Nie, dôvodom Ficovho stresu nie sú novinári. Pravým dôvodom nervozity premiéra je finančná a hospodárska kríza. Premiér vie to, čo si tu ešte donedávna takmer nikto nepripúšťal: že svetová finančná kríza vážne zasiahne aj Slovensko. A že ľudia zodpovednosť za problémy – a nenaplnené sľuby – zavesia na krk vláde. Nie preto, že novinári sú idioti. Jednoducho preto, že ľudia radi zjednodušujú. A hľadajú vinníka. Hlavne vtedy, keď sa im prestáva dariť.
Ďalej: premiér vie aj to, že jeho vláda na krízu (a zlé počasie) nie je pripravená. Nemá žiadny krízový plán, o ktorý by sa mohla oprieť, keď bude naozaj zle. Rozpočet 2009, ktorý posunula poslancom, je celkom nereálny. Neaktuálny. Hospodársky rast bude nižší ako 6, 5 percenta… Možno o tretinu, možno až o polovicu. V praxi to znamená, že rozpočtové príjmy budú nižšie o 7 – 15 miliárd. Čo môže byť celý „sociálny balík“ Tomanovej. Ak k tomu prirátame výpadky daňových príjmov, ktoré trápia Počiatka už teraz, tak vláde vážne hrozí, že jej eurorozpočet sa zrúti. Bez toho, aby tušila, ako výpadky príjmov vyrieši. Ministri si v tom protirečia. Počiatek sa tvári, že schodok vo verejných peniazoch môže byť „flexi“. Elastický. Fico sa zas zaprisaháva, že schodok neprekročí. Čo znamená buď škrtanie, alebo zvyšovanie daní…
Fico mal prvý raz od roku 2006 možnosť ukázať svoju silu, rozhodnosť, tvrdú ruku, schopnosti… Mohol dokázať, že sa vie postaviť k problémom čelom, že vie krotiť apetít Mečiara a Slotu, že vie konať. A včas zakročiť. Zatiaľ sa mu veľmi nedarí. V čase, keď všetci čakajú, čo urobí, aby prekonal krízové roky, je premiér zaskočený, bezradný.
A nešťastný. Z toho, čo o ňom kto – a kde – napísal.