Dnes už vieme, že tieto reči boli výmysly a sprosté ohováranie. Mečiar, podľa všetkých dostupných informácií, zaplatil Elektru čestne a veľmi, veľmi jednoducho. Najskôr, v roku 1999, sa priznal, že si požičal 5 miliónov splatných v roku 2007. Potom… Potom sa nedialo nič. Až v roku 2002 prišiel akýsi Ziegler s doznaním, že Mečiarovi požičal väčšiu sumu (asi tých povestných 40 miliónov). S tým, že dlh sa začne splácať až v roku 2006 (rok pred splatnosťou 5-miliónovej pôžičky z roku 1998). Potom, v roku 2005, na scénu vstúpil mladý Rezeš. Pani Mečiarovej predal akcie Trend Tatry v hodnote milión korún. Pani Mečiarová sa o akcie príkladne starala. O tri mesiace sa jej okotili a mali zrazu hodnotu 60 miliónov. Neverila vlastným očiam a akcie prepísala na Zieglera. Čím bol dlh za Elektru splatený. O rok skôr, ako sa mal začal splácať. Iste, iste… Jednoduché. Presvedčivé.
No, a teraz žarty bokom. Mečiar si túto šibnutú konštrukciu nakreslil v roku 2005. Ospravedlniť ho môže len to, že bol v strese. Fico s Lipšicom v tom čase presadili zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Krátko na to Mečiar vyhlásil, že Elektra je definitívne splatená "majetkovými právami pani Mečiarovej“. Podrobnosťami však nikoho nezabával. Ústavný súd totiž – na podnet Mečiarových poslancov – majetkový zákon bleskovo zablokoval. Pani Mečiarová si vydýchla…
Pokračovanie prišlo až po voľbách 2006. Mečiar najskôr riskoval koaličnú krízu, keď Rezeša nasilu pretlačil do Transpetrolu. Potom riskoval krach vlády, keď Rezešovi spoločníci dostali miliardový majetok z pozemkového fondu…
Kruh okolo Elektry, Mečiara, Rezeša a pozemkového fondu sa konečne uzavrel. Po vyjasnenej zápletke chýba už len vyvrcholenie. A tým by mohlo byť to, čo chcel Fico urobiť už v novembri 2007. Dobre mierený kopanec, ktorý by Mečiara vyprevadil z vlády rovno do… Do Teplíc.