Foto: Reuters, Piroschka Van De Wouw
Strach ako motivácia?
"Prieskum verejnej mienky Eurobarometer z minulého mesiaca ukázal, že dve tretiny voličov v EÚ vnímajú členstvo v únii pre ich krajinu pozitívne. Je to najviac od roku 1983. No napriek nárastu podpory pre úniu si väčšina voličov v EÚ myslí, že európsky projekt sa v najbližších 10 až 20 rokoch môže rozpadnúť,“ pripomína analýza organizácie Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR). "Ešte šokujúcejšie pre úniu, ktorá je najznámejšou svetovou iniciatívou, čo sa týka budovania mieru, je, že 28 percent voličov EÚ si myslí, že vojna medzi členskými krajinami je realistickým scenárom,“ tvrdí štúdia.
Európska rada pre zahraničné vzťahy robila pred eurovoľbami prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 60-tisíc ľudí v 14 členských krajinách, vrátane Slovenska, kde sa 31 percent opýtaných obáva o budúcnosť EÚ. "Európski voliči sú zmätení a boja sa, ale to by mohla byť dobrá správa pre Európsku úniu. Strach dokáže silno motivovať. Populisti boli úspešní v tom, že dokázali využiť veci, ktorých sa ľudia boja, ako sú migrácia, zmeny, strach z tých druhých. Nastal čas, aby tí, čo vystupujú ako proeurópski, využili obavy, ktoré vládnu na starom kontinente, a prišli s presvedčivými riešeniami,“ napísal pre portál Europe Politico Mark Leonard, šéf ECFR a jeden z autorov spomenutej štúdie.
Bude sa rátať každý hlas, hoci účasť na eurovoľbách od roku 1979, keď sa konali prvý raz, stále klesá. Pred 40 rokmi, keď bola podoba únie, samozrejme, veľmi odlišná, to bolo 61,99 percenta. V roku 2014 prišlo 41,61 voličov. K tomuto výsledku výrazne prispelo aj Slovensko so svojou rekordne nízkou účasťou iba 13,05 percenta.
Aj vzhľadom na nezáujem značnej časti ľudí sa veľa pred voľbami hovorilo, či sa po nich EÚ nezobudí do situácie s predpokladaným nárastom hlasov pre populistické, radikálne a extrémistické strany. Podľa odborníčky na EÚ z Kentskej univerzity Laury Skillenovej je to však stále otázne.
"Radikálne a populistické strany budú mať pravdepodobne viac kresiel v europarlamente ako teraz. Do istej miery to súvisí s tým, že hlasujúci využívajú eurovoľby ako formu protestu proti domácim vládam,“ uviedla pre Pravdu Skillenová. "Na druhej strane, ak sa pozriem na prípad Británie, tak to môže byť šanca na to, aby sa ľudia opäť vyjadrili k členstvu v EÚ. Či už tým, že budú voliť Stranu brexitu alebo subjekty, ktoré sú za zotrvanie krajiny v únii, ako sú Liberálni demokrati či zelení,“ vyhlásila Skillenová.
Voľby sa v Británii konali vo štvrtok. Sprevádzali ich problémy, keď sa ukázalo, že mnohým voličom z krajín EÚ neumožnili hlasovať, hoci majú v Británii trvalý pobyt. Podľa prieskumov verejnej mienky voľby možno až so ziskom 35 percent by mala vyhrať Strana brexitu, ktorú vedie Nigel Farage. Ak by to však aj tak bolo, ťažko by sa to dalo vnímať, ako jednoznačné požehnanie odchodu krajiny z EÚ. Väčšina ostatných strán je proti brexitu. Najsilnejší opozičný subjekt labouristi stále koketujú s myšlienkou referenda a dokonca ani vládnuci konzervatívci nie sú zďaleka jednotní v tom, ako vnímajú EÚ.
Podobne nejasná situácia je v Holandsku, ktoré už tiež odvolilo vo štvrtok. Nie sú známe oficiálne výsledky, ale podľa exit pollov hlasovanie vyhrali sociálni demokrati, hoci sa to neočakávalo. Je to určite dobrý výsledok a povzbudenie pre prvého podpredsedu Európskej komisie Holanďana Fransa Timmermansa, ktorý je hlavným kandidátom európskych socialistov na budúceho šéf eurokomisie, o ktorom sa bude rozhodovať po voľbách do EP.
Ešte nedávno hviezda európskej krajnej pravice Geert Wilders a jeho Strana za slobodu bude mať asi len jeden mandát. Úplne neuspel ani nováčik holandskej radikálnej pravice Thierry Baudet so svojím Fórom za demokraciu. Exit poll mu pridelil až štvrté miesto a troch europoslancov, hoci táto strana vyhrala v marci regionálne voľby v Holandsku.
Väčšina v europarlamente
Niektoré prieskumy pred hlasovaním do EP naznačovali, že populisti môžu obsadiť až 30 percent kresiel.
"Euroskeptickí poslanci v EP doteraz nedokázali mať až taký vplyv, čo súvisí aj s formálnymi a neformálnymi pravidlami tejto inštitúcie a tiež s tým, ako sa celkovo angažujú v politike EÚ. Je to aj dôsledok toho, že táto skupina je vnútorne rozdelená. Nezabúdajme tiež, že populistické, radikálne a extrémistické strany tvoria len časť euroskeptických hlasov. Existujú aj krajne ľavicové strany, ktoré si želajú inú úniu, hoci nechcú jej rozpad,“ pripomenul pre Pravdu expert na EÚ Patrick Bijsmans z Maastrichtskej univerzity.
Podľa odborníka je však veľmi pravdepodobné, že väčšina budúceho europarlamentu bude nasledovať proeurópsky kurz. "Určite to vyzerá tak, že dve hlavné frakcie európski ľudovci a socialisti už nebudú spolu ovládať 751-členný parlament. Ale nová skupina liberálov a macronovcov a zelení stále zabezpečia, že v EP bude stále jasná väčšina podporujúca integráciu EÚ,“ predpokladá Bijsmans.