Budú silnejší, ale napriek snahe o zjednotenie zostanú roztrieštení. Zatiaľ takto vyzerá situácia v prípade krajne pravicových populistov pred eurovoľbami. Tvárou ich snahy o spoluprácu sa stal taliansky nacionalistický vicepremiér a líder strany Liga Matteo Salvini.
Podľa niektorých prepočtov by mohli radikálnejšie subjekty získať v novom EP až do 30 percent kresiel. Neznamená to však, že táto skupina dokáže spolupracovať, lebo to by sa museli v jednom tábore stretnúť všetci. Od euroskeptikov až po neonacistov.
Ani Salviniho projekt nemá ustlané na ružiach. Projekcia kresiel Politico Europe dáva aliancii vedenej talianskym politikom šancu na zisk 70 kresiel zo 751. Uvidí sa však, ako do toho vstúpi škandál v Rakúsku, kde po zverejnení nahrávky o možnom korupčnom správaní vicekancelára a šéfa krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinza-Christiana Stracheho padla cez víkend vláda.
Silou populistov však zostáva, že tradičné strany preberajú ich rétoriku. V prípade otázky migrácie potom po slovách nasledujú aj činy. "Presne toto sa deje. Potvrdzujú to všetky výskumy,“ pripomenul pre Pravdu Reinhard Heinisch, expert na krajnú pravicu zo Salzburskej univerzity.
"Videli sme, ako sa niektoré tradičné strany snažia bojovať s populistami tak, že prevzali ich politiku. Pokúšajú sa tým obmedziť vlastné volebné straty. No nie sú ochotné či schopné prejsť do čistého populizmu. Preto tieto strany nakoniec vyzerajú ako lacná imitácia originálu. A zároveň legitimizujú populizmus,“ uviedol pre Pravdu Simon Usherwood, expert na euroskepticizmus z univerzity v Surrey.
Silná zbraň
Vplyv radikálov môže byť aj v tom, že na seba dokážu prilákať viac pozornosti. Europarlament je pre nich ideálna pôda. Dáva im totiž priestor na verejnú prezentáciu. Dokonale to v minulosti využíval Nigel Farage, bývalý šéf Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP).
Eurofób kandiduje do EP znovu, keďže Británia zatiaľ stále neodišla z únie, hoci sa to malo stať už o polnoci 30. marca. Farage je tentoraz na čele Strany brexitu a prieskumy hovoria, že voľby doma vyhrá.
Hlasná kritika EÚ tak bude naďalej silnou zbraňou populistov. Najmä ak sa po voľbách do EÚ bude ťažšie rodiť funkčná väčšina v europarlamente. Hlasovanie asi vyhrajú európski ľudovci, aj keď socialisti sa na nich podľa niektorých prieskumov doťahujú. Silní by mali byť liberáli v spojenectve s macronovcami z Francúzska a počet svojich europoslancov asi zvýšia zelení.
Rozdrobený europarlament tak ponúkne viac priestoru pre radikálov. Mnohé krajne pravicové strany umne prispôsobujú rétoriku tomu, že v drvivej väčšine krajín EÚ je pomerne málo voličov, ktorí si vyslovene želajú rozpad únie. Preto sa v Európe, minimálne navonok, nepresadili názory bývalého stratéga Bieleho domu Stevea Bannona, ktorý chcel extrémistov v únii zjednotiť a radil im, aby sa nebáli prihlásiť sa ku xenofóbii a k rasizmu.
Stratégia politikov ako Salvini je iná. Snažia sa vzbudiť dojem, že ich strany, hoci často vznikli z ultraextrémistického spoločenského podhubia, nemajú s touto minulosťou nič spoločné a oni len chcú úniu zreformovať, nie ju zničiť.
Na druhej strane však väčšinou nijako neriešia, že časť prívržencov týchto subjektov šíri najmä na sociálnych sieťach najxenofóbnejšie a eurofóbne názory. Radikáli sa obhajujú tým, že títo ľudia nereprezentujú stranu a okrem toho má každý právo na názor.
Zmena európskeho politického prostredia však neprišla zo dňa na deň. "Tradičné strany medzi sebou súperili hlavne v hospodárskych otázkach. Riešili, nakoľko má štát zasahovať do fungovania ekonomiky. Takmer všetky nové strany, ktoré vznikali v 80. a 90. rokoch, sa sústreďujú na kultúrno-spoločenské témy. Na jednej strane máme zelených a liberálov. Na druhej strane zase nacionalistov, nativistov a populistov,“ reagoval Heinisch.
Blokovať, vetovať
Podľa odborníka je Salviniho taktika pred voľbami do EP taká, že sa do svojho tábora snaží zlákať čo najväčší počet populistov. Emisárkou Taliana bola v posledných týždňoch francúzska krajne pravicová politička Marine Le Penová. Navštívila Česko, Slovensko či Estónsko.
"Salvini sa snaží prezentovať ako líder, ktorý vytvoril novú pravicu a ostatným už len ponúka, aby sa pridali. Preto sa stretol aj s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Realita je však zložitejšia,“ myslí si Heinisch.
"Pre škandinávsku krajnú pravicu sú Salvini či FPÖ príliš fašistickí a proruskí. Myslím si, že populistická pravica bude v novom europarlamente rozdelená. Medzi jej krajnou odrodou a ľudovcami bude ešte jedna skupina,“ predpokladá expert. Zároveň sa dá predpokladať, že mimo politických frakcií v EP zostanú najtvrdší extrémisti typu slovenských kotlebovcov či neofašistického gréckeho Zlatého úsvitu.
Veľkou neznámou zostávajú Orbánov Fidesz a poľská strana Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczyńského. Maďarskí populistickí nacionalisti prevzali krajne pravicový rétorický arzenál a stále viac sa vzďaľujú od stredovej línie ľudovcov, ktorí Fidesz nedávno suspendovali. Orbán vyhlásil, že nepodporí kandidáta Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera na post šéfa Európskej komisie.
Otázkou však je, čo môže reálne ponúknuť Salvini maďarskému premiérovi. Orbán by mal určite väčší vplyv na dianie v EÚ, keby zostal v EPP. So Salvinim ho síce spája odpor k migrácii, ale taliansky politik stále koketuje s myšlienkou prerozdeľovania utečencov. Maďarsko a ostatní vo visegrádskej štvorke vrátane Slovenska to odmietajú.
Pre proruské postoje sa zase Salvinimu bude ťažko hľadať zhoda s PiS, aj keď poľská populistická konzervatívna pravica pripustila, že by vedela diskutovať o úprave európskeho projektu.
"Môj záver je, že krajná pravica bude mať v EP veľký problém presadzovať vlastnú agendu. Nebude politiky EÚ ovplyvňovať, ale blokovať, vetovať, zhodne sa na obštrukciách. Tak by mohla krajná pravica povedať, že únia nič nerobí. Ale myslím si aj to, že ľudovci a socialisti spolu so zelenými či liberálmi dokážu vytvoriť alianciu v europarlamente, ktorá bude mať väčšinu,“ dodal Heinisch.
