Lenže výskum agentúry Ipsos-Mori v máji ukázal, že 60 percent voličov netuší, kto sú Martin Schulz a Jean-Claude Juncker.
Prvý je kandidátom európskych socialistov na šéfa eurokomisie, druhý zase v tej istej úlohe reprezentuje európskych ľudovcov. A je možno trochu príznačné, že voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa začínajú vo štvrtok v Británii. Teda v krajine, kde ani Juncker, ani Schulz neviedli kampaň. Európski ľudovci nemajú v Británii partnera. Socialisti ho v podobe Labouristickej strany majú. Britská ľavica sa však radšej od Schulza mierne dištancovala, aby ju neobviňovali s prílišného eurofederalizmu.
Asi 400 miliónov Európanov si svojich zástupcov do EP vyberá oddnes do nedele. V jednotlivých krajinách sa totiž termín volieb trocha líši, aj podľa tradície, v ktorý deň sa obyčajne hlasuje. Okrem Británie dnes majú voľby tiež v Holandsku. Nový europarlament bude mať 751 členov. Slováci idú k volebným urnám v sobotu, vyberajú 13 zástupcov v EP.
Zmena kampane
Kandidáti na predsedu EK predsa do istej miery zmenili predvolebnú kampaň. Tá sa niesla pod sloganom: Tentoraz je to iné. Heslo odráža fakt, že práve európska strana, ktorá voľby vyhrá, by mala získať kreslo predsedu eurokomisie. Čiže ak vyhrajú ľudovci, mal by ním byť bývalý luxemburský premiér Juncker. Keď socialisti, tak to bude súčasný predseda europarlamentu Schulz. Podľa ostatných prieskumov by mala tesne vyhrať pravica.
"Slogan Tentoraz je to iné je správny. Terajšie eurovoľby sa líšia do tých, čo boli pred piatimi rokmi,“ povedala pre Pravdu odborníčka na európsku politiku Carolin Rügerová z univerzity v nemeckom Würzburgu. "Nominovaním kandidátov na šéfa komisie musí Európska rada brať do úvahy výsledky eurovolieb,“ pripomenula Rügerová.
Európsku radu tvoria vrcholní predstavitelia EÚ dvadsaťosmičky. Stretnú sa po voľbách 27. mája, aby diskutovali o obsadení najvyšších postov v únii.
"Podľa mňa hlavy štátov či premiéri nemôžu len tak vybrať niekoho iného za zatvorenými dverami. Hovorí sa o možných čiernych koňoch, ako sú dánska premiérka Helle Thorningová-Schmidtová či šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel má však úplnú pravdu, keď povedal, že takýto postup by bol najväčším zavádzaním občanov Európskej únie v dejinách,“ vyhlásila Rügerová.
"Európsky parlament by odmietol kandidáta na šéfa eurokomisie, ktorý by vzišiel len z akejsi dohody, nie z volieb,“ povedal pre Pravdu aj vysokopostavený predstaviteľ súčasného EP, ktorý si neželal byť menovaný.
Reálnu šancu získať kreslo majú len spomenutí Juncker a Schulz. Kandidátov na predsedu komisie však nominovali aj ďalšie európske politické strany. Liberálov viedol vo volebnom boji belgický expremiér Guy Verhofstadt, radikálnu ľavicu predseda gréckej koalície SYRIZA Alexis Tsipras a zelených nemecká europoslankyňa Ska Kellerová a jej francúzsky kolega José Bové.
Dôležitejší europarlament?
Kandidáti sa stretli vo viacerých televíznych debatách, niekoľko diskusií absolvovali samostatne aj Juncker a Schulz.
"Nevidím náznak toho, že by sa záujem verejnosti a dôvera v europarlament a jeho poslancov zvýšili ako dôsledok aktivít ako výber šéfa komisie či debaty. Vývoj ani nenaznačuje, že by sa zvýšil počet voličov, ktorí budú hlasovať,“ reagoval pre Pravdu Anthony Zito, odborník na európsku politiku z univerzity v Newcastli. "Nezdá sa, že by diskusie mali väčší dosah na to, ako ľudia vnímajú EÚ,“ tvrdí Zito.
Podľa experta sa ukazuje, že zmena oproti terajšiemu europarlamentu bude v tom, že sa do nového dostane viac euroskeptikov. "Môže to zmeniť povahu debát v EP,“ povedal Zito. "Viac euroskeptikov však nedokáže vytvoriť väčšinu. A Európsky parlament neodsúhlasuje vládu,“ pripomenul odborník, že populisti a radikáli budú mať obmedzený vplyv. Zito však predpokladá, že diskusia o výbere predsedu Európskej komisie v dlhodobom horizonte môže zmeniť EÚ.
"Europarlament a mnohí najsilnejší kandidáti sa jasne vyjadrili, že šéf EK má vyjsť z voľby verejnosti. Nie, ako bolo tradičné, z výberu predstaviteľov členských štátov, ktorí riešili to, ktorého kandidáta sú ochotní tolerovať. Európsky parlament by tak určite získal na dôležitosti a výber predsedu eurokomisie by mohol byť postupne transparentnejší,“ myslí si Zito.