Budeme doma v EÚ? Rozhodnú aj eurovoľby

, 23.04.2019 12:00, aktualizované: 17.05.2019 12:00

Po eurovoľbách hrozí posilnenie radikálnych strán v europarlamente. Aj preto by občania Slovenska, ktorí považujú EÚ za svoju druhú vlasť, rozhodne nemali počas volieb zostať doma. Upozornil na to v rozhovore pre Pravdu Dionýz Hochel, poverený riadením Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku. Tá dnes v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku spúšťa kampaň k eurovoľbám s názvom "Tentoraz idem voliť - Doma v EÚ". V rámci ciest po Slovensku postupne obídu 17 okresných a krajských miest.

Dionýz Hochel
Dionýz Hochel Autor: Kancelária EP na Slovensku

Prečo je dôležité ísť na eurovoľby?

Ľudia si volia svojich vlastných zástupcov do europarlamentu. Vyššia účasť znamená väčšiu legitimitu. Podľa rôznych prieskumov verejnej mienky očakávame nárast antisystémových radikálnych extrémistických strán, ale zodpovedná voľba občanov môže pomôcť tomu, aby sa charakter Európskeho parlamentu nestratil a nenarušil sa konsenzus – teda že v europarlamente tvoria väčšinu umiernené stredopravé a stredoľavé proeurópske sily. Európske voľby sú aj voľbou za charakter EÚ. Občania, ktorí považujú EÚ za svoju druhú vlasť, by rozhodne nemali zostať doma. Alebo, ak budem citovať Edmunda Burka: „Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič.“

Slovensko je rekordérom v najnižšej účasti v eurovoľbách. Kým nebolo členom EÚ, najnižšia účasť bývala v Británii. Britskou cestou brexitu ísť nechceme, ale nízkou účasťou akoby sme odkazovali, že EÚ nie sme aj my. Dá sa to tak povedať?

Nízka účasť na Slovensku v troch predchádzajúcich voľbách bola kombináciou rôznych faktorov. Nízku účasť vidíme vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ. Niektoré to riešia tým, že spájajú tieto voľby s inými, napríklad komunálnymi. Veľa sa hovorí o tzv. slovenskom paradoxe. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina obyvateľov je spokojná s členstvom v EÚ a eurozóne. Ale keď nastane deň D, keď treba využiť volebné právo, voliť nejdú. Ide o jedno veľké nedorozumenie. Spokojnosť by nás, naopak, mala motivovať k tomu, aby sme využili svoje právo voliť. Slovensko je o krok ďalej ako ostatní visegrádski susedia. Je v eurozóne. Ale to nie je raz a navždy dané. V každých voľbách, teda aj v týchto, by sa mala nielen nová generácia prvovoličov, ale aj všetci oprávnení voliči vyjadriť k tomu, či súhlasia s vývojom v únii. Aký máme postoj k príležitostiam, ktoré plynú z členstva v EÚ? Podporujeme prehlbovanie spolupráce a rozširovanie EÚ? Aké má mať EÚ miesto v globalizovanom svete? Na to by mali odpovedať všetci oprávnení voliči vo voľbách.

Čím si vysvetľujete nízku účasť?

Okrem spomínaného slovenského paradoxu prieskumy Eurobarometra ukázali, že na Slovensku sú dve skupiny nevoličov, ktorí sú naladení pozitívne k EÚ, ale nevolia. Prvou skupinou, čo je veľmi prekvapujúce, sú mladí ľudia vo veku 18 – 24 rokov, a najmä vysokoškoláci, ktorí naplno môžu využívať výhody EÚ, napríklad štúdium v zahraničí cez program Erasmus či uznávanie diplomov a vzdelania. Druhou takou skupinou sú podnikatelia a živnostníci, ktorí zas profitujú z možností voľného trhu.

Ale podnikateľom by predsa malo záležať na fungovaní spoločného trhu.

Je prekvapujúce, že patria ku skupine nevoličov. Človek by očakával, že budú medzi prvými, ktorí pôjdu voliť. Preto organizujeme spolu s kolegami zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku informačnú kampaň, ktorá má zvýšiť povedomie o členstve Slovenska v Európskej únii a o voľbách do Európskeho parlamentu. Zopakujem, to, že sme súčasťou najužšej integrácie v EÚ, neznamená, že je to dané navždy. Každá generácia si voľbami do Európskeho parlamentu definuje, akú chce Európu. Či súhlasí s dnešnou podobou EÚ, ďalšou integráciou, alebo má o budúcnosti Európy iné predstavy.

Časť ľudí si myslí, že pár slovenských europoslancov aj tak nemá veľký vplyv na EÚ. Čo by ste im odkázali?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že 13 alebo 14 poslancov (podľa toho, či bude brexit) je veľmi málo v rámci 751-členného Európskeho parlamentu. To je však len zdanie, pretože záleží doslova na každom poslancovi. Od roku 2004, keď sa Slovensko stalo súčasťou EÚ, sme mali viacerých slovenských europoslancov, ktorí boli poverení dôležitou funkciou spravodajcu alebo tieňového spravodajcu v takých významných témach, ako je prijímanie rozpočtu inštitúcii EÚ alebo vytvorenie Fondu trvalo udržateľného rozvoja a stability v krajinách v európskom susedstve. Boli tieňovými spravodajcami pri správach o stave ľudských práv a občianskych slobôd v krajinách EÚ. Mali sme europoslankyňu, ktorá bola predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, máme poslanca, ktorý je predseda Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so Srbskom a máme poslanca, ktorý je kvestorom a členom predsedníctva EP, teda v jednej z najvyšších funkcií.

Od čoho závisí, či sa slovenský poslanec v europarlamente „nestratí“?

Mal by to byť poslanec, ktorý je odborníkom v niektorej z rôznych politík EÚ – napríklad v regionálnej politike, vo financiách a v ekonomike, v mládežníckych politikách, životnom prostredí, doprave, digitálnej ekonomike, diplomacii. Teda v oblastiach, kde môže prispieť k rozvoju unikátneho projektu EÚ a miesta Slovenska v ňom. Zároveň je dôležité si uvedomiť, že poslanci pracujú v politických skupinách. Väčšinu v Európskom parlamente majú umiernené stredopravé a stredoľavé strany, ktoré vytvárajú koalície s ďalšími frakciami napríklad liberálmi, zelenými a inými. Je veľmi dôležité, aby poslanec pracoval v tých frakciách, ktoré sú významné a majú veľké slovo pri rozhodovaní v Európskom parlamente. Lebo v takých frakciách môže aj ten jeden poslanec ovplyvniť prijímanú legislatívu. Takže dôležitý je aspekt odbornosti a uvedomenia si toho, ako funguje Európsky parlament.

O konkrétnych oblastiach však politické strany veľa nehovoria, skôr ponúkajú všeobecné heslá. Aké témy vám v kampani najviac chýbajú?

Kampaň politických strán mi neprináleží komentovať. Ak hovoríme o témach, tak chcem upozorniť na posledný prieskum verejnej mienky Eurobarometra. Ten ukázal, že občanov Slovenska v rámci európskych tém a uvažovania o tom, čím by sa mala zaoberať EÚ, zaujímajú tieto veci: ekonomika a hospodársky rast, riešenie nezamestnanosti, a to najmä mladých ľudí, téma dvojakej kvality potravín, prisťahovalectvo a migrácia. Zároveň je tu nový fenomén vo viacerých krajinách EÚ vrátane Slovenska. Občania Slovenska považujú za potrebné, aby sa na európskej úrovni riešila téma globálneho otepľovania a zmeny klímy. A spomenul by som ešte jednu oblasť. Na Slovensku dlhodobo rezonuje téma poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. V tomto legislatívnom období sme však v Európskom parlamente nemali ani jedného poslanca, ktorý by pracoval vo výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Do kampane sa vrhli rôzne radikálne a antisystémové strany. Nehrozí ich posilnením narušenie fungovania inštitúcií EÚ, počnúc Európskym parlamentom?

Tento fenomén nie je nový. Aj v predchádzajúcom období boli v europarlamente zástupcovia extrémistických a antisystémových strán. Ale ich vplyv je veľmi malý. Títo poslanci a ich fragmentované frakcie nemajú vplyv na rozhodovanie v Európskom parlamente, nie sú volení do kľúčových pozícií, nie sú vo vedení výborov a delegácií. Ich vplyv na legislatívnu prácu je minimálny. Teraz sa predpokladá posilnenie týchto strán, ale neočakáva sa, že by sa narušila schopnosť parlamentu schvaľovať legislatívu alebo že by zabránili zvoleniu novej Európskej komisie. Môžu spomaliť prijímanie dôležitých rozhodnutí, keď bude europarlament rozdrobenejší ako dnes. Myslím, že extrémistickí a antisystémoví europoslanci budú prítomnosť v Európskom parlamente využívať skôr na vlastnú sebaprezentáciu, ale nie na legislatívnu prácu.

V kampani sa šíria aj rôzne dezinformácie a falošné správy. Ako na ne reagujete?

Vnímame nárast populistických strán, na sociálnych sieťach majú obrovský priestor tzv. fake news a nenávisť šíriace správy. Inštitúcie EÚ sa poučili z nárastu hoaxov. Európsky parlament má novú webovú stránku s názvom: Čo Európa robí pre mňa https://www.what-europe-does-for-me.eu/sk/portal. Ponúka úspešné príklady európskej pomoci a investícií vo vašom meste, kraji Slovenska aj v iných štátoch EÚ. Ukazuje na dobré riešenia, na ktoré poskytla pomoc EÚ. Európska komisia prišla so stránkou www.euromyty.sk. Tá vyvracia krok za krokom nezmysly o EÚ, ktoré sa šíria z neoverených zdrojov. Človek, ktorý sa nechce dať zavádzať, si tak nájde fakty a argumenty proti šíreniu nenávisti a nepravdivých správ.

Ako sa snažíte pritiahnuť ľudí k eurovoľbám?

Zdôrazňujeme, že Európska únia je dôležitá pre mladých ľudí, podnikateľov, strednú generáciu, seniorov. Cez internetovú stránku www.Tentorazidemvolit.eu informujeme verejnosť o tom, prečo je dôležité ísť voliť a ako sa do rozhodovania o budúcnosti Európy možno zapojiť. Zaregistrovalo sa do nej už vyše 8 000 občanov Slovenska, čím sme sa v rámci EÚ dostali na jedenáste miesto. V celej EÚ sa takto prihlásilo vyše 300-tisíc ľudí, ktorí prejavili záujem ísť voliť. Navyše sa nám prihlásilo už 500 dobrovoľníkov, ktorí sami od seba upozorňujú na to, aké dôležité je prejaviť svoj názor a ísť voliť v Európskych voľbách. Posúvajú ďalej informácie, organizujú podujatia. Je fantastické, že sa vytvorila takáto skupina dobrovoľníkov, ktorí sami mobilizujú ľudí vo svojom okolí. Chcel by som spomenúť, že nám veľmi pomáhajú s mobilizáciou mladých ľudí aj influenceri a youtuberi, ktorí majú veľký mediálny dosah v tejto vekovej kategórii.

Kto sa ešte podieľa na eurovolebnej kampani?

Naším najbližším partnerom je Zastúpenie Európskej komisie, veľa komunikačných aktivít organizuje ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ale musím povedať, že nenahradíme klasickú politickú prácu parlamentných strán, politickú predvolebnú kampaň, ktorá mobilizuje občanov voličov, čo patrí medzi základy demokracie. Táto ich úloha je nezastupiteľná. Verím však, že tentoraz to bude iné a politické strany budú výraznejšie mobilizovať voličov, aby 25. mája šli voliť.


Súťaž Pravdy a kancelárie EP o štýlový plecniak

Denník Pravda a kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku si pripravili súťaž

Chcete vyhrať štýlový plecniak s darčekmi?
Pošlite nám správnu odpoveď ako SMS a vyhrajte!

Autor: Robert Huttner

Súťažná otázka:

Ktorý deň budú voľby do Európskeho parlamentu?

A) v sobotu 25. mája
B) v nedeľu 26. mája

Správnu odpoveď pošlite do piatka 24. 5. 2019 do 24.00 formou SMS na číslo 6663 v tvare PRAVDA (medzera) správna odpoveď v tvare A alebo B (medzera) meno a priezvisko.

Piati vyžrebovaní získajú štýlový plecniak s darčekmi od Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku. Výhercov budeme kontaktovať telefonicky. Cena spätnej SMS je 0,50 € s DPH. Službu zabezpečuje A SMS, s.r.o.

Mená výhercov zverejníme v denníku Pravda i na webe pravda.sk

Súťaž pripravil denník Pravda v spolupráci s kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku

Účastníci súťaže berú na vedomie a udeľujú organizátorovi v súlade s § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon“) súhlas so spracúvaním (§ 4 zákona) poskytnutých osobných údajov účastníka súťaže na uvedené účely, a to až do odvolania tohto súhlasu. Súhlas možno odvolať bez uvedenia dôvodu. Účastník berie na vedomie a súhlasí so zverejnením svojho mena ako výhercu v denníku Pravda a na webe pravda.sk.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku #eurovoľby #Dionýz Hochel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
10
Miešaná kytica

Miešaná kytica

37,99
Smútočná kytica krémové ruže

Smútočná kytica krémové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk