Kampaň pred eurovoľbami sa začala už 4. februára, viac ako mesiac od tohto termínu nevybočila zo štandardných koľají. Kandidáti sa začínajú objavovať na bilbordoch, sú aktívni na sociálnych sieťach, vyrážajú do regiónov. Otázne je, či to bude na získanie voličov stačiť.
Voľby do Európskeho parlamentu zaujímajú ľudí na Slovensku najmenej spomedzi všetkých typov volieb, účasť pred piatimi rokmi len o chlp prekročila 13 percent. Slovensko je členom únie od roku 2004 a v každých jedných eurovoľbách bola účasť v našej krajine najnižšia spomedzi všetkých členských štátov.
Sociológ nepredpokladá vyššiu účasť ako v roku 2014
„Ani teraz neočakávam, že by sa účasť mohla výraznejšie zlepšiť. Tento problém čítam tak, že volič nevidí, ako reálne môže ovplyvniť fungovanie europarlamentu. Možno si myslí, že ho nemôže ovplyvniť vôbec, aj vzhľadom na počet našich poslancov. Preto ho tieto voľby nepriťahujú,“ nazdáva sa sociológ Pavel Haulík.
Podľa jeho názoru by sa strany mali v kampani zamerať na vysvetľovanie toho, aké problémy europarlament rieši a aký vplyv to má na fungovanie Slovenska. „To sú veci, ktoré volič veľmi nevníma. Ak áno, tak ide často o útržkovité, nesystémové a často nepresné informácie,“ podčiarkol Haulík.
Politológ Tomáš Koziak pripustil, že ďalšia predvolebná kampaň krátko po tom, čo sa jedna skončila, môže spôsobiť, že ľudia začnú byť politiky presýtení. „Môže to tak byť, hoci prezidentské voľby mali iný charakter. Rozhodovalo sa o obmedzenom počte kandidátov, ktorí boli veľmi ľahko čitateľní. Na druhej strane, do eurovolieb kandidujú okrem kandidátov relevantných strán, ktorých voliči bežne poznajú, aj zástupcovia rôznych bezvýznamných politických zoskupení, ktorí sa snažia samy seba propagovať. O to je to pre voliča zmätočnejšie,“ vysvetlil Koziak.
Kandiduje 31 politických subjektov
Do Európskeho parlamentu kandiduje 31 politických subjektov, medzi nimi je všetkých sedem parlamentných strán. V súčasnosti Slovensko zastupuje v Bruseli 13 poslancov, po brexite by mal jeden pribudnúť. Podľa zákona môžu strany minúť na predvolebnú propagáciu maximálne 3 milióny eur vrátane DPH, povinnosťou je transparentný účet.
Smer zatiaľ vložil na transparentný účet k eurovoľbám 200-tisíc eur a minul 152-tisíc. Vklad SNS je 81-tisíc eur a aktuálny stav na účte je 35 679 eur. Na otázky Pravdy, na čom postavia svoju kampaň, tieto koaličné strany neodpovedali.
Koaličný Most-Híd tvrdí, že použije len zlomok z povolenej sumy. „Strana plánuje minúť na kampaň zo svojich zdrojov cca 110-tisíc eur. Celková suma bude závisieť od výšky nákladov individuálnych kampaní jednotlivých kandidátov,“ povedala hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. Ako ďalej opísala, kampaň bude prebiehať tradičným spôsobom. „Použijeme bilbordy, letáky, online-komunikáciu a reklamu. Budeme zdôrazňovať nám blízke témy: životné prostredie, menšinové otázky a bezpečnosť. Za mimoriadne dôležité považujeme účasť, aby sa ľudia na voľbách zúčastnili a volili zodpovedne zmýšľajúce strany,“ doplnila Debnár.
Opozičná SaS plánuje vyčerpať 400-tisíc eur. Šéfom eurokampane je Richard Sulík, predseda strany. Ten je aktuálne europoslancom, na túto funkciu už nekandiduje. V kampani chcú podľa neho priblížiť Európsku úniu ľuďom.
„Pod názvom Ako chutí EÚ navštívime 27 slovenských miest a spolu so slovenským šéfkuchárom Marcelom Ihnačákom uvaríme v každom meste národné jedlo niektorej krajiny EÚ. Rovnako v každom meste robíme aj večerný program so známym režisérom Nikitom Slovákom, ktorý moderuje našu originálnu talkshow,“ priblížil Sulík a dodal, že predstavili aj ucelený návrh, ako zlepšiť fungovanie únie.
Ďalšia opozičná strana OĽaNO o konkrétnej sume, ktorú vynaloží na kampaň, nehovorí „Hnutie OĽaNO neprekročí zákonom stanovený limit na kampaň do Európskeho parlamentu. V kampani ľuďom v regiónoch bližšie predstavíme komplexný program hnutia OĽaNO, s ktorým ideme do eurovolieb,“ reagoval stroho hovorca OĽaNO Matúš Bystriansky.
| Ako to dopadlo pred piatimi rokmi | |||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Strana | Volebný výsledok | Počet mandátov* | |||||||||||||||
| Smer | 24,09 % | 4 | |||||||||||||||
| KDH | 13,21 % | 2 | |||||||||||||||
| SDKÚ-DS | 7,75 % | 2 | |||||||||||||||
| OĽaNO | 7,46 % | 1 | |||||||||||||||
| NOVA, KDS, OKS | 6,83 % | 1 | |||||||||||||||
| SaS | 6,66 % | 1 | |||||||||||||||
| SMK | 6,53 % | 1 | |||||||||||||||
| Most-Híd | 5,83 % | 1 | |||||||||||||||
| Účasť – 13,05 % | |||||||||||||||||
| *slovenské strany si prerozdelili 13 mandátov | |||||||||||||||||
Do kariet antisystému hrá aj euroskepticizmus
Marcové prezidentské voľby ukázali značnú podporu tzv. antisystémových kandidátov. Sudca Štefan Harabin a extrémista Marian Kotleba získali v prvom kole dokopy štvrtinu platných hlasov. Haulík nevylučuje, že tento trend sa môže odzrkadliť aj v eurovoľbách. „Práve táto skupina voličov bude silne motivovaná ísť k urnám, lebo vníma voľby ako príležitosť vyjadriť svoj odmietavý postoj – ak aj nie k únii ako k celku, tak k určitým rozhodnutiam, ktoré prijíma a majú dopad na Slovensko. To je skupina ľudí, ktorá vníma opatrenia EÚ skôr negatívne,“ myslí si Haulík.
„Percentá, ktoré získali antisystémoví kandidáti v prezidentských voľbách, boli až hrozivo veľké. Ale treba podotknúť, že v prípade Harabina je to záležitosť, ktorá je viazaná špeciálne na jeho osobu. Podobne aj v prípade Kotlebu, ak sa on sám nevloží do kampane na podporu vlastných kandidátov, tak nebudú mať veľkú šancu,“ mieni zase Koziak, podľa ktorého Kotlebova strana postavila nepresvedčivých kandidátov.
Do kariet antisystému hrá aj euroskepticizmus, voliči nedôverujúci Európskej únii si môžu vybrať práve predstaviteľov takýchto strán. Koziak však zároveň poukazuje na to, že situácia nemusí byť až taká čierna. „Do druhého kola prezidentských volieb sa dostali dvaja kandidáti, ktorí sú vyslovene proeurópski. Toto nás môže nalievať optimizmom. Svedčí to o tom, že podpora európskej myšlienky tu je, chvalabohu, dosť silná,“ uzavrel politológ.
Neistá je pred voľbami kresťanská časť politickej scény, keďže sa nečakane roztrieštila. KDH, ktoré skončilo v posledných eurovoľbách ako druhé najsilnejšie, nezaradilo na kandidátku dlhoročnú europoslankyňu Annu Záborskú a tá na protest založila novú stranu. K jej Kresťanskej únii sa pridal aj Branislav Škripek, europoslanec, ktorý pred piatimi rokmi kandidoval za OĽaNO, no ani jeho pôvodná strana do volieb nenominovala.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v sobotu 25. mája. Každá z kandidujúcich strán bude mať zoznam kandidátov uvedený na osobitnom hlasovacom lístku. Volič si vyberie lístok strany, ktorú chce voliť, a do obálky vloží iba ten. Zakrúžkovaním poradového čísla môže dať preferenčný hlas maximálne dvom kandidátom.
Akú stratégiu by mali strany zvoliť, aby k eurovoľbám prilákali viac voličov?
Silvia Porubänová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny
Jedna z možností je mobilizovať ľudí cez sociálne siete, cez virtuálny svet, ktorý je bližší mladej generácii, to je asi zásadná vec, preto sa asi aj tieto kampane zameriavajú na mobilizáciu mladých voličov. Druhá vec súvisí, samozrejme, so straníckou a politickou príslušnosťou, nemyslím k frakciám, ale k našim politickým stranám, že akým spôsobom sú schopné konkrétne politické strany na Slovensku mobilizovať svojich voličov. Myslím si, že len dostatočne známymi a sympatickými tvárami, ktoré sú schopné pritiahnuť záujem. Ale aj tak na rozdiel od parlamentných či prezidentských volieb toto nestačí. Ak niekto má pocit, že je zbytočné voliť v týchto voľbách, tak ani nejaký super kandidát, ani jeho politické preferencie ho nepresvedčia, aby k eurovoľbám išiel. Myslím, že by pomohla nepolitická, nestranícka kampaň alebo skôr osveta, ktorá by zdôrazňovala, prečo je potrebné voliť, a že je to rovnaká samozrejmá povinnosť ako pri parlamentných či prezidentských voľbách.
Emil Machyna, predseda Rady OZ KOVO
Ak budú mať ľudia nádej a uveria tomu, že Európa môže byť sociálna a môže pomôcť väčšine ľudí, tak pôjdu k voľbám a budú mať pocit, že sa ich to týka. Ak budú vnímať Európu skôr podľa rečí politikov, že je to negatívne, je to zlé, je veľmi ťažko ich presvedčiť, aby išli k voľbám. Negatívny obraz o Európe nie je spravodlivý, myslím, si, že Európa je dobrý projekt. Najlepšia forma presvedčovania je osobná komunikácia, keď sa stretávate s ľuďmi, tak máte spätnú väzbu, cítite ich emóciu a môžete reagovať. Ak budeme len písať a dávať informácie jedným smerom cez sociálne siete, tak spätná väzba tam nebude a nebudeme vedieť či sme komunikovali správne alebo nesprávne. Osobný kontakt je síce náročný, ale najefektívnejší. Eurokampaň je často o témach, ktoré ľudí nezaujímajú, ľudí zaujíma to, čo sa týka ich bežného života, čo prežívajú dnes, nie to, čo tu budeme mať o desať, pätnásť rokov. Ľudia chcú počuť príklady, ktoré ovplyvnia ich osobný život, či budú mať lepšiu životnú úroveň, či budú mať lepšie cesty, to je pre nich dôležitejšie. Aj v médiách je skôr viac negatívnych ako pozitívnych správ, a to nie je dobre. Ak negatívne správy idú nonstop, tak ľudia si vytvoria názor, že je to zlé, napriek tomu, že to nepoznajú.
Lucia Berdisová, Ústav štátu a práva SAV
Predovšetkým je dôležité búrať mýty o Európskej únii a o právomociach Európskeho parlamentu tak, aby reprezentácia Európskeho parlamentu bola vnímaná ako naša reprezentácia, nie ako cudzí prvok. V kampani je šanca ukázať, že okrem toho národného existuje aj európsky ľud, ktorého sme súčasťou. A tento ľud sa podieľa na európskej vláde aj a predovšetkým voľbami do Európskeho parlamentu. Neabstraktne treba vysvetľovať, aký má Európsky parlament zmysel, čo sa dá predovšetkým cez program. Ak bude EÚ a tak aj Európsky parlament vnímaný ako niečo naše, potom je väčšia šanca, že sa o to budeme zaujímať a zvýši sa aj účasť vo voľbách. Pri kampani by zároveň mali byť rešpektované a promované hodnoty európskeho práva vrátane Charty základných práv a slobôd.