,“ upozornil europoslanec.
Podľa Duriš-Nicholsonovej však pandémia skutočne ukázala , že keď držíme spolu, sme silnejší a odolnejší.
,,Viem si predstaviť, že týmto smerom sa budú uberať diskusie na Konferencii. Klaďme si otázky, v ktorých oblastiach môžeme pridať. Či už na EÚ úrovni, pokiaľ to prináša pridanú hodnotu, alebo prostredníctvom efektívnejšej spolupráce a výmeny najlepších postupov. Odpovede budeme hľadať aj na základe skúseností počas posledného roka. Nedávne prieskumy ukazujú, že Slováci stále viac dôverujú Únii, dokonca najviac za posledných desať rokov. Myslím si, že za to takpovediac vďačíme práve pandémii, pretože ľudia vnímajú jej kroky a oproti chaotickému riadeniu pandémie na Slovensku to vedia oceniť. Avšak stále je to len 50 percent. Debaty na Konferencii by sa teda mali venovať aj otázke, čo robiť, aby sme zvýšili dôveru občanov a priblížili im tento európsky projekt,“ tvrdí europoslankyňa.