Voľby do Európskeho parlamentu štartuje Británia a Holandsko

, 22.05.2019 19:46, aktualizované: 23.05.2019 08:00

Milióny voličov v 28 štátoch EÚ v nasledujúcich dňoch rozhodnú o tom, ako si predstavujú budúcnosť EÚ. Štvordňový maratón volieb do Európskeho parlamentu štartuje v Holandsku a vo Veľkej Británii, ktorá je paradoxne na odchode z EÚ. Na Slovensku sa bude o 14 europoslancoch rozhodovať v sobotu, vo väčšine členských krajín však budú voľby až v nedeľu.

Budú sa voliči v jednotlivých štátoch pri výbere europoslancov snažiť „trestať“ svoje národné vlády či tradičné strany a z protestu voliť hoci aj radikálov? Alebo sa budú riadiť svojím postojom k EÚ a s vedomím, že vyberajú tých, ktorí majú rozhodovať o politikách, ktoré ovplyvnia celú Európu, nielen ich krajinu?

Podľa analytika Vladimíra Bartovica z pražského Inštitútu pre európsku politiku Europeum záleží od situácie v jednotlivých krajinách a od toho, ako sa vedie kampaň. „Voľby do Európskeho parlamentu sú často vnímané ako voľby druhej alebo tretej kategórie, na ktoré sa politické strany dostatočne nesústredia. Na kampani pri týchto voľbách si však dávajú záležať menšie strany, ktoré sú často extrémistické,“ povedal Bartovic pre Pravdu. Pripustil, že tieto voľby sa často berú aj ako referendum o vládnej politike. „Voliči tradičných strán majú tendenciu občas ich vytrestať a voliť niekoho iného,“ dodal.

Príkladom tohto prístupu bude zrejme Británia. Už v nedávnych komunálnych voľbách v Anglicku dali voliči vládnym konzervatívcom, ale aj opozičným labouristom, najavo, čo si myslia o ich politike a prístupe k brexitu. Predpokladá sa, že v eurovoľbách v Británii zvíťazí Strana brexitu, ktorú nedávno založil známy euroskeptik Nigel Farage. Posilnia sa však aj strany, ktoré žiadajú nové referendum a zvrátenie brexitu. Naopak, eurovoľby budú pre vládnych konzervatívcov zrejme veľkým fiaskom.

Dôležitý bude postoj k EÚ

Na druhej strane, v mnohých krajinách sa očakáva, že pre voličov bude rozhodujúci ich postoj k EÚ. „Volič sa rozhoduje podľa toho, či je protieurópsky alebo proeurópsky a po vyriešení tejto základnej otázky si vyberá spomedzi strán. Pri týchto voľbách majú tendenciu byť silnejšie proeurópske strany, ktoré dokážu motivovať proeurópskych voličov, alebo antieurópske strany, ktoré priťahujú antieurópskych voličov. Tradičné strany si v týchto voľbách zvyknú viesť horšie ako v prieskumoch alebo ako v národných voľbách,“ povedal Bartovic.

Proeurópsky alebo antieurópsky postoj bude do veľkej miery ovplyvňovať napríklad voličov vo Francúzsku. Tam predvolebná kampaň pripomína súboj proeurópskeho hnutia prezidenta Emmanuela Macrona s krajne pravicovou stranou Marine Le Penovej. Podľa prieskumov tradičné strany – umiernená pravica a socialisti – utrpia aj v týchto voľbách porážku a hlavnou otázkou je, či vyhrá Macronova strana – hoci aj tesne – pred krajnou pravicou, alebo to bude naopak. „Vo Francúzsku sa zmenilo delenie ľavica verzus pravica na progresívci verzus extrémisti,“ dodal Bartovic.

Môžu padať vlády

Drvivá porážka vládnucich síl v eurovoľbách však v niektorých krajinách môže mať dohru aj v podobe rozpadu vlády. „Samozrejme, že sa to môže stať. V Česku v roku 2004 po prehratých eurovoľbách odstúpila vláda Vladimíra Špidlu. Sociálna demokracia vtedy skončila s jednociferným výsledkom,“ pripomenul Bartovic. O možnom rozpade vládnej koalície po eurovoľbách sa teraz hovorí v súvislosti so situáciou v Taliansku. „Ak sa vládna strana Päťhviezdičkového hnutia výrazne prepadne oproti koaličnej Lige, tak to môže viesť k rozbitiu vládnej koalície,“ upozornil analytik. Vzťahy medzi koaličnými partnermi populistickej vlády v Ríme sú už teraz dosť napäté.

Napätie vo vládnej koalícii môže vzniknúť aj v Nemecku. A to v prípade, že v eurovoľbách by sa veľmi prepadol menší koaličný partner – sociálni demokrati. Závisí aj od toho, nakoľko sa posilní xenofóbna Alternatíva pre Nemecko. Prieskumy však naznačujú, že najviac hlasov získa vládna konzervatívna únia CDU/CSU. Za ňou by podľa prieskumov mohli skončiť sociálni demokrati alebo Zelení.

Analytik tiež upozorňuje, že kampaň pri eurovoľbách sa často nevedie o európskych témach či témach, o ktorých rozhoduje Európsky parlament. V kampani v mnohých štátoch sa spomína téma migrácie. Ale čoraz viac sa vo viacerých krajinách začína hovoriť aj o ochrane životného prostredia a boji proti klimatickej zmene. Práve toto je jedna z tém, kde si mnohí voliči uvedomujú, že jednotlivé štáty samostatne veľa toho nedosiahnu. (Múry do neba na ochranu „národného“ vzduchu nemá zmysel stavať.)

„Klimatická zmena je jednoznačne veľmi dôležitá téma v mnohých, najmä v severských, krajinách. V našom regióne je to pomerne nová téma, ale tým, ako sa zvyšuje životná úroveň a povedomie o ekologických problémoch, pre určitú časť voličov aj tieto témy môžu rezonovať. V našich prieskumoch sme zistili, že čoraz viac ľudí považuje tému životného prostredia za veľmi dôležitú, pričom ľudia si uvedomujú, že v tejto oblasti má EÚ právomoci, má možnosti niečo robiť a podporujú, aby EÚ v tejto oblasti robila viac,“ dodal Bartovic.

Tieto voľby mnohí označujú za mimoriadne dôležité pre predpokladané posilnenie radikálnych a antisystémových strán v europarlamente. Či budú silní natoľko, že by spoločne dokázali ochromiť chod inštitúcií EÚ, sa ukáže v nedeľu pred polnocou. Až vtedy, teda po uzatvorení volebných miestností v poslednej členskej krajine, sa budú zverejňovať oficiálne výsledky volieb.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby do Európskeho parlamentu #eurovoľby 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku