Europoslanci vidia rebríček aktivity ako doplnok

Viac by sa malo podľa nich prihliadať na pôsobenie vo výboroch či v politických skupinách, keď si plnia napríklad úlohu spravodajcov k eurolegislatíve či rôznym správam, čo je aj vec politickej prestíže.

Podľa internetového portálu mepranking.eu najväčšou aktivitou prekypovala poslankyňa Monika Flašíková-Beňová zo Smeru. Eurokomisii v Bruseli adresovala 888 otázok a jej vystúpenia v pléne europarlamentu sa zastavili na čísle 1 689. Beňovej vystúpenia znamenali medzi 766 poslancami celkovo 8. miesto. Rekordérom v počte vystúpení je však Diogo Feio z Portugalska. Ten vystúpil 2 055-krát a eurokomisii položil 1 492 otázok.

„Môžete si zamestnať nejakého stážistu, aby písal komisii otázky. Čokoľvek na svete vám napadne, môžete napísať komisii,“ povedal europoslanec a bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan z SDKÚ. Pokiaľ ide o vystúpenia v pléne parlamentu, poslanci majú na ne limitovaný čas.

Navyše do takýchto vystúpení sa počíta aj vysvetľovanie hlasovania. Je to možné urobiť elektronicky aj niekoľkokrát za deň. „Tam niektorí poslanci tromi rozvitými vetami povedia, že podporili uznesenie, lebo si myslia, že dobre odráža situáciu v danej oblasti,“ objasnil Kukan.

Ďalší europoslanec Sergej Kozlík, ktorý kandidoval za HZDS, je presvedčený, že ukazovatele počtu otázok či vystúpení robia z parlamentu „virtuálne divadlo“. „Asistenti niektorým europoslancom vypisujú stanoviská k hlasovaniam a otázky pre komisiu, aby sa umiestnili v rankingu. To je marketing a o tom parlament nemôže byť,“ mienil Kozlík.

Počet otázok, ktorými sa na eurokomisiu v Bruseli obrátila Flašíková-Beňová, je závratný. Pýtala sa napríklad na výskum na zvieratách, trh s energiami, antisemitizmus v členských štátoch únie, plytvanie s potravinami, problematiku internetovej ekonomiky, práva žien v arabskom svete, poplatky za roaming, na požiar v Bangladéši, daňové úniky, na problematiku námorného pirátstva, na reguláciu bridlicového plynu alebo na nedostatok včiel v EÚ.

Europoslankyňa taký široký záber otázok komentovala tým, že mala rôzne podnety od mimovládnych organizácií či občanov. Ako príklad spomenula ochranu vlkov na Slovensku, pretože čoraz viac prebiehajú do Poľska.

Väčšinu vystúpení poslankyne v pléne tvorili písomné stanoviská. Podľa Flašíkovej-Beňovej vystúpiť v pléne nie je jednoduché. Rozdelenie vystúpení robí príslušná politická frakcia a výbor, ktorého je poslanec členom, preto využívala aj písomnú formu vystúpení.

Skutočnosť, že poslanci nepovažujú za meradlo práce rebríček počtu vystúpení či otázok položených komisii, Flašíková-Beňová zhodnotila tak, že „ide o zlomyseľné poznámky tých, ktorí nič päť rokov nerobili“.

Europoslankyňa Anna Záborská z KDH mala druhý najvyšší počet otázok 61. Pýtala sa napríklad na slobodu pohybu v EÚ, náboženskú výchovu v európskych školách, údajné nútené sterilizácie v Indii či kvalitu potravín vyrábaných v Poľsku. Sergej Kozlík sa v januári upozorňoval komisiu, že slovenské cestovné kancelárie majú problém s objednávaním hotelov v Turecku.

Viaceré hotely, najmä vyššej a luxusnej kategórie, podpísali zmluvy s rakúskymi a nemeckými cestovnými kanceláriami, v ktorých je zakotvené, že občania tzv. východného bloku nemôžu objednávať pobyty v týchto hoteloch. Žiaľ, zaradili sem aj slovenských občanov, a to aj napriek tomu, že Slovensko je členom EÚ aj eurozóny, napísal komisii Kozlík.

Poslankyňa Edit Bauer z SMK sa pýtala, čo zamýšľa eurokomisia vykonať, aby sa príslušníci národnostných menšín necítili diskriminovaní, pokiaľ ide o používanie ich vlastného materinského jazyka v ich vlastnej krajine v Európskej únii.

Čo je teda pri hodnotení europoslancov dôležité? Podľa Eduarda Kukana aj keď sú rôzne štatistiky presné, nemusia byť vždy dôležité. „Dôležitejšie je, či vás poznajú, či vo funkcii, vo výboroch, ktorých ste členom, máte slovo. Či si vás vážia a či vás politická frakcia, do ktorej patríte, poveruje vypracovaním rôznych dôležitých správ. Podľa toho, kto je spravodajcom buď celého parlamentu, alebo za politickú frakciu, sa odráža postavenie europoslanca,“ zhodnotil Kukan.

Podľa názoru Kozlíka by sa malo posudzovať, za aké riešenia poslanci hlasujú. „Dôležité je, či rozumieme tomu, o čom hlasujeme a či podporujeme rozhodujúce otázky, ako je napríklad regulácia finančných trhov alebo dohľad nad bankami,“ mienil Kozlík.

Europoslanec Boris Zala zo Smeru považuje za rozhodujúcu odbornú prácu na témach, ktorým sa členovia europarlamentu v politických frakciách a vo výboroch dlhodobo venujú. Zala je členom zahraničného výboru a pripravoval okrem iného posledné uznesenia k Ukrajine. „Na to, aby ste mohli získať takúto pozíciu, musíte mať istú autoritu. Tá sa získava postupne a veľmi pomaly,“ poznamenal. Je podpísaný pod 41 uzneseniami. Kukan ako člen zahraničného výboru je podpísaný pod 172 uzneseniami.

Podľa Zuzany Gabrižovej z portálu EurActiv.sk kvantitatívne rebríčky aktivity nie sú celkovým obrazom práce europoslancov.

„Neodrážajú, ako úspešne si počínali, keď sa stali spravodajcami k nejakej legislatíve. Nezohľadňujú, ako pracujú doma, ako organizujú stretnutia, aby zbierali podklady pre svoju prácu,“ priblížila Gabrižová s tým, že mnohé veci sa ani nedajú vyčísliť.

Zdroj: mepranking.eu