Foto: Pravda.sk
Maroš Šefčovič (47), Smer
Podpredsedom Európskej komisie je od 9. februára 2010 a zodpovedá za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Vyštudovaný právnik je skúseným diplomatom a dlhodobo sa venuje zahraničnej politike. Ako diplomat pôsobil na Veľvyslanectve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Zimbabwe (1991 – 1992), v Kanade (1992) a na Stálej misii SR pri Európskej únii v Belgicku (1998). V roku 1999 sa stal slovenským veľvyslancom v Izraeli. Pre záujem o európske dianie sa vrátil do Bruselu, kde v rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako stály predstaviteľ Slovenska v EÚ. Od októbra 2009 až do svojho vymenovania na post podpredsedu Európskej komisie bol eurokomisárom zodpovedným za vzdelávanie, kultúru, šport a mládež. Na poste eurokomisára chce pokračovať aj naďalej. Jeho náhradníčkou má byť Monika Smolková (Smer), ktorá kandidovala z tretieho miesta. Je ženatý a má tri deti.
Monika Flašíková Beňová (45), Smer
Europoslankyňou bude tretie volebné obdobie. Spoluzakladala stranu Smer, v rokoch 2000 až 2006 bola jej podpredsedníčkou. V strane pôsobila ako tieňová ministerka zahraničných vecí. V parlamentných voľbách v roku 2002 bola zvolená za poslankyňu slovenského parlamentu, po zvolení za europoslankyňu jej mandát zanikol. V europarlamente bola členkou zahraničného výboru či Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. V Bruseli vystupuje za podporu práv menšín a LGBTI komunity. Vo voľbách v roku 2005 bola zvolená za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja. V komunálnych voľbách v roku 2006 neúspešne kandidovala za bratislavskú primátorku. V minuloročných župných voľbách skončila ako kandidátka na bratislavskú županku na druhom mieste za Pavlom Frešom (SDKÚ). Je vydatá za podnikateľa Fedora Flašíka, má jedného syna.
Boris Zala (59), Smer
Europoslancom je od roku 2009. Pôsobí v skupine Progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Členom Smeru je od jeho vzniku, do roku 2002 bol podpredsedom strany, dnes pôsobí v predsedníctve. Po revolúcií spoluzakladal hnutie Verejnosť proti násiliu. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Po parlamentných voľbách v roku 2002 bol poslancom Národnej rady, predsedal aj Zahraničnému výboru. V Bruseli je členom Výboru pre zahraničné veci. Pôsobil aj v akademickej sfére. Bol odborným asistentom na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, viedol Katedru politológie a európskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Je autorom viacerých monografií z oblasti filozofie a politológie. Za rozvoj humanizmu dostal pamätnú medailu Alexandra Dubčeka, je držiteľom Ceny a medaily sv. Cyrila a Metoda za rozvoj národného vedomia a literatúry. Je rozvedený.
Vladimír Maňka (54), Smer
Bývalý banskobystrický župan je europoslancom od roku 2004. Rok po svojom zvolení sa stal aj podpredsedom Smeru. V rokoch 1999 – 2005 bol primátorom vo Zvolene, predtým pracoval ako manažér v podniku. V rokoch 1998 – 2002 bol poslancom v slovenskom parlamente a zároveň podpredsedom výboru pre financie, rozpočet a menu, bol tiež členom Výboru pre európsku integráciu a Spoločného parlamentného výboru EÚ. V europarlamente sa ako jediný Slovák stal hlavným spravodajcom pre rozpočet únie. Európska komisia na základe jeho podnetu zjednodušila pravidlá čerpania eurofondov tak, aby o ne neboli ukrátené nové členské štáty. Banskobystrickým županom sa stal v roku 2009. Minulý rok kandidoval opäť, v druhom kole ho však porazil Marian Kotleba. Jeho prioritou bude bojovať proti nezamestnanosti mladých. Je ženatý, má dve deti.
Anna Záborská (65), KDH
Konzervatívna politička získala mandát v Bruseli v roku 2004 ako líderka kandidátky KDH. Členkou hnutia je od jeho založenia v roku 1990, v rokoch 1999–2000 sa stala podpredsedníčkou strany pre zahraničnú politiku. Dve volebné obdobia od roku 1998 do 2006 bola poslankyňou Národnej rady. Počas pôsobenia v našom parlamente predsedala výboru pre zdravotníctvo, bola členkou výboru pre európsku integráciu či pozorovateľkou v Európskom parlamente. Ako europoslankyňa presadzuje rodinnú politiku, kde tvorí základ zväzok muža a ženy. Vystupuje proti uzákoneniu registrovaných homosexuálnych partnerstiev, snahám dosiahnuť právo na potrat či zavedeniu sexuálnej výchovy na základných školách. Je členkou európskeho Výboru pre rozvoj či Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Angažuje sa aj v slovenských konzervatívnych mimovládkach. Je vydatá, má dve dcéry.
Miroslav Mikolášik (61), KDH
Európsky poslanec sa do Bruselu dostal po tretíkrát. Vyštudovaný lekár začínal v politike po revolúcii ako podpredseda Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne. V rokoch 1991 – 1992 pracoval na Ministerstve zdravotníctva SR. V parlamentných voľbách v roku 1994 sa stal poslancom Národnej rady za strany KDH a SDK a bol členom výboru pre sociálne veci a zdravotníctvo. V rokoch 1999 – 2002 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom v Kanade. V europarlamente je v skupine Európskej ľudovej strany, členom Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre životného prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Je predsedom parlamentnej skupiny Bioetika. V Bruseli jeho aktivity smerujú k väčšej ochrane rodiny, ktorá je podľa neho výlučne zväzkom muža a ženy. Je ženatý, má štyri deti.
Ivan Štefanec (52), SDKÚ
Za poslanca Národnej rady bol prvýkrát zvolený v roku 2006. Bol členom Výboru pre európske záležitosti a Výboru pre rozpočet, financie a menu. Zaoberá sa európskou integráciou, v januári 2006 sa stal splnomocnencom vlády pre zavedenie eura. Po tom, čo sa pred dvomi rokmi stal predsedom SDKÚ Pavol Frešo a dovtedajší líder Mikuláš Dzurinda a podpredseda Ivan Mikloš sa utiahli do úzadia, Štefanec prevzal Miklošovu agendu, ktorá je zameraná na ekonomiku. V strane zastáva funkciu podpredsedu. V rokoch 1994 – 2004 pôsobil v spoločnosti Coca-Cola na Slovensku vo viacerých vysokých manažérskych pozíciách. Ako europoslanec chce zlepšovať podnikateľské prostredie pre živnostníkov a malých podnikateľov a zrovnoprávniť pravidlá na spoločnom európskom trhu. Je ženatý, má dve deti.
Eduard Kukan (74), SDKÚ
Bývalý trojnásobný šéf rezortu diplomacie z roku 1994 a počas dvoch Dzurindových vlád (1998 – 2006) je europoslancom od roku 2009. Je členom poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Najväčšiu časť politickej kariéry venoval diplomacii a zahraničnej politike. Po vzniku Slovenskej republiky rok pôsobil ako veľvyslanec pri OSN v New Yorku. Na 48. valnom zhromaždení OSN bol zvolený za predsedu Výboru pre humanitárne, sociálne a kultúrne záležitosti. V rokoch 1999 – 2001 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Balkán. Strana SDKÚ ho postavila ako svojho kandidáta v prezidentských voľbách v roku 2004, do druhého kola však nepostúpil. Americká univerzita Upsala v New Jersey mu v roku 1993 udelila čestný doktorát práv. V europarlamente sa chce zaoberať otázkami zahraničnej politiky EÚ a rozvojom a ochranou ľudských práv. Je ženatý, má dve deti.
Branislav Škripek (43), OĽaNO
Do Národnej rady sa dostal v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 na kandidátke Obyčajných ľudí. Vyštudovaný teológ je členom Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a Osobitého kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS. Je známy kontroverznými návrhmi a výrokmi. V parlamente sa napríklad snažil presadiť zákaz publikovania nahoty v dennej tlači. Známy je aj jeho výrok, keď spochybnil, že na Slovensku žijú štyri percentá homosexuálov. „Ja som stretol v živote len jedného,“ vyhlásil. V Bruseli plánuje presadzovať ochranu tradičnej rodiny a podporu práv rodičov pri výchove detí. Konzervatívny politik pracuje mimo parlamentu ako evanjelizátor a prekladateľ z angličtiny. Pracoval aj ako ošetrovateľ hendikepovanej mládeže na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Je ženatý, má dvoch synov.
József Nagy (46), Most-Híd
Bývalý minister životného prostredia sa stal poslancom slovenského parlamentu za Most-Híd v roku 2010. Mandátu sa však musel následne vzdať, v októbri 2010 nastúpil totiž do funkcie štátneho tajomníka na ministerstve pôdohospodárstva. V novembri 2010 ho prezident vymenoval do funkcie ministra životného prostredia, ktoré obnovilo svoju činnosť odčlenením od ministerstva pôdohospodárstva. Ako minister si za prioritu zvolil protipovodňové opatrenia. Vyštudovaný ekonóm bol pred vstupom do politiky osem rokov riaditeľom a predsedom predstavenstva akciovky Therma. V Bruseli sa chce venovať problematike európskych noriem pre justíciu, plánuje presadzovať spoločné pravidlá pre práva národnostných menšín. Je ženatý, má štyri deti.
Richard Sulík (46), SaS
Predseda strany SaS kandidoval do europarlamentu po prvý raz. Podnikateľ a ekonóm založil SaS v marci 2009, o rok nato sa dostala do parlamentu. Počas dvojročnej vlády Ivety Radičovej bol predsedom Národnej rady. Časť vtedajšej koalície mu vyčítala, že je zodpovedný za predčasný pád vlády. Keď bývalá premiérka spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery jej vláde, členovia SaS sa hlasovania zdržali. Sulík a jeho straníci sú kritikmi Európskej únie. Na Slovensku začal podnikať po návrate z Nemecka, kam emigroval s rodičmi ako dieťa. V roku 1991 založil firmu na dovoz kancelárskej techniky. V roku 2004 sa stal riaditeľom bratislavskej mestskej spoločnosti OLO. Pred založením strany bol poradcom dvoch bývalých ministrov financií, Ivana Mikloša (SDKÚ) a Jána Počiatka (Smer). Je rozvedený, má štyri deti.
Pál Csáky (58), SMK
Je bývalým predsedom Strany maďarskej koalície (SMK). V rokoch 2002 až 2006 bol podpredsedom vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny. Po voľbách v roku 2006 bol poslancom za SMK, o rok neskôr sa stal predsedom strany. V roku 2009 sa SMK rozštiepila po tom, čo vznikol spor medzi Csákym a Bélom Bugárom. Bugár po odchode založil Most – Híd. V parlamentných voľbách v roku 2010 sa SMK nedostala do parlamentu a Csáky podal demisiu. Vo funkcii ho nahradil József Berényi. V roku 2012 sa Strana maďarskej koalície premenovala na Stranu maďarskej komunity. Csáky vyštudoval vysokú školu so zameraním na chémiu, desať rokov pracoval ako hlavný technológ v spoločnosti Levitex v Leviciach. Je autorom viacerých beletristických a publicistických kníh v maďarskom jazyku. V Bruseli chce otvoriť tému využívania európskych peňazí na podporu problémových regiónov. Je ženatý, má štyri dcéry.
Jana Žitňanská (40), Nova
Foto: SITA, Viktor Zamborský
Nezaradená poslankyňa Národnej rady spoluzakladala v roku 2012 s Danielom Lipšicom politickú stranu Nová väčšina – Dohoda. V strane zastáva funkciu podpredsedníčky. Predtým bola podpredsedníčkou a členkou KDH. Žitňanská spolu s Lipšicom a Procházkom robili v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 spoločnú kampaň, kde vyzývali voličov, aby ich krúžkovali. Krátko po voľbách s Lipšicom zo strany vystúpili. Odchod odôvodnili tým, že slovenskej pravici chýba politická vízia. Vyštudovaná novinárka je v slovenskom parlamente členkou výboru pre vzdelanie, mládež a šport. Venuje sa téme mladých rodín, školstvu, problémom zdravotne postihnutých ľudí a regulácii hazardných hier. V europarlamente chce presadiť, aby Slovensko bolo bezbariérové. Je vydatá, má tri deti.