Aký signál dáva Slovensko Európe nízkou volebnou účasťou?
Väčšina komentárov sa bude prikláňať k tomu, že je to slovenský paradox. Že hoci občania sú pozitívne naladení voči európskym inštitúciám a hodnotám, svojou neúčasťou im pripisujú nízku legitimitu. Okrem tejto negatívnej správy je tu však aj pozitívna správa. Do Európskeho parlamentu za Slovensko dominujú také politické strany, o ktorých sa nedá tvrdiť, že by podporovali pravicový alebo ľavicový extrémizmus a že by boli ostro namierené na deštrukciu Európskej únie. Takže všetko zlé je na niečo dobré. Nižší počet voličov totiž znamená nižšie kvóra pre novovznikajúce radikálne a pseudoradikálne Európu rozkladajúce politické subjekty. Na Slovensku ľudia fakticky volili zavedené politické strany, hoci sa do Európskeho parlamentu prekrúžkovali aj kandidáti s radikálnym politickým videním. Pozitívne je aj to, že v Európskom parlamente nebudú zástupcovia Slovenskej národnej strany či HZDS. Tieto strany a ich zástupcovia upadli do zabudnutia – doma i v zahraničí.
Čo je podľa vás hlavným dôvodom nízkej účasti?
V rozpore so všeobecnou mienkou, že hlavným dôvodom sú politici a predovšetkým slovenskí zástupcovia v Európskom parlamente, ktorí málo informujú verejnosť, ja sa domnievam, že zásadnejší vplyv na volebnú pasivitu občanov má nízka informovanosť. Súvisí to aj s mediálnou politikou najmä verejnoprávnych, ale aj súkromných a mienkotvorných médií. Keď si zoberieme počet akreditovaných slovenských novinárov pri európskych inštitúciách, je to úplná katastrofa. Pes je teda zakopaný v nízkej úrovni vedomostí a informovanosti, a potom aj v nízkej volebnej účasti. Súhlasím, že účasť na Slovensku bola žalostne nízka. Ale ak to vnímame v európskom kontexte, tak zistíme, že takmer vo všetkých krajinách, hádam okrem výnimiek, kde sú voľby povinné, ako je Belgicko, Luxembursko, v uplynulých desaťročiach účasť vo voľbách klesá.
Pomohla by vyššej účasti zmena volebného systému?
V niektorých štátoch sa spolu s voľbami do Európskeho parlamentu konali komunálne či parlamentné voľby. U nás viacerí zvažujú, či by sa eurovoľby nemali spojiť s druhým kolom prezidentských volieb. Domnievam sa, že pri citlivom posúdení volebného kódexu, ktorý už je v parlamente, by bolo dobré, keby poslanci zvážili aj túto možnosť.
Akú legitimitu budú mať europoslanci zvolení takým malým podielom ľudí? Nestrácajú tým aj právo žiadať o viac právomocí či vplyvu?
Ťažko na to odpovedať. Našej verejnosti aj politikom uniká, že v bruselskej politike sú isté napätia pri schvaľovaní európskych zákonov medzi členskými štátmi a komisiou s parlamentom na druhej strane. Ale právomoci a legitimita parlamentu sa nemenia, či je zvolený pri 99-percentnej účasti, alebo polovičnej. A Európsky parlament sám osebe nežiada väčšie právomoci ani nediktuje.
Viacerí kandidáti sa do europarlamentu prekrúžkovali a predbehli svojich lídrov na kandidátkach. Čím si to vysvetľujete?
Popri pozitíve, že sme nevyslali nijakú extrémistickú politickú stranu, druhým pozitívom je, že občania vyberali preferenčnými hlasmi osobnosti známe svojou odbornosťou, ako je Maroš Šefčovič, Eduard Kukan či Anna Záborská. K výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo, patrí voľba kandidáta za Obyčajných ľudí, keď bol zvolený poslanec známy svojimi radikálnymi názormi. Pozoruhodné sú aj preferenčné hlasy niektorých strán a hnutí, ktoré nepotvrdili lídrov kandidátky, ale politikov, ktorí zaujali svojimi pseudoradikálnymi postojmi a vystúpeniami, za aké možno považovať aj SaS.
Čo budú v europarlamente robiť slovenskí poslanci, ktorých strana nepatrí k žiadnej európskej politickej frakcii?
Je pravda, že sa tam dostali aj poslanci strán, ktoré nemajú medzinárodné krytie. Takíto novozvolení poslanci sa v krátkej dobe budú buď usilovať začleniť do niektorej z frakcií, alebo sa budú potulovať po Európskom parlamente ako bludní Holanďania, o ktorých názory nik nestojí. Samozrejme, tým nechcem uraziť nijakých Holanďanov.