Harabin vlastne v afekte priznal to, čo celkom vážne navrhol Mečiar – pohroziť opozícii trestným stíhaním za falšovanie dokumentov. Poslanci si mali tento blud odhlasovať oficiálnym uznesením. Mečiar tým opäť pripomenul, že titul JUDr. zohral v jeho živote pramalú úlohu…
Harabin s Mečiarom predviedli pozoruhodný výkon. Zašli až na hranicu sebakarikatúry. Bez toho, aby aspoň náznakom zachytili podstatu sporu – podozrenia, že minister spravodlivosti je kamarát mafiána. Napriek tomu však ani Harabin, ani Mečiar neboli hlavnými postavami mimoriadnej parlamentnej schôdze. Najzaujímavejší bol Robert Fico. A jeho obrat. Premiér prvý raz Mečiarovi dovolil, aby si ho namotal na prst.
Ficovi opozícia už dávno nadáva „druhý Mečiar“. Nikdy to však celkom neplatilo. Fico si vždy dával pozor, aby bol iný. Aby stelesňoval novú krv, nové zásady, novú (populárnu) politiku. Pri obrane Harabina však stratil masku. A naplno prevzal Mečiarove spôsoby, Mečiarov slovník, Mečiarove silové metódy. Zúrivé útoky na poslancov, zastrašovanie, hrozby trestným stíhaním, hysterická obrana skompromitovanej, ale dôležitej figúry… To je Mečiarov rukopis. Nahlas čítaný Robertom Ficom.
„Pôjdeš do basy, ty hajzel“ je len tvrdá, darebácka koncovka toho, čo v rámci politickej predohry tri dni vykrikoval Mečiarov Fico.