Dnes spolurozhoduje v takmer 70 oblastiach, kde sa prijíma spoločná európska legislatíva. Je to od fungovania spoločného trhu, cez opatrenia v oblasti životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, poľnohospodárstvo až po schvaľovanie rozpočtu. Výnimkou je napríklad oblasť daní či rozhodovanie o rozširovaní eurozóny, kde europarlament naďalej môže povedať len svoj názor.
Nie sú to teda len mýty o normách pre zakrivenie banánov alebo uhoriek, ale praktické veci. Nedávno europoslanci prišli s rušením poplatkov za roaming a posielanie SMS do iného štátu. Operátori by poplatky za roaming v rámci EÚ mali prestať účtovať do konca budúceho roka. Ceny, ktoré si teraz účtujú, majú zároveň stanovené stropy, ktoré sú nižšie ako pred rokom či dvoma.
Posilnili sa tiež práva cestujúcich na medzinárodných vlakových spojoch na území EÚ. Ak železničná spoločnosť oznámi, že do cieľovej stanice vlak dorazí s najmenej hodinovým meškaním, cestujúci má nárok na okamžité vrátenie ceny lístka, náhradnú prepravu a podľa dĺžky meškania na jedlo i na finančnú náhradu.
Pacienti môžu absolvovať operácie či liečbu v zahraničí. Zdravotná poisťovňa tieto zákroky uhradí v takej výške, ako by stáli na Slovensku. Ak by bol zákrok drahší, zvyšok si dopláca pacient. Zvýšila sa ochrana zamestnancov bez ohľadu na to, v akej rizikovej skupine pracujú. Predtým zamestnávatelia dohľad zabezpečovali len pre zamestnancov, ktorí pracovali v ťažkom priemysle.
Kľúčovým rozhodnutím europarlamentu je schvaľovanie európskeho rozpočtu. Na konci minulého roka plénum parlamentu schválilo napríklad výnimku, že SR bude môcť o rok dlhšie čerpať eurofondy zo starého finančného obdobia.
Ide o 500 miliónov eur navyše. Europoslanci odsúhlasili tiež pomoc pre stredoeurópske krajiny pri obrovských povodniach v roku 2010. Slovensko vtedy dostalo vyše 20 miliónov eur.
Je teda dôvodom slabého povedomia o europarlamente skutočnosť, že ľudia nevedia, aké rozhodnutia europoslanci prijali? Podľa sociológa Pavla Haulíka nekomunikuje sa o tom, že ide o rozhodnutie voleného orgánu.
Haulík dal za príklad dianie v národnom parlamente. Ak ten rozhoduje o zákone, je zrejmé, kto ho predkladá, aké sú argumenty za alebo proti, či ho prezident vrátil poslancom, alebo ho podpísal. Verejnosť sa tak podľa sociológa bez väčšieho úsilia dozvedá o celom procese.
„V prípade europarlamentu chýba rozmer, ako rozhodnutia vznikajú, kto ich podporuje alebo nepodporuje. Sú potom anonymné a nemotivujú ľudí, aby sa vôbec zaujímali o veci, ktoré aj teraz súvisia s eurovoľbami,“ mienil sociológ.
V tomto funkčnom období europarlament blokoval schválenie dvoch zmlúv medzi EÚ a USA. Diskutovaná obchodná dohoda o boji proti falšovaniu mala pritom umožniť americkým úradom, aby cestujúcim z EÚ mohli kontrolovať notebook a zisťovať, či majú legálny softvér.
Europarlament tiež najskôr odmietol dohodu s USA o výmene informácií pri prenose bankových údajov. V novej verzii dohody europoslanci presadili záruky v oblasti ochrany osobných údajov občanov EÚ.
„Dohodu o prenose bankových údajov bol schopný dlho blokovať, pri dohode o boji proti falšovaniu zmenil charakter diskusie o ochrane duševného vlastníctva,“ upozornil analytik Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Aj tieto rozhodnutia podľa neho svedčia o tom, ako sa Lisabonskou zmluvou od roku 2009 posilnil vplyv europarlamentu.
Podľa Roberta Hajšela z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na rozdiel od poslancov národných parlamentov europoslanci často hlasujú slobodnejšie a nezávislejšie. „Ak majú iný názor ako politická frakcia, ktorej sú členmi, nehrozí im za to, že hlasujú inak, vylúčenie z frakcie," uviedol Hajšel.
Aj slovenskí europoslanci podľa neho nehlasovali vždy úplne podľa línie socialistov a ľudovcov, ale v prípadoch, keď išlo napríklad o peniaze pre odstávku blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, hlasovali za ich navýšenie.
Právomoci Európskeho parlamentu
Vplyv na zloženie Európskej komisie
- europarlament má právo schvaľovať a odvolať Európsku komisiu, návrh na šéfa komisie predkladajú členské štáty (Európska rada), ten však potrebuje súhlas europarlamentu, aj navrhnutí členovia komisie prechádzajú vypočúvaním v europarlamente, ten napokon schvaľuje komisiu ako celok
Legislatíva a rozpočet
- pri väčšine navrhnutých smerníc má europarlament právo návrhy meniť, dopĺňať i zamietnuť, v niektorých oblastiach (napr. dane) dáva len poradné stanovisko
- súhlas europarlamentu sa vyžaduje aj pri medzinárodných dohodách medzi EÚ a inými štátmi
- europarlament nemá právo predkladať návrhy, ale komisiu môže požiadať o navrhnutie nových predpisov
- schvaľuje ročný aj dlhodobý rozpočet EÚ a kontroluje jeho plnenie, rozhoduje o konečnom súhlase s tým, ako sa plnil rozpočet za daný rok
Zahraničná politika
- vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku dva razy ročne informuje europarlament o svojich politikách, ten ich môže ovplyvňovať cez rozpočet
- delegácie europarlamentu formujú vzťahy s parlamentmi štátov mimo EÚ
Kontrola inštitúcií EÚ
- vypočúvaním v europarlamente prechádzajú aj predseda, podpredsedovia a členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, predseda podáva každé tri mesiace správu hospodárskemu výboru europarlamentu a plénu výročnú správu
- poslanci majú právo interpelovať eurokomisárov a Radu EÚ
- europarlament volí európskeho ombudsmana, ktorý môže vyšetrovať obvinenia zo zneužitia právomocí inštitúcie EÚ
- europarlament môže založiť výbor na preskúmanie porušenia práva EÚ členskými štátmi
Európsky parlament v číslach
- od júla 2013 po vstupe Chorvátska má 766 poslancov, po voľbách sa počet zníži na 751
- najviac poslancov bude mať Nemecko (96), najmenej Malta, Cyprus a Estónsko (po 6), Slovensko bude mať naďalej 13 poslancov, rovnako ako Dánsko a Fínsko
- europoslanci zastupujú 500 miliónov občanov 28 krajín, volení sú na 5 rokov, zoskupujú sa podľa politických frakcií – v súčasnosti je ich 7, najsilnejší sú ľudovci (274 poslancov) a socialisti (194)
- predseda je volený na 2,5 roka (polovica volebného obdobia) s možnosťou obnovenia, europarlament má 14 podpredsedov
- v europarlamente je 20 stálych výborov, ktoré tvorí 24 – 76 poslancov, zasadajú 1 – 2 razy mesačne v Bruseli
- plénum zasadá každý mesiac (okrem augusta) 4 dni v Štrasburgu
- europarlament pracuje v 24 úradných jazykoch, čo z hľadiska tlmočenia znamená 552 kombinácií
- rozpočet europarlamentu na r. 2014 je 1,756 miliardy eur (1 % z celkového rozpočtu EÚ) – 35 % tvoria výdavky na 6 000 zamestnancov, tlmočenie a na služobné cesty, 27 % sú výdavky na europoslancov – platy, cestovanie, kancelárie a platy asistentov, 21 % výdavky na administratívu a kampane, 11 % náklady na budovy v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu a informačné kancelárie v členských štátoch, 6 % na činnosť politických skupín